Ruskú ambasádu pre vojnu odignoroval. 17-ročný Adam Dacho spovedá diplomatov (videopodcast)

„My ako organizácia, ktorá rešpektuje a uznáva medzinárodné právo, Putinovu agresiu voči Ukrajine odsudzujeme. Preto sme nespravili rozhovor s ruským veľvyslancom a kým sa vojna neukončí, tak to ani neplánujeme,“ hovorí 17-ročný Adam Dacho.  

Pre desaťtisíce žiakov a študentov sa končí školský rok a začínajú sa letné prázdniny. V našom školstve sa pritom vedú nekončiace diskusie o tom, čo mladým ľuďom dáva, čo im naopak berie a prečo mnohí svoju budúcnosť spájajú skôr so zahraničím. My sa dnes na slovenské školy pozrieme cez príbeh 17-ročného študenta, ktorý založil vlastnú organizáciu, vedie podcasty s veľvyslancami, reprezentoval Slovensko na medzinárodných konferenciách a popritom píše aj knihu.

Je jeho príbeh skôr výnimkou alebo dôkazom, že dorastá generácia, ktorá nechce svet len komentovať, ale ho aj meniť?

Témou nás prevedie stredoškolák Adam Dacho.

Adam Dacho
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Si podcaster, ktorý si pozýva veľvyslancov pôsobiacich na Slovensku. Ako k tomu došlo, že sa ti takto otvára diplomatický svet?

Založili sme organizáciu Modelové konferencie Slovakia. Pôvodne mala vzniknúť ako platforma pre projekt modelovej NATO konferencie, no nezískali sme európsky grant a konferenciu sa nepodarilo zrealizovať. Zostalo nám však niečo oveľa lepšie – vášeň vzdelávať mladých ľudí, stredoškolákov a vysokoškolákov, o diplomacii a medzinárodných vzťahoch. Následne sme sa posunuli k rôznym iným formám, ako sú podcasty s veľvyslancami, edukačné kampane na sociálnych sieťach, prednášky na školách či celoslovenská esejová súťaž.

Máš neuveriteľne veľa aktivít. Prečo ťa to tiahne práve k diplomacii a k veciam, ktoré dávajú Slovensko do medzinárodného kontextu?

Vyrastal som v rodine kariérneho diplomata. Už odmalička sme sa doma rozprávali o podobných témach, viedli sme diskusie, takže som k diplomacii dospel úplne prirodzene. Každé štyri roky sme cestovali, žil som napríklad na Taiwane a v Moldavsku.

V akom veku si mal skúsenosť s týmito krajinami?

Na Taiwan sme išli, keď som bol úplne malý, mal som možno pol roka. Z toho si pamätám len veľmi málo, napríklad známu výškovú budovu Taipei 101, ktorá vtedy patrila k najvyšším na svete. Otec tam viedol kultúrno-ekonomický úrad, čo bol de facto post veľvyslanca, keďže Taiwan oficiálne neuznávame a nemôžeme tam mať plnohodnotnú ambasádu. Potom sme sa vrátili na Slovensko a neskôr prišlo vyslanie do Moldavska.

Koľko si mal vtedy rokov? V čom bol pre teba odchod do Moldavska „šokantný“?

Mal som približne osem rokov, bol som druhák na základnej škole v Bratislave, kde som už mal zázemie a kamarátov. Zrazu vás vytrhnú do úplne iného prostredia, čo je pre dieťa pochopiteľne veľká zmena. Chodil som tam na medzinárodnú školu, no veľmi rýchlo sme sa adaptovali. Začali sme sa učiť jazyky, hlavne ruštinu a rumunčinu, ktoré tam boli dominantné. Spolužiaci boli často tiež deti kariérnych diplomatov z iných krajín, takže sme si rýchlo našli cestu k sebe.

Život na doraz a tvrdý režim

Čiže máš vo výzbroji angličtinu, ruštinu aj rumunčinu. Slúžia ti aj ďalšie jazyky?

Prirodzene som sa trochu učil aj nemčinu, no po čase som prešiel na španielčinu. Učím sa ju posledné dva roky a vidím tam citeľný pokrok. Jazyková vybavenosť je obrovská výhoda, napríklad španielčina vám odomkne veľkú časť Latinskej Ameriky.

Popri všetkých týchto projektoch študuješ na gymnáziu. Nepoznačuje to tvoje vysvedčenie? Máš vôbec čas na školu?

Je to mimoriadne náročné, najmä preto, že nebývam v Bratislave, ale kúsok pri Dunajskej Strede. Každý deň dochádzam zhruba hodinu do školy, vstávam medzi pol šiestou a šiestou ráno. Najviac tým trpí spánok. Ráno v Bratislave mám však pred začiatkom vyučovania ešte čas, ktorý sa snažím naplno využiť na prácu pre našu organizáciu.

Aké budeš mať vysvedčenie? Chodíš na Gymnázium Jura Hronca, ktoré študentom nedá nič zadarmo.

Mali by tam byť samé jednotky, miestami možno pár dvojok. Program na našej škole je naozaj rigorózny. Balancovať školu, neziskovku a učenie na testy je zložité. Asi polovicu testov som si tento rok musel dopisovať kvôli vysokým absenciám, keďže s organizáciou chodíme aj na zahraničné cesty, napríklad do Haagu alebo do Bulharska, a rokujeme so štátnymi inštitúciami. Som úprimne rád, že som nakoniec nemusel ísť na komisionálne preskúšanie.

