
Ministerstvo financií žiada od štátnych Kúpeľov Sliač vrátenie pandemickej pomoci vo výške 391-tisíc eur. Dôvodom je formálny zápis do registra, ktorý z nich urobil subjekt verejnej správy.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.
Štátnym kúpeľom hrozí, že budú musieť vrátiť pandemickú pomoc: Keď na jar 2020 nastúpila do vedenia krajiny vláda Igora Matoviča, musela sa popasovať s neľahkou úlohou a čeliť bezprecedentnej paralýze krajiny, ktorú vyvolala celosvetová pandémia Covid-19. Riešením z dielne ministerstva práce bol projekt „Prvá pomoc“, ktorý za dva roky napumpoval do ekonomiky 2,5 miliardy eur a vďaka ktorému sa podarilo zachovať 770-tisíc pracovných miest.
Po rokoch sa však toto záchranné koleso pre niektorých zamestnávateľov mení na nočnú moru. Svoje o tom vedia aj štátne Kúpele Sliač, od ktorých rezort financií aktuálne nekompromisne žiada vrátenie dotácie vo výške takmer 391-tisíc eur. Kúpele však s týmto rozhodnutím nesúhlasia a očakávajú, že súd rozhodne v ich prospech.
Korene celého sporu siahajú do roku 2020. Štátna akciovka v tom čase uzatvorila s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) dohodu o poskytovaní príspevkov na udržanie pracovných miest počas pandémie. V tom čase spoločnosť spĺňala všetky podmienky, vrátane tej hlavnej – nebola subjektom verejnej správy.
Zlom však nastal v januári 2021, keď Štatistický úrad SR zaradil Kúpele Sliač do registra subjektov verejnej správy. Práve táto formalita sa postarala o to, že kúpele na dotáciu nemajú nárok.
Ministerstvo financií totiž v rozhodnutí, ktoré nám sprístupnilo na základe infožiadosti, tvrdí, že podmienka oprávnenosti musela byť splnená nepretržite. Keďže kúpele od januára do mája 2021 predkladali mesačné výkazy (ktoré fungovali ako nové žiadosti o platbu) už ako subjekt verejnej správy, čerpali peniaze nad rámec oprávnenia. Rezort financií tak potvrdil skoršie rozhodnutie Úradu vládneho auditu a toto konanie vyhodnotil ako porušenie finančnej disciplíny.
Kúpele Sliač.
Zdroj: Aktuality.sk/Iva Zigová
Spoločnosť však oponuje s tým, že pre štátnu pomoc je rozhodujúci moment podpisu a účinnosti zmluvy (teda máj 2020), keď podmienky spĺňali. Neskorší zápis do registra podľa nej nemôže spätne rušiť už nadobudnuté práva.
Vedenie kúpeľov zdôrazňuje, že peniaze boli do posledného centu využité na pôvodný účel – záchranu pracovných miest. „Ak by sa rozhodnutie stalo právoplatným, Kúpele Sliač by sa stali jedinými kúpeľmi na Slovensku, ktoré by museli vrátiť finančnú pomoc, ktorú počas pandémie COVID-19 preukázateľne využili na udržanie pracovných miest,“ uviedol pre Aktuality.sk generálny riaditeľ a predseda predstavenstva kúpeľov Martin Beňuch.
Podnik preto prostredníctvom právneho zástupcu podal všeobecnú správnu žalobu a navrhol odkladný účinok rozhodnutia. Vec je momentálne v štádiu konania a podľa Beňucha súd zatiaľ nevydal právoplatné a vykonateľné rozhodnutie v tejto veci.
Rovnaký postoj zastáva aj majoritný akcionár podniku, spoločnosť MH Manažment, ktorej 100-percentným akcionárom je ministerstvo hospodárstva. Firma však potvrdila, že pre prípad neúspechu už kúpele v účtovníctve vytvorili finančnú rezervu, ktorá by mohla byť použitá na tento účel.
Aktuality.sk zisťovali, na čej strane stojí v tomto prípade legislatíva a komu by sa napokon mohlo podariť pred súdom uspieť.
Podľa advokáta Tomáša Ambrosa z advokátskej kancelárie Taylor Wessing bude rozhodujúce, či bol nárok na príspevok jednorazovo a definitívne založený podpisom dohody, alebo či sa pri každej mesačnej platbe znovu posudzovalo splnenie podmienok.
„Pri Prvej pomoci je pomerne silný argument štátu, že pri mesačných výkazoch museli byť splnené aj podmienky aktuálneho čerpania. Rovnako však existuje relevantný protiargument založený na právnej istote a formulácii schémy, podľa ktorej sa pomoc považovala za poskytnutú už účinnosťou dohody,“ konštatuje advokát.
