Slávny architekt Josip Plečnik ukazoval žiakom aj Slovensko. Poznal sa s naším Dušanom Jurkovičom?
obchodnyregister
2026.09.05.
Ešte do konca septembra trvá na Bratislavskom hrade výstava Josip Plečnik – stredoeurópsky architekt. Diela tohto významného Slovinca sú zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Nájdeme ich v Ľubľane, vo Viedni, kde študoval, či v Prahe, kde na osobnú žiadosť prezidenta T. G. Masaryka prestavoval Pražský hrad. Pozoruhodný je Plečnikov vzťah k Slovensku, kam brával svojich žiakov na študijnú cestu. Výstava skúma aj jeho vzťah k Dušanovi Jurkovičovi.
Bratislavská výstava, nad ktorou prevzali záštitu prezidenti štyroch krajín – Slovenska, Slovinska, Rakúska aj Česka, predstavuje život aj tvorbu Josipa Plečnika (1872 – 1957) v celej jej šírke. Priblíži, ako sa narodil 23. januára 1872 do skromnej ľubľanskej remeselníckej rodiny ako štvrté dieťa stolára, ktorý si zarábal opravami a výrobou nábytku pre mešťanov. Josip otcovi často pomáhal, neskôr chodil do stolárskej triedy na obchodnej akadémii v rakúskom Grazi. Napokon sa stal žiakom Otta Wagnera na Viedenskej akadémii výtvarných umení.
Foto:Pavol Urbánek
Josip Plečnik – zo syna slovinského stolára sa stal významný architekt.
Na výstave uvidíme desiatky Plečnikových kresieb, plánov a modelov, rôznych dokumentov. Fotografie ukazujú kostoly, mosty, cintoríny aj prestavbu Pražského hradu. Zaujímavé je tiež, ako Plečnikov odkaz rezonoval v celej strednej Európe. Uvidíme tu aj fotografiu Plečnika a jeho študentov z cesty po Slovensku, pretože Plečnik sa inšpiroval ľudovým umením. Nechýbajú ani diela Dušana Jurkoviča vrátane Mohyly na Bradle, pretože oboch spájal obdiv k tradícii.
Foto:Pavol Urbánek
Pohľad do výstavy Josip Plečnik – stredoeurópsky architekt, ktorá sa do konca septembra koná na Bratislavskom hrade. Slovinec Plečnik sa podieľal aj na úpravách Pražského hradu a jeho okolia.
Mnohé exponáty sú práve v Bratislave vystavené po prvýkrát, hoci výstava je verziou tej, ktorú na počesť Plečnika pripravili v Prahe ešte v roku 1996. Jej spoluautorom je Zdeněk Lukeš, historik architektúry a vysokoškolský pedagóg, ktorý nám porozprával, ako celý projekt venovaný Plečnikovi vznikol.
Plečnika chceli aj v New Yorku
Lukeš, ktorý podnikol veľa za ciest za pozoruhodnou architektúrou, vidí Bratislavu ako zaujímavé mesto. Jeho slovenskými obľúbencami sú Dušan Jurkovič, Milan Michal Harminc či Emil Belluš. Od roku 1990 pracuje na Pražskom hrade, kde ako prvú úlohu dostal – rehabilitovať Plečnikovo dielo a pripraviť tu s odborníkmi veľkú Plečnikovu výstavu.
Foto:Katarína Sedláková
Teoretik architektúry Zdeněk Lukeš, jeden z kurátorov výstavy Josip Plečnik – stredoeurópsky architekt, ktorá sa do konca septembra 2026 koná na Bratislavskom hrade
Lukeš predtým pracoval u architekta Šlapetu, kde sa zaoberal modernou architektúrou, počas zamatovej revolúcie sa zoznámil s Václavom Havlom. No ako sám s úsmevom hovorí, kým sa Hrad stal jeho pracoviskom, dovnútra ho z politických dôvodov nechceli pustiť. ,,Bola to veľmi zaujímavá práca, keď som sem nastúpil, dostal som list od pána prezidenta. Havel v ňom písal, že sa vrátili dvaja významní odborníci na Plečnika a bolo by dobré urobiť na Pražskom hrade o Plečnikovi výstavu. Jeden bol Tomáš Valena z Mníchova, druhý slovinský kunsthistorik Damjan Prelovšek z Ľubľany – on sa narodil v dome, ktorý Plečnik navrhol jeho dedovi.”
