Skrotí Trump Netanjahua alebo padne dohoda o mieri? “Neposlušný” Izrael stále útočí na Libanon

Biely dom už údajne vyjednáva o tom, kto by mohol po izraelských voľbách v októbri nahradiť Benjamina Netanjahua.  

„Za každú slzu izraelskej matky musí plakať tisíc libanonských žien. Celý Libanon musí horieť! Pri všetkej úcte voči Američanom, Izrael musí dať celému svetu jasne najavo, že krv našich synov a bezpečnosť našich občanov sa nestratili,“ napísal v piatok na sociálnej sieti X izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir, predseda krajne pravicovej strany Židovská sila.

Zároveň priznal, že izraelská armáda nebude brať žiadne ohľady. „Na Blízkom východe nevyhráte premyslenými reakciami a zdržanlivosťou – musíte sa rozzúriť. Ničiť. Potlačiť teror,“ dodal 50-ročný politik, ktorého v roku 2007 odsúdili za podnecovanie rasizmu voči Arabom.

Ben-Gvir je presvedčený, že Izrael ako suverénny štát „nie je podriadený USA“, a preto sa nemusí riadiť dohodou, ktorú Američania uzavreli s Teheránom. Na to, aby v Libanone zase otvorili „brány pekla“, vyzval i krajne pravicový minister financií Becalel Smotrič.

Čítajte viac Napriek prímeriu Izrael v Libanone pozabíjal 16 ľudí, Irán v odvete zavrel Hormuz. Američania to popreli

Psychopati vo vláde?

Nie sú to však len „jastrabi“ z izraelskej vlády, kto odmieta uznať podmienky memoranda o porozumení. Aj minister obrany Jisrael Kac či samotný Netanjahu vyhlásili, že vojakov z Libanonu nestiahnu. Vojenské údery na cudzom území prezentujú ako sebaobranu.

Memorandom, ktoré uplynulú stredu podpísal Trump a iránsky prezident Masúd Pezeškján, sa Izraelčania necítia viazaní, pretože sa nezúčastnili na rokovaniach sprostredkovaných Pakistanom a návrh dohody im ani nepredložili na schválenie či pripomienkovanie.

Hneď v prvom bode memoranda sa pritom hovorí o „okamžitom a trvalom ukončení vojenských operácií na všetkých frontoch vrátane Libanonu“.

Izraelská armáda v súčasnosti okupuje asi pätinu libanonského územia, kde bojuje proti militantnému islamskému hnutiu Hizballáh, ktorý je spojencom Iránu a vzdušnými údermi ohrozuje sever židovského štátu.

Čítajte viac Izrael a Hizballáh sa dohodli na prímerí

Izrael na Libanon útočil už aj v minulosti – napriek dohodnutému prímeriu, a teraz postupuje rovnako. Po tom, čo sa mali zastaviť všetky boje, libanonské úrady ohlásili ďalšie desiatky mŕtvych a zranených.

Od začiatku marca si konflikt medzi Hizballáhom a Izraelom vyžiadal už vyše 3 000 obetí na životoch a asi 12-tisíc zranených, v drvivej väčšine civilistov. Viac ako 1,2 milióna obyvateľov muselo opustiť svoje domovy.

Teherán na izraelské porušenie dohody reagoval vyhlásením, že po troch dňoch opäť zatvára Hormuzský prieliv, dôležitú spojnicu medzi Perzským zálivom a oceánom, kadiaľ pred vojnou dopravovali až pätinu svetových zásob ropy.

Uvoľnenie tejto úžiny, ktorú Irán blokoval od začiatku konfliktu, bolo kľúčovou požiadavkou USA. Washington však tvrdí, že obnovenie blokády v prielive nezaznamenal.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v reakcii na Ben-Gvirove vyjadrenia uviedol, že nie sú len „náhodným výlevom šialenca“, ale verejným príspevkom ministra.

„Genocídny kult smrti so sídlom v Tel Avive je hrozbou pre celé ľudstvo… Jeho jediným záujmom je trvalá vojna,“ poznamenal na sociálnej sieti X.

Ben-Gvira kritizoval i známy moderátor CNN Jake Tapper. Označil ho za „protiarabského rasistu“ a „fanatika“. Pozastavil sa tiež nad jeho tvrdením, že „celý Libanon musí zhorieť“. „To je takmer šesť miliónov ľudí. Príšerné,“ zhodnotil na sociálnej sieti X.

V podobnom duchu sa vyjadril i britský publicista Piers Morgan. „Ako môže niekto stále podporovať túto izraelskú vládu, keď sú v nej ministrami psychopatické monštrá ako Ben Gvir, ktoré obhajujú genocídu v Libanone? Odporné,“ napísal na platforme X.

Čítajte viac Izraelské jednotky zažili jeden z najhorších útokov, hlásia mŕtvych. „Celý Libanon musí zhorieť,“ zúri minister

Rozkmotrení spojenci

To, ako Netanjahu sabotuje Trumpove snahy o mier, zmenilo ich vzájomný vzťah. Šéf Bieleho domu, ktorý sa izraelského premiéra kedysi zastával a nazýval ho priateľom, je voči „Bibimu“, ako ho familiárne volá, čoraz kritickejší.