Schéma štátnej pomoci totiž podľa jeho slov uvádzala, že pomoc sa považuje za poskytnutú v okamihu, keď prijímateľ nadobudne právny nárok na pomoc, bez ohľadu na dátum vyplatenia, a za deň poskytnutia pomoci sa považuje deň účinnosti dohody o poskytnutí príspevku. „Prijímateľ preto môže namietať právnu istotu, ochranu nadobudnutého nároku, a to, že ak štát chcel viazať oprávnenosť na celý čas vyplácania, malo to byť v podmienkach a zmluve formulované jednoznačne,“ ozrejmuje Ambros.
Jedným dychom však dodáva, že pri štátnych dotáciách neplatí paušálne pravidlo, že vždy rozhoduje iba moment podpisu zmluvy. Rozhodujúce je podľa neho konkrétne nastavenie právneho predpisu, schémy pomoci, výzvy alebo oznámenia, ako aj samotnej zmluvy.
Definitívnu bodku za tým, či v tomto prípade rozhodoval jednorazový podpis alebo priebežný status firmy, tak bude musieť dať až správny súd.
Ignorujú médiá ekonomické úspechy Slovenska? Opýtali sme sa expertov na skutočnú pravdu o našom hospodárstve: Minulotýždňová tlačová konferencia premiéra Roberta Fica a ministra financií Ladislava Kamenického priniesla jednu zásadnú výčitku smerom k novinárom. Podľa vládnych špičiek slovenské médiá trpia selektívnou slepotou – úmyselne vraj ignorujú pozitívne ekonomické výsledky a verejnosti servírujú len katastrofické scenáre.
Robert Fico a Ladislav Kamenický
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Žijeme teda v utajenom hospodárskom raji, ktorý sa pred verejnosťou novinári snažia zamlčať, alebo je realita o niečo zložitejšia a menej ružová, než ako ju maľuje vládny marketing?
Oslovili sme popredných slovenských ekonómov a analytikov, ktorých sme sa pýtali, ktoré dôležité ekonomické správy za posledné obdobie by pozitívne vyzdvihli, ako vnímajú hodnotenie zadlžovania Slovenska zo strany premiéra Fica a ministra Kamenického a ako sa aktuálne ekonomicky darí Slovensku. Viac si môžete prečítať v najnovšom Paneli expertov.
Slovensko sa stáva jadrovým gigantom. Mochovce začali so spúšťaním 4. bloku: Slovenské elektrárne v pondelok začali proces spúšťania 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Získali povolenie od Úradu jadrového dozoru, a tak do reaktora začali zavážať palivo.
„Celkové náklady na dostavbu tretieho a štvrtého bloku Mochoviec sa vyšplhajú na 6,7 miliardy eur, čo je mimoriadne lacné v porovnaní s inými,“ vyhlásil na tlačovej besede premiér Robert Fico.
Výstavba tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach sa začala ešte v roku 1987. Projekt bol však desaťročia v útlme. O dostavbe rozhodla v roku 2006 prvá vláda Roberta Fica. Tretí blok bol do elektrickej sústavy pripojený v roku 2023. Tému sleduje kolega Vladimír Amrich.
Jadrová elektráreň Mochovce.
Zdroj: Slovenské elektrárne, a. s.
Fico chváli legislatívu, ktorá stavbárom negarantuje ani maximálnu teplotu na pracovisku: „Robiť v takomto teple je niekedy na hranici hrdinstva,“ vyhlásil premiér Robert Fico (Smer) počas svojej sobotňajšej návštevy robotníkov Doprastavu na diaľnici D2 v Bratislave. Prišiel za nimi v čase, keď teploty dosahovali extrémnych 37 stupňov Celzia. Doniesol im ovocie, minerálky a radlery.
Takto vraj chcel vyjadriť hlbokú solidaritu so všetkými ľuďmi na Slovensku, ktorí musia vykonávať svoje povolanie v extrémnych a fyzicky náročných podmienkach. Poďakoval sa zamestnávateľom, ktorí rešpektujú legislatívu, a vyzval ostatných, aby upravili pracovné podmienky, posunuli pracovný čas, zabezpečili pitný režim a prestávky.
Doprastav
Zdroj: Aktuality.sk
Poznamenal, že aktuálna právna úprava na Slovensku – v Zákonníku práce, zákone o ochrane verejného zdravia a vo vyhláške ministerstva zdravotníctva – je postačujúca. Sú dostatočne pružné a umožňujú, aby zamestnávateľ zamestnancom vytvoril v rámci možností vhodné podmienky na prežitie v takýchto náročných obdobiach, píše Denník E.