Foto:Pavol Urbánek
Busta architekta Josipa Plečnika, za ním stĺp s bleskami, ktorý je na nádvorí Pražského hradu
Lukeš oboch kontaktoval a podľa jeho slov vytvorili ,,akýsi triumvirát”, ku ktorému sa neskôr pridal aj architekt Miroslav Řepa. Ten bol zhodou okolností synom Plečnikovho žiaka Karla Řepu, takže k Plečnikovi mal tiež vzťah. Výstava sa pripravovala niekoľko rokov, spolupracovalo na nej asi 20 ľudí z rôznych krajín vrátane bádateľov z Rakúska a Nemecka.
Foto:Pavol Urbánek
Kostol Najsvútejsieho Srdca Pána na Vinohradoch od Plečnika
,,Plečnik v roku 1996 bol prvý veľký výstavný projekt, vznikal v spolupráci so Slovincami pod záštitou slovinského a českého prezidenta. Vystavovali sme Plečnikove práce a modely, ktoré teraz možno vidieť na výstave v Bratislave, súčasťou bola aj výstava Plečnikových žiakov, pražských aj ľubľanských, výstava fotografií aj výstava prezidentských automobilov od Masaryka až po Havla. Snažili sme sa sprístupniť množstvo priestorov, kam sa bežne nedalo dostať – s výnimkou Masarykovho bytu, ale dalo sa pozrieť napríklad vázové schodisko spojené s Plečnikom. Ľudia mali najradšej expozíciu nasvietených sklenených valcov, kde boli monštrancie a kalichy zapožičané z kostola na Vinohradoch a z jedného slovinského kostola. Bola to obria akcia, len na vernisáž prišlo 10 000 ľudí, lebo lákadlom boli aj dovtedy neprístupné záhrady,” popisuje Zdeněk Lukeš.
Foto:Pavol Urbánek
Tretie nádvorie Pražského hradu s Plečnikovým žulovým obeliskom a obrubou sochy sv.Juraja.
Žiadam Lukeša, aby porovnal bratislavskú a pražskú výstavu. Hovorí, že tá pražská v roku 1996 bola oveľa väčšia, o rok neskôr šla v rovnakom rozsahu do Ľubľany, kde tiež práve verejnosti sprístupnili Hrad. Ďalšia výstava sa konala v New Yorku, kde si Plečnika vyžiadal slávny americký architekt a sochár s českými koreňmi John Hejduk.
“Tvrdil, že všetko, čo videl v Prahe, sa musí previezť k nemu do školy Cooper Union School of Architecture v New Yorku. Previezli sme tam asi tretinu exponátov, tá výstava bolo porovnateľná s Bratislavou. Výstava bola aj v Izraeli a cestovala po Európe – v Paríži, vo Varšave, v Berlíne, vo Viedni, v Barcelone. Niektoré mestá nemali s Plečnikom nič spoločné, niekde šlo len o výber zopár exponátov.”
Foto:Pavol Urbánek
Unikátne Plečnikove stoličky vystavené na Bratislavskom hrade
Šiel do Bystričky i Topoľčianok
Prečo sa však Plečnikova výstava v Bratislave koná až po toľkých rokoch? ,,Bratislava bola v pláne dávno, lenže vtedy bol pri moci Mečiar a ten si to neželal, nemal rád Masaryka ani Štefánika. Takže z politických dôvodov to nešlo. Ale Prelovšek, spoluautor výstavy, žil nejaký čas v Bratislave. Bol nielen historik umenia a diplomat, ale aj športovec, vynikajúci veslár a chodil na Slovensko trénovať na divokú vodu. Reprezentoval aj na olympiáde v Mníchove v roku 1972, na Slovensku si našiel aj manželku – neskôr sa síce rozviedli, ale podstatné je, že si vytvoril na Slovensku väzby. Stretol sa s riaditeľom Slovenského národného múzea a zmienil sa mu, že je škoda, že výstava pred rokmi na Slovensku nemohla byť – slovo dalo slovo a dohodli sa, že výstavu urobia teraz.”
Foto:Pavol Urbánek
Býčie schodisko Pražského hradu od Plečnika
Kým v Prahe bolo gro výstavy zamerané na Pražský hrad, v Bratislave sa predstavuje celá Plečnikova tvorba – diela, ktoré vytvoril v Slovinsku, Rakúsku aj v Prahe. Nás, samozrejme, zaujme fotografia z Plečnikovej cesty s jeho študentmi na Slovensko z roku 1920. ,,Plečnik niekoľkokrát cestoval so svojimi študentmi na Slovensko, chodili hlavne po prírodných krásach, ale boli aj v Bystričke, kde mal prezident Masaryk vilu.
