Robert Fico nie je Konštantín Filozof. Obracia sa do minulosti, lebo sa bojí prítomnosti (komentár Martina Behula)
obchodnyregister
2026.07.10.
Nepotrebujeme premiéra, ktorý trúsi prázdne reči o dubiskách a mostoch ako z 19. storočia. A nemôžeme si dovoliť mať premiéra, ktorý sa stále obracia do minulosti, pretože sa bojí prítomnosti.
Spojené štáty si štvrť milénia svojej existencie pripomenuli zápasom UFC v klietke priamo na trávniku Bieleho domu, papierovou maketou víťazného oblúka, ktorý chce Donald Trump naozaj postaviť vo Washingtone, či Trumpovou paranojou, že liberáli mu sabotujú zrkadlový bazén, ktorý nechal premaľovať na „americkú modrú“, a tak ho stráži Národná garda.
V porovnaní s týmto MAGA gýčom sú oslavy sviatku sv. Cyrila a Metoda na Devíne za štvrtej vlády Roberta Fica festivalom striedmosti a umiernenosti. Aj s menovkami troch najvyšších ústavných činiteľov v hlaholike, skladbami o nádeji a viere, ktorá nezomiera, a politikmi, ktorí ostentatívne kľačia počas omše na národnej púti vedľa prezidentskej štandardy.
Bližšie k Maďarom ako k Čechom
„Keď sme do preambuly Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992 dávali odkaz na Veľkú Moravu a rovnako nasledovanie duchovného dedičstva svätého Cyrila a Metoda, to nebol nejaký lacný sentiment za históriou. To bol jasný dôkaz o tom, že hovoríme o kontinuite, o historicko-právnej legitimite Slovenskej republiky,“ tvrdí Fico.
Je zaujímavé, že iné štáty hľadať takúto „historicko-právnu legitimitu“ svojej existencie nepotrebujú. Francúzi ani Nemci sa neodvolávajú na Franskú ríšu, Poliaci nespomínajú éru Boleslava Chrabrého a Taliani nehovoria nič o Rímskej ríši, pretože žiadnu preambulu v ústave nemajú. Hneď v prvej vete ústavy hovoria, že Taliansko je demokratická republika.
Prečítajte si tiež:
Francúzska ústava namiesto dávnej histórie pripomína Deklaráciu práv človeka a občana z roku 1789, nemecký základný zákon hovorí o zjednotenej Európe a poľská preambula na prvom mieste uvádza najmä rok 1989, ktorý dal Poliakom možnosť znovu si vybrať svoj osud suverénne a demokraticky. Prvá a druhá poľská republika sú spomenuté až neskôr.
Dokonca aj preambula českej ústavy, ktorá pripomína vernosť „všetkým dobrým tradíciám dávnej štátnosti zemí Koruny českej“, hneď vzápätí dodáva aj československú štátnosť. My sme na spoločnú československú minulosť v ústave zabudli. Naša preambula sa podobá na orbánovskú, ktorá hneď v druhej vete hovorí o prvom uhorskom kráľovi svätom Štefanovi.
Čo je to dubisko?
Trocha štátotvorného pátosu a historizujúceho sentimentu k ústave patrí a premiérovi Ficovi by sme to nevyčítali, keby z „cyrilo-metodského duchovného dedičstva“ nevyrábal ideológiu svojej vlády. A keby to nerobil tak fetišisticky, kŕčovito a nevkusne. Menovka ⰓⰑⰁⰅⰓⰕ ⰗⰋⰜⰑ nie je znakom jeho úcty k histórii, ale povrchným predstieraním duchovnej hĺbky.
Rovnako dobre – teda vôbec – by sme rozumeli klinovému písmu či egyptským hieroglyfom. Ako píše historik Viliam Turčan, toto písmo už v čase misie Cyrila a Metoda nemalo pre kultúrnu úroveň domáceho obyvateľstva praktický význam a v budúcej vzdelanosti strednej Európy nezohralo žiadnu úlohu. Napokon, aj tento komentár je napísaný západnou latinkou.
