
Predseda SNS si za to môže sám.
Existuje mnoho politických barličiek, o ktoré sa dá oprieť vo verejnej komunikácii.
Často sa objavuje napríklad: „Naši voliči sa nás pýtajú, že…“ Naozaj sa to ich voliči pýtajú? Koľkí z nich? A rátajú sa za voličov aj členovia strany z najužšieho vedenia?
Od vedenia Smeru sme svojho času počúvali, ako sa ich „voliči pýtali, prečo ešte nie sú potrestaní čurillovci“, alebo „prečo zmeny v justícii nepostupujú rýchlo“, alebo „kedy potrestajú Matoviča za riadenie štátu v období pandémie covidu-19“…
Realita týchto takzvaných otázok voličov môže byť vlastne úplne iná. Napríklad to môžu používať, keď chcú odôvodniť nejaké rázne politické kroky alebo zmeny v štáte. Alebo keď sa im nedarí plán pomsty a transformácie štátu tak, aby najextrémnejšiemu jadru odkázali, že na to myslia, ale furt im v tom bráni nejaký zahnívajúci Západ, Soros, progresívec, 72 pohlaví, migrant z Maroka, vláda Ivety Radičovej…
Keď chcú byť v tejto stratégii adresnejší, nájdu si „konkrétneho človeka“. Tak ako Andrej Danko, ktorý sa na videu podelil s tým, ako sa „u barbera“ dozvedel, aký je priesvitný, čo sa týka užitočnosti.
Môže si za to sám.