Tú síce nerobil Plečnik, ale Jan Pacl, ktorý mal spoločný ateliér s Dušanom Jurkovičom na Slovensku. Oplotenie pozemku je však od Plečnika, nájdu sa tu aj šakalie kľučky, ktoré máme aj na Pražskom hrade. Sám som bol v Bystričke dvakrát, pozvali nás dovnútra, majiteľ povedal, že všetko zrekonštruoval. Masaryk jazdil aj do Topoľčianok, ale tam žiadne veci od Plečnika nie sú – aj tak tam však Plečnik svojich študentov vzal.”
Žiak Merganc ostal na Slovensku
A prichádza krásna pointa – Lukeš rozpráva, ako sa jednému z Plečnikových žiakov na Slovensku tak zapáčilo, že tam ostal a stal sa z neho jeden z najvýznamnejších architektov vôbec. Bol to Jindřich Merganc, ktorý si so staviteľom Otmarom Klimešom otvoril vlastný architektonický ateliér v Bratislave a až do roku 1936 projektoval hlavne rodinné domy, prevažne pre Čechov žijúcich v Bratislave.
Foto:Pavol Urbánek
Kostol Najsvätejšieho srdca Pána z rokov 1928-1932 na pražských Vinohradoch. Architektonickú súťaž na kostol najskôr vyhral Plečnikov žiak Jindřich Merganc, no nakoniec kostol predsa navrhol Josip Plečnik.
Mergancove novátorské myšlienky vidieť na jeho vlastnom dome na Čelakovského ulici v blízkosti Bratislavského hradu. Mimochodom, Merganc sa zblížil s Plečnikom aj vďaka tomu, že vojenskú službu kedysi absolvoval v Mostare a vedel dobre slovinsky. Mergancovi bol blízky aj architekt Dušan Jurkovič, s ktorým sa podieľal na projekte Kochovho sanatória v Bratislave. V roku 1940 dokončili jeho projekt Penzijného ústavu, dnes Predsedníctvo SAV. Pamiatkovo chránená je aj jeho funkcionalistická vila doktora Dvořáka.
Foto:Pavol Urbánek
Vila doktora Dvořáka na Mudroňovej ulici v Bratislave od architekta Jindřicha Merganca, žiaka Josipa Plečnika.
A ako pripomína Zdeněk Lukeš, Merganc bol tiež víťazom súťaže na Kostol Najsvätejšieho srdca Pána na Vinohradoch. ,,Na súťaži sa zúčastnilo niekoľko Plečnikových žiakov a návrhy boli v Plečnikovom štýle, vyhral Merganc. Nakoniec sa však porota dohodla s farárom, že stavbou kostola poveria priamo Plečnika. Takže Merganc je ďalšie prepojenie so Slovenskom.”
Foto:Pavol Urbánek
Plečnikov žiak Jindřich Merganc v Bratislave postavil aj bytový dom Družstva SND pre hercov na Klemensovej ulici.
Ďalším Plečnikovým žiakom bol moravský architekt František Lýdie Gahura, ktorý okrem mnohých stavieb v Baťovom Zlíne postavil aj vilu dr. Sázela v Trenčíne či budovu Čs. Červeného kríža v Nitre.
A čo vzťah Plečnika a Jurkoviča, pýtam sa Lukeša. ,,Pri tvorbe výstavy nám napadlo, že aj Bradlo je veľmi blízke Plečnikovmu štýlu – čím nechcem povedať, že by Jurkovič Plečnika napodobňoval. A pokiaľ vás zaujíma, či sa tí dvaja stretli, myslím, že určite v Prahe. Jurkovič mal v Prahe veľa zákaziek, pracoval tu a priamo v Prahe postavil dve vily. A keď bol Plečnik v Brne, určite sa šiel pozrieť na Jurkovičove stavby, ale kým sa neobjaví nejaká korešpondencia, nedá sa to dokázať.”
Vzťah s Alicou Masarykovou
V čom bol architekt Plečnik výnimočný? ,,Geniálny bol v tom, ako dokázal prepojiť na Pražskom hrade všetky historické epochy. Sám hovoril, že nechce používať súčasný štýl. Keď začal na Pražskom hrade pracovať, bolo v móde art deco, ktorému sa hovorilo aj národný štýl alebo dekorativizmus, to Plečnik nemal rád. Chcel niečo nadčasové, preto siahal po antike, ktorá mala prepojiť všetky obdobia. Fascinujúce je, že pritom používal súčasné materiály – kostol na Vinohradoch má železobetónovú konštrukciu, ktorá umožnila obrovské rozpätie kostolnej lode. Mohol si naraz vyskúšať veci na dvoch miestach – v Slovinsku a v Česku, takže súčasne staval Kostol sv. Františka z Assisi v ľubľanskej štvrti Šiška a pražský kostol. Na Šiške sú stĺpy, čo podopierajú stropnú konštrukciu, no v Prahe sa tomu vyhol – mohol si vyskúšať rôzne veci. Je zaujímavé to porovnávať. A pozoruhodné tiež je, že mnohé veci staval celé roky zadarmo. Žil veľmi asketicky, sám.”