Prečítajte si tiež:
„Cyril a Metod. To je dubisko. To je dubisko,“ hovoril Fico na Devíne v narážke na epickú báseň Jána Kollára Slávy dcéra. „Poďme sa o tento dub oprieť. Urobme všetko pre to, aby tento dub nebol nikdy skynožený.“ Lenže o čo presne sa máme v dedičstve Cyrila a Metoda oprieť? Čo konkrétne je tým dubiskom, ktorý máme zasadiť a chrániť?
Robert Fico na Devíne spomínal svoju novelu ústavy a kresťanské hodnoty, budovanie mostov medzi západom a východom, čo je vraj zásadná úloha Slovenska, či našu kultúru mieru, pretože Cyril a Metod neprišli „s veľkými mečmi“. To však nie je cyrilo-metodské dedičstvo, ale jeho účelová interpretácia v duchu aktuálnych politických cieľov Ficovej vlády.
Byzancia nie je Rusko
Byzantskí učenci sú len nepodstatní maskoti, ktorí majú svojou symbolikou prepožičať legitimitu Ficovej suverénnej zahraničnej politike na štyri svetové strany, odmietaniu vojenskej pomoci Ukrajine a ústretovému naladeniu voči Rusku. Byzantská, respektíve Východorímska ríša rozhodne nebola tým Východom, s ktorým sa chce Fico spájať dnes.
Napokon, to, čo dnes považujeme za rímske právo ako jeden z pilierov západnej kultúry, pochádza najmä z éry byzantského cisára Justiniána I. Aj spoluzakladateľ Smeru a filozof Boris Zala tvrdí, že cyrilo-metodské dedičstvo v ústave odkazuje na antickú vzdelanosť, písomníctvo, literárnosť a rímsku právnu kultúru.
Prečítajte si tiež:
Sami Byzantínci sa považovali za Rimanov. „Do strednej Európy a na Veľkú Moravu prišli Cyril a Metod podporiť rozvoj miestnych foriem jazyka a kultúry – v napojenosti na civilizačný vplyv rímskej vzdelanosti. Nešlo o budovanie žiadnych mostov,“ napísal po Ficovom vlaňajšom prejave profesor politológie Jozef Bátora.
„Išlo o podporu a rozvoj rímskych foriem civilizačných praktík v našej časti Európy, o zvyšovanie politického vplyvu Byzantskej ríše na ňu, a tým o jej pevnejšie ukotvovanie v lone vznikajúceho spoločného európskeho civilizačného priestoru.“ Robert Fico si pre svoju obhajobu spájania východu a západu nevybral dobrý symbol. Byzancia nie je Rusko.
Predstieraná bázeň
Ak premiér hľadá niečo, o čo by sme sa mohli oprieť, v preambule to nenájde. Napokon, aj podľa Ústavného súdu nie je nevyhnutnou súčasťou ústavy a pre jej obsah nemá právny význam. Právnicky povedané, preambula nie je normatívna. Kiežby premiér takú veľkú úctu ako byzantským učencom prejavoval aj tomu, čo má v ústavnom systéme naozaj váhu.
To, čo by malo spoločnosť zjednocovať, by totiž mala byť samotná ústava. Podľa ústavného právnika a bývalého politika Radoslava Procházku by mala zohrávať úlohu totemu, teda „rolu kotvy, o ktorú sa dá v čase skutočnej potreby aj symbolicky oprieť, pretože presahuje realitu každodennej politickej prevádzky“.
Prečítajte si tiež:
Mala by byť „gravitačným bodom“, ktorý vyvoláva bázeň alebo aspoň všeobecný rešpekt, myslí si Procházka. Lenže rámec bežnej politickej prevádzky nedokázal Fico prekročiť ani pri oslavách piateho júla. Jeho devínsky prejav bol plný zmienok o samite NATO v Ankare, pôžičky EÚ na vojnu, rusofóbnych európskych elitách či o Európe od Atlantiku po Ural.
