Slovensko má veľký investičný dlh. Klimaticky odolné mesto však nemusí byť futuristickou metropolou.

Ochrana pred klimatickými rizikami nesmie byť výsadou veľkých miest. Vedenia samospráv budú mať možnosť ukázať, že klimatická odolnosť nie je abstraktný cieľ, ale súčasť kvalitných verejných služieb  

Autor pôsobí v Európskej komisii a v minulosti bol vedúcim jej Zastúpenia na Slovensku. Text vyjadruje jeho osobné názory, nie stanovisko Európskej komisie.

Po októbrových komunálnych a krajských voľbách sa pozornosť obracia na ľudí, ktorí budú najbližšie roky rozhodovať o uliciach, školách, doprave a verejných budovách. Práve v mestách a obciach ľudia najskôr pocítia dôsledky klimatickej zmeny – a práve tam ich možno najúčinnejšie zmierniť.

Náklady na prevádzku budov, horúčavy, sucho a prívalové zrážky už nie sú okrajové environmentálne témy. Ovplyvňujú zdravie ľudí, dostupnosť služieb, výdavky domácností aj verejné rozpočty.

Klimatické opatrenia preto nemajú byť samostatnou kapitolou v strategickom dokumente, ale prirodzenou súčasťou rozhodovania o bývaní, doprave, školách a verejných priestoroch. Nové vedenia samospráv tak dostávajú príležitosť premeniť svoje priority na konkrétne zlepšenia každodenného života.

Odolné mesto začína každodennými potrebami

Klimaticky odolné mesto nemusí byť futuristickou metropolou. Začína sa stromami, ktoré poskytujú tieň, alebo parkom, ktorý zadržiava vodu, či bezpečnou cestou do školy a budovou, ktorá sa v lete neprehrieva a v zime zbytočne nestráca teplo. Takéto opatrenia zlepšujú život ľudí a súčasne pomáhajú zmierňovať negatívne dôsledky klimatickej zmeny.

Škola s tienením a vetraním poskytuje lepšie podmienky na učenie. Energeticky úspornejší domov sociálnych služieb môže znížiť prevádzkové výdavky a zlepšiť komfort klientov. Kvalitná verejná doprava umožňuje dostať sa do práce či k lekárovi aj bez auta.

Kľúčové je uvažovať v súvislostiach. Ak mesto obnovuje ulicu, má myslieť aj na tieň, vodu a bezpečný pohyb chodcov. Ak rekonštruuje školu, nemá zohľadňovať iba spotrebu energie, ale aj letné prehrievanie a kvalitu vnútorného prostredia. Konkrétny príklad ponúka Banská Bystrica.

Na Základnej škole Sitnianska v Sásovej mesto buduje zelenú strechu s plochou takmer 3 900 m². Podľa údajov samosprávy dokáže použitá technológia zadržať až 60 litrov dažďovej vody na meter štvorcový.

Zelená strecha má zároveň obmedziť prehrievanie strešného plášťa: kým jeho teplota môže v lete dosiahnuť 60 až 80 °C, pri zelenej streche sa uvádza 20 až 35 °C. Realizáciu však sprevádzali aj komplikácie – počas rekonštrukcie zatekalo do priestorov školy. Prípad ukazuje, že pri obnove verejných budov treba počítať nielen s prínosmi výsledného riešenia, ale aj s rizikami počas stavebných prác.

Slovensko má veľký investičný dlh