Foto:Pavol Urbánek
Mnohé úpravy Pražského hradu robil Josip Plečnik
Pritom je však známe, že mal blízky vzťah s prezidentovou dcérou Alicou Masarykovou. ,,Áno, Alice sa doňho pravdepodobne zamilovala. Samozrejme, nie je to potvrdené, ale z niektorých jej zachovaných listov Plečnikovi sa to dá dedukovať. Pravdepodobne k niečomu došlo a mohol to byť aj jeden z dôvodov, prečo Plečnik z Prahy roku 1921 odišiel. Myslím, že mal strach, lebo Masaryk bol modla, tešil sa obrovskej úcte a Plečnik sa bál, že by Masarykovi nejako ublížil, keby si vzal jeho dcéru. Veď Plečnik bol cudzinec, čo mu jeho neprajníci v Česku vyhadzovali na oči, a sám sa považoval za prostého človeka. Myslím si však, že Alice z toho bola nešťastná, mala ho rada a nikdy sa nevydala, zostala sama. Bola to veľmi vzdelaná dáma.”
Foto:FOTO: MUSEUM T. G. M. V RAKOVNÍKU
Alice G. Masaryková na Bystričke na Slovensku.
Niektoré z listov, ktoré si písali, sú aj v katalógu, čo vyšiel k Plečnikovej výstave. Vidno z nich, že Alice dávala Plečnikovi námety k práci na Hrade a jemu sa niektoré aj páčili, ich spolupráca fungovala dobre. Lukeš vraví, že prvý s teóriou o láske Alice Masarykovej a Plečnika prišiel dokumentarista Pavel Koutecký, ktorý o Plečnikovi natočil film – a ten sa premieta aj na bratislavskej výstave. Kouteckému totiž napadlo, že vo filme by namiesto komentárov zneli citáty z listov – Aliciných aj Masarykových Plečnikovi, ale aj listy Plečnikových kritikov, ktorí sa mu vysmievali. Film nakrúcali v Prahe, ale aj vo Viedni a v Ľubľane. Žiaľ, Koutecký už je po smrti – zahynul pri páde z rozostavaného mrakodrapu na Pankráci v roku 2006.
Alice Masaryková pri rozhlasovom prejave k Veľkonočnému mieru 24. marca 1937. FOTO: Archív ČRoNuž a na záver sa musím Lukeša opýtať, či bol Václav Havel priaznivcom či znalcom architektúry, keďže práve on výstavu inicioval. Lukeš okamžite súhlasí a pripomína, že už prezidentov starý otec Vácslav Havel (meno si písal s “cs”) bol významný pražský staviteľ, ktorý v Prahe postavil veľa domov, okrem iného aj Lucernu – prvý multifunkčný moderný palác.
,,Mal dvoch synov, Miloša a Václava. Václav bol tiež staviteľ a ten na skale postavil filmové ateliéry Barrandov spolu s bratom Milošom, filmovým producentom. Takže k architektúre mali blízko. Aj najmladší Václav Havel – prezident mal veľa priateľov medzi architektmi, mal napríklad veľmi rád Karla Hubáčka, ktorý robil vysielač na Ještěde. Jeho kamarátom bol aj architekt Miroslav Masák, ktorého si vzal ako poradcu na Pražský hrad.” A potom živo opisuje, aký bol Havel vydesený, keď prišiel na Hrad a všetko sa mu zdalo nevkusné a škaredé.
,,Hovoril, že nechce sedieť v Husákovej pracovni, želal si priestor, kde si dá vlastné obrázky. Chcel, aby sme sem priviedli najlepších architektov, na Hrade bolo treba urobiť veľa vecí. Renesančné koniarne boli za socializmu premenené na telocvičňu, kde boli basketbalové koše. Z toho sme urobili výstavnú sieň. Otvorili sme tiež kráľovskú záhradu, ktorá bola za Husáka zatvorená. Nesmelo sa ani na vežu Katedrály sv. Víta, lebo odtiaľ bolo vidieť prezidentský domček. Otvorili sme aj Jeleniu priekopu, južné záhrady, park v Lánoch. Havel stál o to, aby sa veci dali do poriadku,” uzatvára Zdeněk Lukeš.
Témy:
Josip Plečnik
Dušan Jurkovič
T. G. Masaryk
Václav Havel
výstava
architekt
architektúra
bratislavský hrad
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.