A tá jeho bázeň k cyrilo-metodskému dedičstvu tiež nie je úprimná. Predstiera ju pomocou recitácie Proglasu, patetických popových piesní o tom, ako slovo po celý čas bdie nad našou krajinou či veršami zo Slávy dcéry. No tak, ako človek, ktorý používa cudzie slová, neznie múdro, ani politik, ktorý sa odvoláva na históriu, tým nedodá svojej prázdnej politike obsah.
Ústava nebudí rešpekt
Ústava nemôže mať všeobecný rešpekt, ak ju nerešpektuje ani sám premiér. Hrdí sa síce, že je jediným aktívnym politikom, ktorý bol pri jej prijímaní, no ako k svojej sa k nej správa len v tom zmysle, že si s ňou robí, čo chce. Raz ju používa ako nástroj politickej kampane, potom ju zneužíva na vedenie kultúrnych vojen, presadí protiústavný zákon, alebo si do referenda dvakrát napíše protiústavnú otázku a inokedy ústavné povinnosti úplne ignoruje.
Ak by sme aj prehliadli fakt, že k tomu, aby vláda požiadala parlament o vyslovenie dôvery podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ju musel donútiť až Ústavný súd, stále je tu Ficova nechuť predložiť Národnej rade vyrovnaný rozpočet či jeho presvedčenie, že vyrovnaný rozpočet nemusia mať ani samosprávy.
Prečítajte si tiež:
Ústavný súd však vo svojom náleze skonštatoval, že výnimku z dlhovej brzdy, ktorá nastane, ak výdavky vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv presiahli tri percentá HDP, možno uplatniť len vtedy, ak ide o výdavky, ktoré nastali neočakávane, náhle a nebolo možné sa na ne pripraviť. Navyše musí ísť o konkrétny medzinárodnoprávny záväzok.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že príspevok Slovenska do rozpočtu EÚ, na ktorý sa odvoláva ministerstvo financií, takáto výnimka nepokrýva, pretože je pomerne jednoduché sa na tieto platby vopred pripraviť. Aj pred verdiktom Ústavného súdu bolo jasné, že Fico len hľadá výhovorky, ako obísť dlhovú brzdu. Zostali mu tak len dve dobré možnosti.
Je to Fico, nie Konštantín Filozof
Buď bude rešpektovať výklad ústavného súdu, vláda predloží vyrovnaný rozpočet, samosprávy svoje vyrovnané rozpočty schvália a premiér ponesie všetky ekonomické a politické dôsledky takéhoto kroku. Alebo akceptuje, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti už nezodpovedá realite a otvorí diskusiu s opozíciou, ako našu „finančnú ústavu“ zmeniť tak, aby ju vlády neobchádzali, no zároveň aby chránila dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
To druhé by nemal byť problém. Keď sa mu predsa podarilo nájsť potrebných 90 hlasov na novelu ústavy o suverenite Slovenska v kultúrno-etických otázkach, určite sa nájde zhoda aj na tom, ako opraviť zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Robert Fico chce vo vízii Slovenska do roku 2040 zvýrazniť naše kresťanské tradície. Tie v ústave mimo preambuly nemáme.
Prečítajte si tiež:
Naopak, dlhodobá udržateľnosť hospodárenia je jedným z ústavných princípov. Hodnoty, ktoré Fico tak vzýval na Devíne, prežili bez neho „hádam tucet storočí“, ako sa spieva v skladbe Nádej a viera. Prežijú ďalej bez toho, aby ich zachraňoval tým, že ich pchá do každého dokumentu, ktorý mu príde pod ruku. Fico je predseda vlády, nie Konštantín Filozof.
Rešpekt k právnemu štátu a rozpočtovej zodpovednosti je však najmä na ňom. Nie sú to hodnoty, na ktorých máme stavať étos republiky, ale minimum, ktoré musí republika dodržiavať, ak chce prežiť. Nepotrebujeme premiéra, ktorý sa im vyhýba, a namiesto toho trúsi prázdne reči o dubiskách a mostoch ako z 19. storočia. A nemôžeme si dovoliť mať premiéra, ktorý sa stále obracia do minulosti, pretože sa bojí prítomnosti.