Ruskí špióni mali v Taliansku raj. Kupovali si tam tisíce tajných informácií

Je Taliansko bránou pre ruských agentov? Špionážna aféra, ktorá vyhrotila vzťahy medzi Moskvou a Rímou, vyvolala obavy, či Kremeľ Taliansko nevníma ako slabý článok NATO. Vláda Giorgie Meloniovej bola totiž voči Kremľu dosiaľ pomerne ústretová a doplatila na to.  

Ruskej spravodajskej službe sa podarilo podplatiť bývalých príslušníkov talianskych bezpečnostných zložiek a získať od nich tajné informácie.

“Moskva naďalej využíva hybridnú vojnu na útoky proti Západu a Taliansku. Ide o vážne a neprijateľné zasahovanie do talianskych inštitúcií a našej národnej bezpečnosti,” napísal na sociálnej sieti X taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani.

Uplynulý štvrtok oznámil, že vláda rozhodla o vyhostení dvoch vojenských pridelencov ruského veľvyslanectva v Ríme. Diplomati dostali dva dni na opustenie krajiny.

Podľa ministra ide o reakciu na vyšetrovanie špionážnej činnosti. Ako sa zistilo, Rusi si v Taliansku vybudovali sieť agentov, vďaka ktorej sa dostali k utajovaným informáciám o talianskej armáde, NATO či vojenskej pomoci Ukrajine.

Špión s diplomatickým pasom

Vyšetrovanie sa začalo už vlani na podnet talianskej Národnej spravodajskej služby (AISI). Karabinieri z talianskej špeciálnej operačnej jednotky ROS potom sledovali výmenu správ medzi podozrivými osobami, ich tajné schránky, stretnutia v parku, na lavičke alebo v bare.

Hlavnou postavou prípadu je 59-ročný Gavino Raoul Piras, bývalý plukovník karabinierov, ktorý počas služby pôsobil v spravodajských a bezpečnostných štruktúrach talianskeho ministerstva obrany a mal prístup k utajovaným informáciám. Talianske médiá ho preto označujú ako bývalého spravodajského dôstojníka, niektoré ho ironicky nazvali agentom 007.

Druhým zadržaným je bývalý príslušník ozbrojených síl, ktorý podľa prokuratúry pomáhal sprostredkovať kontakty a získavať citlivé materiály.

Obaja sú podozriví, že za finančnú odmenu odovzdávali tajné informácie Michailovi V. Astachovovi, námornému atašé na ruskej ambasáde v Ríme, ktorý je v skutočnosti dôstojníkom ruskej vojenskej rozviedky GRU.

Špionážna sieť podľa vyšetrovateľov fungovala dlhší čas a bezpečnostné zložky ju sledovali niekoľko mesiacov, kým v júli zatkli podozrivých.

Prokuratúra zatiaľ neprezradila, odkedy mali obvinení s ruskou stranou spolupracovať, no v jednom z odpočutých rozhovorov, ktoré zverejnili médiá, sa Piras chváli, že za vyše 12 rokov poskytol Rusom tisíce informácií.

Okrem dvoch hlavných “špiónov” vyšetrujú ešte ďalších päť osôb. Podozriví údajne získavali informácie od viacerých kontaktov vrátane príslušníkov talianskych ozbrojených síl.

Medzi materiálmi, o ktoré sa Rusi zaujímali, boli vraj údaje o protivzdušnej obrane, projektoch obranného priemyslu, aktivitách NATO, ale aj o vojenskej pomoci Ukrajine, národnej vojenskej stratégii, dodávkach paliva, energetických zdrojoch či politických postojoch k protiruským sankciám.

Piras však Rusom údajne poskytoval aj informácie o agentoch iných tajných služieb, prípadne odporúčal, koho by mohli naverbovať na spoluprácu. A Astachova dokonca vystríhal, že ho sleduje talianska tajná služba.

Súčasť hybridnej vojny?

Ako priblížil denník La Stampa, Rusi sa zaujímali aj o utajované informácie a technické detaily zbraní vyrobených v Taliansku v spolupráci s inými krajinami, ktoré boli určené pre Ukrajinu – napríklad o rakety Samp-T, Aster či snežné skútre.

Podľa uvedených novín môže mať odhalená špionáž negatívne dôsledky na ďalšiu spoluprácu v oblasti vojenského priemyslu.

“Rím by mohli vnímať ako bránu k priemyselným a vojenským tajomstvám a citlivým údajom o dodávkach na Ukrajinu. Poškodenie jeho reputácie môže spôsobiť obrovské škody,” varoval denník La Stampa.

Ako uviedol, v podobnom duchu prebiehalo i stretnutie, ktoré pred pár dňami zvolala Meloniová, aby prebrali bezpečnostné riziká kauzy. Vláda má vraj obavy, aby sa Rím nestal “slabým článkom” Európy.

Astachova a ďalšieho vojenského pridelenca, ktorí využívali diplomatické krytie na špionážne aktivity, už z Talianska vyhostili.

Taliansky šéf diplomacie si predvolal i ruského veľvyslanca Alexeja Paramonova. Ten si z toho na sociálnych sieťach robil žarty, tvrdiac, že “Rusko sa môže spoľahnúť na osobnosti formátu Vladimira Putina a Sergeja Lavrova”, kým Taliansku dnes také osobnosti chýbajú.

Moskva na udalosti reagovala zdržanlivo. Ruské ministerstvo zahraničných vecí podľa štátnej agentúry RIA Novosti vyhostenie diplomatov označilo za nepriateľský krok a oznámilo, že prijme “primerané odvetné opatrenia”. Podrobnejšie sa k obvineniam zo špionáže nevyjadrilo.

Ako vyhlásil taliansky minister obrany Guido Crosetto, odhalený prípad je dôkazom širšej ruskej spravodajskej činnosti v Európe.

“Táto hybridná vojna je iba špičkou obrovského ľadovca, ktorý tvoria vonkajší nepriatelia aj vnútorní zradcovia pripravení predať svoju krajinu za peniaze, moc alebo osobný prospech,” rozhorčil sa na sociálnej sieti X.

Právny zástupca obvineného Pirasa odmietol, že by jeho klient spáchal vlastizradu. Tvrdí, že zhromažďoval iba verejne dostupné informácie a Rusku neodovzdával utajované či dôverné dokumenty. O vine či nevine obvinených rozhodne súd.

Prípad pripomína podobnú kauzu z roku 2021, keď talianske úrady prichytili dôstojníka námorníctva pri odovzdávaní utajovaných dokumentov pracovníkovi ruskej ambasády. Aj vtedy Rím vyhostil dvoch ruských diplomatov.

Súčasné vyšetrovanie však podľa talianskych úradov naznačuje rozsiahlejšiu a systematickejšiu spravodajskú činnosť zameranú na obranné a bezpečnostné štruktúry krajiny.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Taliansko
Rusko
špionáž
špión
ruskí špióni
tajné služby
ruské tajné služby
Giorgia Meloniová
agenti

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.