„S takýmto KDH nechcem mať nič spoločné.“ František Mikloško pomenoval svoju červenú čiaru

„Vyhlásiť, že Slovensko má bojkotovať európsku pôžičku Ukrajine, je také populistické, také smerácke a ficovské, až som tomu nerozumel,“ kritizuje František Mikloško podpredsedu KDH Viliama Karasa.  

„Mentálne ide u Viliama Karasa o smerácke zmýšľanie – blízke Smeru, Republike a SNS. Vyhlásiť, že Slovensko má bojkotovať európsku pôžičku Ukrajine, je také populistické, také smerácke a ficovské, až som tomu nerozumel. V KDH sa o tom vôbec nediskutovalo a nikdy sa o tom nehovorilo. Najhoršie na tom je, že on má ašpiráciu byť predsedom strany.”

František Mikloško reaguje na víkendové vyjadrenia podpredsedu Viliama Karasa, podľa ktorých podpredseda KDH podporuje niektoré politiky strany Smer. „KDH sa musí rozhodnúť, či má tento človek reprezentovať hnutie. S takým KDH ja nechcem mať nič spoločné a nebudem ho podporovať,“ dopĺňa Mikloško. Jeho vyjadrenia zazneli v novej podcastovej rade U BARBORÁKA Ad fontes.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Ad fontes a aké hlboké korene má hľadanie prameňov múdrosti.
• Ako stretnutia s osobnosťami disentu a tajnej cirkvi formovali celú generáciu Novembra ’89.
• Prečo Slovensko po takmer 40 rokoch slobody prežíva krízu dôvery a či sa dokáže odraziť od dna.
• Čo radí František Mikloško mladej generácii a ako ho oslobodila cesta do New Yorku s Václavom Havlom.
• Aké ostré výhrady má voči vyjadreniam Viliama Karasa či zahraničnopolitickému smerovaniu vlády k Moskve.

Aktuálna politická situácia a morálne dno

Vidíme tu rozhádanú vládnu koalíciu s najtesnejšou možnou parlamentnou väčšinou a schválený rozpočet, o ktorom ekonómovia hovoria, že nás vedie na grécku cestu. Na druhej strane po sebe kričí aj opozícia. Nemáte vy niekedy chuť zabaliť to celé a užívať si dôchodok?

Nemám chuť to zabaliť. Keď ma to vyhodí, budem mať pocit, že som urobil všetko, čo som mohol, ale nechcem ujsť z boja. Napriek svojmu veku nechcem ujsť z boja. Vo svojom celom politickom živote som však niečo takéto nezažil. V koalícii každý vystupuje voči každému a každý sa s každým vadí, rovnako ako v opozícii. Akoby neexistoval ani ten najmenší prienik niečoho a žili sme v dobe totálneho rozpadu hodnôt.

(Sledujte priebeh aj výsledky komunálnych a župných volieb v mobilnej aplikácii Aktuality.sk. Aplikácia je dostupná zadarmo a môžete si ju stiahnuť tu: Android a iOS.)

Spomínam si na disidenta a matematika Anatolija Ščaranského v Sovietskom zväze, ktorý v jednej chvíli povedal: „Klesli sme na úplné morálne dno a historická otázka znie, či tam zostaneme, alebo sa od neho odrazíme.“ Mám pocit, že politicko-spoločensky sa blížime k dnu, pretože sa nemáte čoho chytiť. V roku 1998 tu bola alternatíva – KDH malo 14 percent, boli tu odídenci z Demokratickej únie, Maďari aj SDĽ. Dnes tu však taká alternatíva nie je. Blížime sa k dnu a otázka je, či sa odrazíme. Je to výzva pre každého z nás.

Keď vás počúvajú kolegovia z opozície, budú nešťastní, že tu podľa vás nemáme alternatívu a nie sú ňou oni. Ste v parlamente za KDH, hoci nie ste jeho členom. Dá sa opozícia dokopy? Šéf SaS Branislav Gröhling otvára otázku integrácie Igora Matoviča a hovorí sa o konzervatívnej alternatíve. V akom stave to je?

Strana Sloboda a Solidarita zistila, že aj Progresívne Slovensko má svoje problémy, a tak sa chce posunúť do roly lídra opozície. Na jednej strane ich chápem, no pokiaľ tým budú vytláčať alebo urážať druhých ľudí, nepodarí sa im to. Byť lídrom neznamená len zdôrazňovať seba a ponižovať ostatných, aby som im zobral percentá a voličov. Ambícia byť lídrom je v poriadku, ale musia sa správať slušne.

Čo presne znamená správať sa slušne v tomto kontexte?

Nemôžu sa postaviť do situácie, že zrazu oznámia, že 17. novembra vystúpia v Bratislave všetci predsedovia opozičných strán, pričom tí predsedovia o tom vôbec nevedia. Povedia, že vystúpia všetci, a keď niekto z nejakých dôvodov nevystúpi, tak vyhlásia: „Vidíte, on nabúrava jednotu, ktorú tu chceme presadiť.“ Takto sa jednota nebuduje. Najprv sa diskutuje a potom sa povie spoločný názor, nie že svojím výrokom niekoho zatlačím do kúta.

Takisto vidím základný problém v spolupráci s Igorom Matovičom a Hnutím Slovensko – ak sa na niečom dohodneme, musí to platiť. Nemôže niekoho v noci niečo napadnúť, dať to na Facebook a už z toho nevedieť cúvnuť. Ak nebudeme schopní dodržiavať dohody, republika pôjde k úplnému rozvratu.

Aké šance dávate integrácii Igora Matoviča do spoločného postupu opozície?

Ak sa na niečom dohodneme, musí to platiť a musí to byť spoločný názor, nie len jeho vlastný.

Aká je ale historická skúsenosť s Igorom Matovičom…?

Historická skúsenosť s ním nie je dobrá, videli sme to v celom príbehu. Ak to bude nevyhnutné, musíme si položiť otázku, či vytvoríme menšinovú vládu a či ju Hnutie Slovensko podporí, alebo sa to rozpadne. Teraz sú pred nami komunálne voľby a dovtedy je istý kľud, no potom už treba hovoriť jasne, pokojne a pravdivo. Za rok sú voľby, už nejde o politické strany, ale o päťapolmiliónové Slovensko.

Ostrá kritika Viliama Karasa

Poďme k vašej domovskej strane KDH. Počas víkendu vyslovil Viliam Karas viacero výrokov, ktoré išli smerovaním k Smeru.

To bolo hrozné. Mentálne ide u Viliama Karasa o smerácke zmýšľanie – blízke Smeru, Republike a SNS. Vyhlásiť, že Slovensko má bojkotovať európsku pôžičku Ukrajine, je také populistické, také smerácke a ficovské, až som tomu nerozumel. V KDH sa o tom vôbec nediskutovalo a nikdy sa o tom nehovorilo. Najhoršie na tom je, že on má ašpiráciu byť predsedom strany.