Uniknuté informácie z ich nedávneho telefonického rozhovoru potvrdili, že mu aj vulgárne vynadal. „Čo to, k…, robíš? Si poje… blázon. Keby nebolo mňa, bol by si vo väzení. Zachraňujem ti riť. Všetci ťa teraz nenávidia. Všetci kvôli tomu nenávidia Izrael,“ citoval Trumpa portál Axios.

Podpora Izraela je základným kameňom politiky USA. Americkí politológovia John Mearsheimer a Stephen Walt, ktorý sa témou zaoberali, upozornili, že je to aj výsledok tlaku, aký v tejto veci vyvíja Americko-izraelský výbor pre verejné záležitosti, všeobecne považovaný za jednu z najvplyvnejších lobistických skupín v Spojených štátoch.

Americký portál Conversation pripomína, že napätie medzi USA a Izraelom vzniklo, lebo sa začali prejavovať rozdiely v ich politickej stratégii. Trump Izrael nikdy nekritizoval za to, čo pácha v Pásme Gazy alebo na Západnom brehu Jordánu, no teraz sa líšia ich vízie o Blízkom východe.

Pre Washington je mier, teda podpísanie dohody, veľmi dôležité. Bežní Američania vojnu neschvaľovali a Trumpovi by mohla uškodiť vo voľbách do Kongresu, ktoré sa budú konať v novembri.

Zato v Izraeli je to naopak. Verejná mienka boj proti Iránu a Hizballáhu podporuje, a to, že sa USA s Teheránom dohodli poza chrbát Tel Avivu ľudí nahnevalo. Berú to ako porážku.

A kým Trump potrebuje mierovú dohodu, aby sa pred voličmi mohol pochváliť úspechom, v Izraeli budú zase v októbri parlamentné voľby, v ktorých chce Netanjahu ukázať, ako si poradil s iránskym režimom a teroristami z Hizballáhu.

Čítajte viac Prečítajte si, na čom sa dohodli. USA a Irán už nechceli bojovať. Experti: Najväčším porazeným je Izrael

Recept na katastrofu

Otázne je, ako sa teraz zachová americký prezident. Zatlačí na „Bibiho“, aby prijal podmienky dohody a skončil s útokmi v Libanone, alebo bude ďalej privierať oči a riskovať, že padne dohoda, ktorú tak potrebuje? Aký to bude mať vplyv na vzťahy oboch krajín?

Trump Netanjahua za útoky na Libanon ironicky kritizoval aj tento týždeň na summite G7. Izrael by vraj mohol postupovať miernejšie a nemusel by hneď zničiť celú budovu, keď tam vojde niekto z Hizballáhu, ani bombardovať Bejrút ako odvetu za drony zostrelené niekde v púšti.

Proti Izraelu ostro vystúpil i americký viceprezident JD Vance. „Aký presne je váš návrh? Ste krajina s deviatimi miliónmi obyvateľov. Nemôžete každý problém národnej bezpečnosti, ktorý máte, riešiť len zabíjaním,“ tlmočila jeho slová televízia Al Džazíra.

Čítajte viac Kto vlastne vyhral vojnu v Iráne? Je to Trumpova porážka, tvrdia experti

Podľa Aliho Vaeza z Vysokej školy Johnsa Hopkinsa v USA sa šéf Bieleho domu musí rozhodnúť, či chce, aby memorandum o porozumení platilo, alebo nie.

„Ak chce, aby dohoda prežila, musí využiť americký vplyv nielen na to, aby pokarhal Netanjahua, ale aj na to, aby ho prinútil zastaviť vojnu v Libanone,“ povedal pre Al Džazíru.

„Ak nie je ochotný alebo schopný Netanjahua skrotiť, nijaká dohoda s USA nemá ani cenu papiera, na ktorom je napísaná,“ dodal Vaez.

Ako pre Al Džazíru zdôraznila expertka na Blízky východ Tahani Mustafová, Izrael sa pokúša sabotovať memorandum, ako to robil už počas prímeria. Jediná vec, ktorá tomu zabráni, je tvrdý tlak zo strany USA. „Washington však ukázal, že na to nemá politickú vôľu,“ vysvetlila.

Denník Washington Post uviedol, že analytici amerických spravodajských služieb taký vývoj predpovedali. Očakávali, že židovský štát podnikne kroky, ktoré podkopú Trumpovo úsilie o mier.

Od toho, či sa izraelské sily udržia v južnom Libanone, podľa nich totiž závisí politický osud Netanjahua v blížiacich sa voľbách do Knesetu. „Je to recept na katastrofu,“ povedal novinám nemenovaný zdroj.

Čítajte viac Hormuz za Ukrajinu? Európski lídri sa zmierili s Trumpom a získali jeho podporu pre Kyjev

Nezávislá izraelská televízia Channel 12 zase tvrdí, že bývalý izraelský veľvyslanec v USA a Netanjahuov poradca Ron Dermer ho varoval, aby situáciu nezhoršoval, lebo Trump môže Izrael vnímať ako vinníka za zlyhanie úsilia o konečnú dohodu s Iránom.

Podľa televízie už niektorí predstavitelia Trumpovej vlády nadväzujú neformálne kontakty s izraelskou opozíciou, aby našli niekoho, kto by po voľbách nahradil „vzdorného“ Netanjahua. Spomína sa napríklad bývalý premiér Naftali Bennett či bývalý veliteľ izraelských ozbrojených síl Gadi Eisenkot.

Pokiaľ ide o memorandum, to zatiaľ platí. Obe strany o konečnej dohode rokovali v sobotu vo Švajčiarsku.