Mladí ľudia potrebujú kontext

Ako vznikol nápad robiť podcasty so zahraničnými veľvyslancami pôsobiacimi na Slovensku?

Pôvodne sme túto sériu plánovali realizovať v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Z ich strany sa to však z organizačno-kapacitných dôvodov bohužiaľ nepodarilo pretaviť do finálnej podoby. Nápad osloviť priamo veľvyslancov u mňa skrsol úplne zo dňa na deň. Sú to kariérni diplomati s obrovským množstvom skúseností. Dnes už máme nahratých päť epizód. Rozprávali sme sa napríklad s veľvyslancami Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka, Česka či so zástupcom Európskej komisie na Slovensku.

Ako reagujú veľvyslanectvá, keď ich oslovíte? Berú vás ako študentov vážne?

Berú nás veľmi vážne. Mnohí robia chybu, že na ambasády posielajú iba e-maily. My sme zvolili starú školu – ručne sme napísali listy, pripravili projektové návrhy, vložili ich do obálok a osobne ich zaniesli na ambasády. Presne takto to totiž v diplomacii pri oficiálnej korešpondencii funguje. Sú vždy príjemne prekvapení našou profesionalitou a zo všetkých epizód máme doteraz veľmi pozitívne ohlasy.

Prečo je podľa teba dôležité vzdelávať mladých ľudí o diplomacii?

Myslím si, že mladým ľuďom dnes nechýbajú informácie, ale chýba im kontext. Otvoria si sociálne siete a vidia titulok, že Spojené štáty odpálili raketu na Irán, no vôbec nevedia prečo. Bez kontextu nevedia tieto udalosti správne chápať a vyhodnocovať, prečo sa dejú a čo bude nasledovať. My sa im tento kontext snažíme aktívne prinášať.

Máte zadefinované aj vlastné hranice? Ako sa napríklad pozeráte na vojnu na Ukrajine?

Sme organizácia, ktorá rešpektuje medzinárodné právo, a rázne odsudzujeme jeho porušovanie. Z tohto dôvodu sme napríklad neurobili rozhovor s ruským veľvyslancom, a kým sa vojna neukončí, ani to neplánujeme. Sme apolitickí, riadime sa pevnými hodnotami a nemyslíme si, že by bolo namieste dávať priestor zastúpeniu krajiny, ktorá nerešpektuje medzinárodné právo.

Odchod do sveta s cieľom vrátiť sa

Sám máš za sebou výrazný úspech, reprezentoval si Slovensko v Haagu. O čo presne išlo?

Sú to modelové zasadnutia Európskeho parlamentu. Študenti sú rozdelení do výborov a simulujú prácu europoslancov. Riešia reálne problémy, ktoré aktuálne trápia Európu. Náš výbor sa napríklad venoval dostupnosti online nástrojov a webov pre zrakovo a sluchovo znevýhodnených ľudí. Problém sme rozanalyzovali a navrhli konkrétne riešenia vo forme rezolúcie. Tú potom musíte na valnom zhromaždení obhájiť pred stovkami ďalších študentov. Prijaté rezolúcie sa dokonca posielajú do reálneho Európskeho parlamentu ako ukážka dobrých nápadov, nad ktorými by sa mohli pozastaviť.

Si šikovný mladý muž s globálnym rozhľadom. Aké sú tvoje plány do budúcna, keď skončíš strednú školu?

Chcel by som ísť študovať právo do zahraničia, mojím veľmi ambicióznym snom je Cambridge. Verím však, že sa mi to podarí dosiahnuť. Po štúdiu chcem nabrať skúsenosti vo svete a následne sa vrátiť späť na Slovensko.

Mnoho našich študentov dnes odchádza a už sa nevracia. Prečo ty cítiš potrebu prísť domov?

Lebo do tejto krajiny treba investovať a treba ju rozvíjať, je to predsa naša krajina. Už od malička, keď sme sa pohybovali po zahraničí a reprezentovali Slovensko na recepciách, som si v sebe nosil kúsok domova. Mám túto krajinu veľmi rád. Keď dnes vidím Slovákov v zahraničí, ako často nadávajú a kritizujú vlastný štát, pripadá mi to zarážajúce. Nikde inde vo svete nevidím, že by ľudia takto reagovali na svoj domov. Akokoľvek tu momentálne je, treba sa vrátiť a pomôcť to zmeniť.

V sedemnástich rokoch ideš naplno. Nemal by si ubrať?

Mám obavy z vyhorenia a v poslednom čase som začal pociťovať už aj nejaké zdravotné problémy, takže budem musieť z tempa trochu ubrať. Snažím sa nájsť správny balans a učím sa lepšie delegovať prácu na kolegov v organizácii, keďže jeden človek nemôže robiť prácu za sedemdesiatich ľudí. Cez letné prázdniny si chcem určite oddýchnuť a pôjdem na dovolenku. S ambasádami však plánujeme aj menšie, oddychovejšie letné projekty, napríklad filmové večery a knižné odporúčania, ktoré náš rozpočet príliš nezaťažia, no sú pre študentov prínosné.

(Prepis rozhovoru je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť.)

Adam Dacho
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.