Odborárom odkázal, že sa majú starať o to, aby mali zamestnanci lepšie pracovné podmienky. Mali by podľa neho aktívne dohliadať, či zamestnávatelia v praxi reálne využívajú možnosti, ktoré im zákon dáva, ako je úprava prestávok, rotácia ľudí či pitný režim.
Číslo týždňa
Ekonomická nálada na Slovensku sa v júni po dvoch mesiacoch zlepšovania opäť zhoršila. Indikátor ekonomického sentimentu (IES) klesol o 2,3 bodu na úroveň 97,8. Negatívne odozvy prišli z podnikateľského prostredia v oblasti priemyslu, obchodu a stavebníctva. Naopak, podnikatelia v službách boli naladení optimistickejšie, rovnako ako aj spotrebitelia. Informuje o tom Štatistický úrad.
Graf týždňa
Graf zobrazuje medziročné porovnanie dodávky fosílnych palív, obnoviteľnej a jadrovej energie v Európskej únii.
Dodávka fosílnych palív, obnoviteľnej a jadrovej energie v Európskej únii, 2025 vs. 2024
Zdroj: Eurostat
Obrázok týždňa
V roku 2025 mala Európska únia 131,5 milióna ošípaných, 71,6 milióna kusov hovädzieho dobytka, 55,3 milióna oviec a 10,2 milióna kôz. Všetky populácie hospodárskych zvierat boli nižšie ako v predchádzajúcom roku. Informuje o tom Eurostat.
Vývoj počtu hospodárskych zvierat v EÚ
Zdroj: Eurostat
Zahraničie
Najšťastnejšia krajina sveta narazila na brutálnu realitu: Fínsko bolo dlhé roky pre väčšinu Európy nedostižným vzorom. Krajina, ktorá sa v druhej polovici 20. storočia spamätávala z pozície zraniteľného agrárneho štátu žijúceho v tieni Sovietskeho zväzu, zažila na prelome tisícročí neuveriteľný obrat. Pretransformovala sa na technologickú a vzdelávaciu superveľmoc.
Dnes je však realita iná. Fínska ekonomika dlhodobo stagnuje, rastie pomalšie než ostatné škandinávske krajiny a prebúdza sa do tvrdého budíčka. Ako upozorňujú ekonomickí analytici, krajina doplatila na kombináciu nečakaných ekonomických šokov a drahého, neudržateľného sociálneho systému, ktorý už upadajúce hospodárstvo nedokáže utiahnuť. Viac si môžete prečítať v článku kolegu Martina Odkladala.
Kým v niektorých krajinách deti končia školský rok až v polovici júla, fínski žiaci si už začiatkom júna užívajú voľno.
Zdroj: Profimedia
Trump pritvrdil vo vojne o ceny benzínu. Predajcom v USA odkázal, že musia okamžite zlacnieť: Americký prezident Donald Trump v pondelok prostredníctvom svojej sociálnej siete Truth Social ostro vyzval predajcov pohonných hmôt v USA, aby okamžite zlacnili benzín. V opačnom prípade im podľa jeho slov hrozia „veľké problémy“. Na jeho vyjadrenia upozornila tlačová agentúra Reuters, na ktorú sa odvoláva TASR.
Trump argumentoval, že aktuálne ceny benzínu na čerpacích staniciach nezodpovedajú vývoju na trhu s ropou. Tvrdil, že ropa sa podľa neho obchoduje za približne 68 dolárov za barel a jej cena klesá, zatiaľ čo motoristi platia na pumpách výrazne viac, než by z tohto vývoja malo vyplývať.
EÚ a Čína sa stretli v Bruseli. Nový dialóg má podporiť obchodné a investičné vzťahy: Európska komisia (EK) oznámila, že v pondelok (29. 6.) eurokomisár EÚ pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič a čínsky minister obchodu Wang Wentao usporiadali v Bruseli prvé stretnutie Obchodných a investičných konzultácií (TIC) medzi EÚ a Čínou. Informuje o tom spravodajca TASR.
Komisia pripomenula, že EÚ a Čína, ako kľúčoví obchodní partneri, sa zhodli na tom, že hlavným cieľom TIC je posilniť dialóg na ministerskej úrovni o obchodných a investičných politikách s cieľom stabilizovať a vyvážiť vzájomné bilaterálne vzťahy.
Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič
Zdroj: reuters