RECENZIA: Minotaur reže hlboko pod kožu. Vojnu na Ukrajine približuje z nezvyčajnej perspektívy

Pred pár rokmi bol v kóme a takmer zomrel, následne absolvoval dlhú aj náročnú rekonvalescenciu a napokon nakrútil jeden zo svojich najsilnejších filmov.  

Režisér Andrej Zvjagincev sa dokázal vrátiť v plnej sile. Jeho dráma Minotaur reže hlboko pod kožu a vyvoláva intenzívne zimomriavky. Pocit ťažoby po dopozeraní vás bude sprevádzať ešte dlho.

Snímka dorazila do slovenských kín v rámci prehliadky Be2Can, ktorá každoročne divákom ponúka výber skvelých filmov z prestížnych festivalov v Benátkach, Berlíne a Cannes.

Inšpiroval sa kultovým filmom

Šesťdesiatdvaročný Rus žijúci v exile vo Francúzsku patrí medzi najtalentovanejších a najúspešnejších európskych filmárov. Na festivale v Benátkach v minulosti získal Zlatého leva sa drámu Návrat.

Neskôr bodoval v rôznych kategóriách aj na festivale v Cannes s filmami Jelena, Leviatan a Bez lásky. Tento rok získal Veľkú cenu poroty (Grand Prix – po Zlatej palme ide o druhú najprestížnejšiu cenu poroty, pozn. redaktora) práve za snímku Minotaur.

Dráma s prvkami trileru na prvý pohľad rozpráva príbeh o bohatej ruskej rodine a ich vzťahoch. Tvorí ju úspešný podnikateľ Gleb (Dmitrij Mazurov), jeho manželka Galina (Iris Lebedeva) a ich dospievajúci syn Serjoža (Boris Kudrin).

Zvjagincev sa voľne inšpiroval filmom Neverná žena (1969) od Clauda Chabrola. A to by nebol on, keby pôvodný príbeh po svojom neozvláštnil, neaktualizoval a novinku neobohatil o ďalšie významové roviny.

Foto:
Film Europe
Dmitrij Mazurov vo filme Minotaur.

Nový pohľad na vojnu

Minotaur totiž veľmi rafinovane pojednáva o stále prebiehajúcej vojne na Ukrajine (príbeh sa začína krátko po ruskej invázii v roku 2022). A pojednáva o nej spôsobom, aký sme za posledné roky nemali možnosť vidieť v žiadnom inom filme.

Síce vojnu explicitne nevidíme v obraze (ak nerátame pár malých detailov), na jednotlivých postavách vidíme jej následky (mobilizácia, pracovný chaos, strach z budúcnosti).

Paradoxne, žiadna z hlavných postáv nerieši rozbombardované paneláky u ďaleko menšieho a slabšieho suseda. Každého egoisticky zaujíma len svoj prospech, prípadne ako vojnu využiť k tomu, aby vyriešila jeho problém.

Kým rovesníkom ich detí vo vedľajšej krajine padajú na hlavy bomby, oni pijú tie najdrahšie vína v luxusných reštauráciách a rehocú sa na trápnych a infantilných vtipoch.

Spoločnosť bez morálky a ľudskosti

Keďže Zvjagincev pre politické dôvody (v Rusku ho zaradili na zoznam zahraničných agentov) nemohol nakrúcať v rodnej krajine, snímku točil v Lotyšsku. Už roky tvrdo kritizuje ruský režim a vyzerá to tak, že v tom rozhodne neplánuje prestať.

Ruský režisér prostredníctvom príbehu spomenutej rodiny precízne vykresľuje spoločnosť, v ktorej prežijú len tí najsilnejší, najdrsnejší, najvplyvnejší a najskorumpovanejší.

Je pokrytecká, ľahostajná. Bez morálky a ľudskosti. Vedľa seba v nej žijú mamonárski, zákerní a pomstychtiví jedinci aj tí, ktorí už dávno stratili nádej na lepšiu budúcnosť.

A medzi nimi sa stratili tí, ktorí síce stále “neoslepli” a aj by odišli za hranice, nemajú na to však financie, boja sa, alebo sú iba príliš pohodlní.

Dokážu však naozaj žiť šťastne a spokojne? A dokážu sa dlhodobo cítiť bezpečne vo svojom vlastnom dome? Aj tieto otázky film otvára.

Famózne finále

Andrej Zvjagincev opäť zvolil jemu blízky naratív. Tak ako v jeho predchádzajúcich snímkach Bez lásky a Leviatan, aj tentoraz diváka čakajú dlhé zábery a pomalé tempo.

Tí pozornejší však neuvidia monotónnosť, ale dôkladnú prácu s detailmi a bezchybnú štúdiu charakterov. Všetko dopĺňa ukážkové civilné herectvo. Necítiť žiaden afekt, iba číru prirodzenosť.

Okrem toho veľmi vidno, že Zvjagincev je ovplyvnený ruskou starou školou. Štýlom, filozofickými témami a symbolikou umne nadväzuje napríklad na tvorbu Andreja Tarkovského, pritom zostáva verný svojmu až dokumentaristickému prístupu.

Skúsený filmár navyše buduje napätie tak, ako málokto. Minotaur postupne graduje do famózneho finále. To ale pohne iba s tými, ktorí vedia (a chcú) čítať medzi riadkami. Bez ohľadu na to Zvjagincevova najnovšia snímka bezpochyby patrí k najlepším filmom tohto roka. Prakticky jej nie je čo vytknúť.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Minotaur
triler
dráma
film
filmy
filmy a seriály
Rusko
vojna na Ukrajine
Rusi
nevera
manželstvo
2022
recenzia
filmová recenzia
recenzie
Film Europe
La Femme infidèle
Neverná žena
Dmitrij Mazurov
Iris Lebeděva
spoločnosť
Andrej Zvjagincev
exil
Francúzsko
Lotyšsko
režisér
filmár
Cannes
ocenenia
kinematografia
európska kinematografia
Be2Can

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.