Rýchlejšie vlaky, tlak na Rusov aj otázniky okolo štátnych firiem (výber týždňa)

Týždeň priniesol aj ďalšie napätie na Blízkom východe a nečakaný boj v prírode.  

Vlaky medzi Bratislavou a Košicami majú jazdiť rýchlejšie. Doplatí na to 35-tisícové mesto

Rýchliky na hlavnej trase medzi Bratislavou, Žilinou a Košicami už po novom nemajú zastavovať v Považskej Bystrici. Ministerstvo dopravy tvrdí, že cieľom je zrýchliť diaľkové spojenie a lepšie využiť modernizované úseky trate, na ktorých môžu vlaky jazdiť rýchlosťou až 160 km/h.

Pre obyvateľov Považskej Bystrice to znamená, že smerom na Bratislavu a Žilinu by sa dostupnosť výrazne meniť nemala, keďže spojenie majú nahradiť iné rýchliky. Pri cestách na východ Slovenska však pribudne prestup v Žiline, čo môže byť komplikáciou najmä pre starších ľudí, rodiny s deťmi či cestujúcich s batožinou.

Rezort argumentuje, že výsledkom má byť skrátenie cesty z Bratislavy do Košíc o 26 minút od decembra 2026. Zrýchlenie však nebude spôsobené len zrušením jednej zastávky, ale aj ukončením výluk a lepším využívaním trate, pričom časť cestujúcich si polepší a časť zaplatí za rýchlejšie spojenie nižším komfortom.

Viac informácií nájdete tu:

Prečítajte si tiež:

Známa baterkáreň má na krku problém: Štátny fond jej za „tajné“ porušenie zmluvy naparil megapokutu

Štátny fond NDF II. udelil spoločnosti InoBat pokutu vo výške 500-tisíc eur za porušenie investičnej zmluvy. Problém je v tom, že konkrétny bod zmluvy, ktorý mala firma porušiť, je začiernený a označený ako obchodné tajomstvo, takže verejnosť nepozná presný dôvod sankcie.

InoBat pritom patrí medzi najviditeľnejšie slovenské firmy v oblasti batériových technológií a štát do nej plánoval investovať takmer 12 miliónov eur. Peniaze mali podporiť výskum a projekt gigafactory Volta II vo Voderadoch, no firma sa už dlhšie stretáva s kritikou pre manažérske problémy, slabé výsledky a finančné ťažkosti.

Ekonomický prehľad v článku pripomína aj širší obraz slovenskej ekonomiky, ktorý je podľa vládnych analytikov nelichotivý. Slovensko zaostáva v konkurencieschopnosti, inováciách a trhu práce, zatiaľ čo ďalšie správy hovoria o slabších priemyselných objednávkach, pokračujúcej inflácii či problémoch s financovaním nemocničných projektov z plánu obnovy.

Viac informácií nájdete tu:

Prečítajte si tiež:

Ukrajinské jednotky udreli na slabé miesto Rusov. Na mape vidno, aká pohroma hrozí „vyhladovaným“ okupantom

Po období, keď sa zdalo, že Ukrajina sa bude sústreďovať skôr na vyčkávanie a oslabovanie Ruska, prišli výraznejšie útočné operácie. Podľa Inštitútu pre štúdium vojny ukrajinské jednotky získali pozície pri Verbovom, Ternovom aj Dobropillyi.

Dôležité je najmä to, že v južných oblastiach si Ukrajinci vybudovali prevahu v nasadení dronov, čo im umožňuje narúšať ruské zásobovanie armády aj logistiku na Krym. Práve útok na zásobovacie línie môže mať väčší význam než samotný zisk menších území.

Ak by sa Ukrajine podarilo ruské sily odrezať v priestore medzi Melitopoľom a Mariupoľom, mohlo by ísť o najťažšiu porážku Moskvy od začiatku vojny. Takýto vývoj by neznamenal len vojenský zlom, ale potenciálne aj vážny politický problém pre Vladimira Putina.

Viac informácií nájdete tu:

Prečítajte si tiež:

Mladý Fico je oproti nemu na smiech. Richterov syn zarába v štátnom podniku 15-tisíc mesačne (videopodcast)

Videopodcast sa venuje mocenskému zázemiu nitrianskej skupiny v strane Smer, ktorá posilnila po odchode politikov okolo Petra Pellegriniho. Do tejto skupiny patria mená ako Tibor Gašpar, Marián Kéry či Ján Richter, pričom článok pripomína aj ich dlhodobé väzby na prostredie okolo Bodorovcov.

Osobitná pozornosť smeruje k štátnemu podniku Transpetrol, ktorý sa v minulosti spomínal aj v obžalobe v kauze Očistec ako miesto stretnutí vedenia organizovanej skupiny v polícii. Teraz sa firma blízka nitrianskemu oligarchovi opäť objavuje pri štátnej zákazke v tejto spoločnosti.

Témou podcastu je aj vysoký príjem Richterovho syna v štátnom podniku, ktorý má dosahovať 15-tisíc eur mesačne. Materiál tak otvára otázky o personálnych väzbách, politickom vplyve a fungovaní štátnych firiem pod vplyvom straníckych sietí.

Viac informácií nájdete tu:

Prečítajte si tiež:

Vlky zaútočili na mláďa zubra v Poľsku. Vedci majú dramatický lov na videu

Poľskí vedci z Inštitútu pre výskum cicavcov zverejnili výnimočné video z Bielovežského pralesa, na ktorom svorka vlkov útočí na mláďa zubra. Ide o mimoriadne vzácne zdokumentovanú situáciu, keďže zubor patrí medzi najväčšie a najprísnejšie chránené voľne žijúce cicavce v Európe.

Zábery ukazujú, že vlky sa zamerali na najslabšieho člena stáda, no dospelé zubry rýchlo zareagovali. Najprv zasiahlo jedno zviera, neskôr sa pridali ďalšie a okolo mláďaťa vytvorili obranný kruh, vďaka ktorému sa im podarilo predátorov odohnať.

Vedci upozorňujú, že takýto dôkaz lovu zubrov vlkmi je mimoriadne cenný a mení pohľad na vzťahy medzi týmito druhmi. Prípad zároveň ukazuje, že ani „kráľ lesa“ nie je bez prirodzených nepriateľov, hoci väčšie riziko dnes pre zubry často predstavuje doprava než šelmy.

Viac informácií nájdete tu:

Prečítajte si tiež:

Izraelský minister Itamar Ben Gvir odmietol dohodu USA a Iránu o ukončení vojny. Tvrdí, že Izrael ňou nie je viazaný

Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir odmietol dohodu medzi Spojenými štátmi a Iránom o ukončení vojenských operácií na Blízkom východe vrátane Libanonu. Išlo o prvú výraznú reakciu izraelského predstaviteľa na oznámenú dohodu.

Ben Gvir vyhlásil, že Izrael nie je touto dohodou viazaný a ako suverénny štát nebude podriadený rozhodnutiam Washingtonu. Zároveň trval na tom, že bezpečnosť krajiny môže zabezpečiť len úplné oslabenie Hizballáhu a udržanie kontroly nad územiami, ktoré izraelská armáda obsadila.

Historickú dohodu podľa správ oznámil pakistanský premiér Šahbáz Šaríf, pričom podpis by sa mal uskutočniť vo Švajčiarsku. Ben Gvirovo stanovisko však naznačuje, že aj v prípade diplomatického posunu môže zostať izraelská pozícia tvrdá a ďalší vývoj neistý.

Viac informácií nájdete tu:

Prečítajte si tiež: