Z penzií od štátu mladá generácia nevyžije: Čo sa zmení, keď do penzie prídu silné ročníky Husákových detí?

13. dôchodky by som bez váhania zrušil. Ak majú existovať, tak len ako adresná sociálna dávka pre najodkázanejších,“ tvrdí exminister Jozef Mihál. Systém štátnych penzií je neudržateľný, ružovo to nevyzerá už pre dnešných päťdesiatnikov: Ich penzie môžu klesnúť na úroveň tretiny priemernej mzdy. Čo čaká mladých Slovákov na dôchodku?  

V Sociálnej poisťovni tiká časovaná bomba. Výber poistného dnes dokáže pokryť len osem z dvanástich dôchodkov, zvyšok je zo štátneho rozpočtu a na dlh, ktorý budú splácať i naše deti. Populistické zavádzanie 13. dôchodkov, ako aj zlá demografia, dostali penzijný systém do dlhodobo neudržateľného stavu. Dôchodky od štátu budú voči mzdám neustále klesať a spoliehať sa v starobe na štát sa tak stáva doslova život ohrozujúcim hazardom.

Za prvý polrok sa narodilo len 20-tisíc detí a silná generácia Husákových detí nezadržateľne mieri do penzie. Aké dôchodky nás čakajú a bude sa z nich dať vôbec vyžiť? Bez obalu sa pozrime na tvrdú reč čísel a faktov, o ktorých politici najradšej mlčia:

“Systém je neudržateľný. Starší ľudia sa budú mať tak dobre, ako si sami odložia, nainvestujú a vytvoria majetok. Ja osobne sa na štát spoliehať nemienim,” Bez obalu hovorí exminister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. Sledujete Bez obalu. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V rozhovore sa dozviete:

– ako Jozef Mihál hodnotí doterajšie tri kolá vládnej konsolidácie;

– ako rýchlo rastie celkový dlh Slovenska;

– prečo sa mladšia generácia už nemôže spoliehať na štátne dôchodky;

– akým spôsobom pracujúci cudzinci zachraňujú bilanciu štátneho rozpočtu;

– na koľko dôchodkov v skutočnosti vystačia vybrané odvody Sociálnej poisťovne;

– či presadzuje zrušenie plošných 13. dôchodkov;

– aké dôchodky čakajú päťdesiatnikov a mladé generácie.

Zarámcujme si našu ekonomickú situáciu, keďže ekonomika a demografia sú kľúčovými faktormi. Ako na tom sme? Mali sme tri vlny vládnej konsolidácie za miliardy eur a výsledky ukazujú, že išlo o fatálne zlyhanie. Deficit je v podstate úplne rovnaký ako ten, s ktorým táto vláda nastupovala. Navyše si Slovensko požičalo takmer 30 miliárd eur.

Len úroky – bez istiny –, ktoré ročne splácame, dosahujú takmer dve miliardy eur a o chvíľu to budú štyri miliardy. Najviac ma zaráža, že vláda sa tvári, akoby išlo o rozpočet dobrých správ, a opozícia nemá – okrem pána Gröhlinga, v podstate nijakú odvahu povedať ľuďom pred voľbami, že po voľbách prísť musí masívne ozdravovanie financií a uťahovanie opaskov. Inak prídu komisári ako v Grécku a povedia dole z hrušky. Ako to vnímate vy?

Vnímam to presne tak, ako ste to pomenovali. Tri kolá konsolidácie – pričom štvrté sa nekoná, lebo je predvolebný rok – boli charakterizované tým, že sa zakaždým vytiahli ďalšie peniaze od ľudí, najmä od pracujúcich, podnikateľov a rodičov, keďže sa napríklad znižoval daňový bonus na dieťa. Zvyšovali sa dane, a to dosť zásadným spôsobom – najmä väčším firmám a úspešnejším zamestnancom s vyššími príjmami. Z troch kôl konsolidácie si nespomeniem na jedno opatrenie na strane štátu, ktoré by znamenalo šetrenie alebo znižovanie výdavkov.

Bol tu sľub Roberta Fica, že škrtnúť 30 % ústrednej štátnej správy nie je žiaden problém. Ten sľub však zostal len sľubom.

Ku koncu volebného obdobia pána Fica si to už vieme vyhodnotiť. Tieto sľuby a slová zostali iba sľubmi, pretože sa nič nedeje. Opakujem, pri všetkých troch kolách konsolidácie išlo vždy len o vyťahovanie peňazí od ľudí. Zásadne sa zvyšovala napríklad DPH, čo sa dotklo aj dôchodcov, nie len pracujúcich. Chýbali opatrenia na strane štátu – napríklad znižovanie počtu úradníkov v štátnej správe a samosprávach či šetrenie výdavkov, aby sa nerobili nezmyselné investície.

Práve na to dnes máme osempercentné plošné navýšenie platov vo verejnej správe.

Konsolidácia naozaj priniesla ďalšie zdroje do pokladnice ministra financií, čo je nepopierateľný fakt – rovnako ako nepopulárna transakčná daň, pri ktorej výber síce nebol taký vysoký, ako naprojektovali, ale bol. Všetky tie peniaze sa však minuli. Štátny dlh sa neznižoval, práve naopak – za štvorročné obdobie vzrástol o približne 30 miliárd eur.

V odborných debatách aj v komunikácii politikov sa používa termín vyjadrený v percentách HDP. Keď niekto počuje päť percent HDP, povie si, že je to maličkosť. Realita je však taká, že v budúcoročnom “rozpočte dobrých správ” sa celkový dlh Slovenska zvýši o približne 7 miliárd eur a Robert Fico bude odovzdávať vládu v situácii, keď dlh dosiahne 100 miliárd eur. Nebavme sa teda o piatich percentách HDP, lebo to ľuďom nič nepovie. Bavme sa o tom, že celkový dlh Slovenska bude 100 miliárd eur, čo sa týka každého jedného z nás, vrátane dôchodcov. A myslieť si, že tento dlh budeme splácať a znižovať, je nereálne.

Nepochybne nás čaká to, že veriteľom, bankám a investičným spoločnostiam budeme musieť platiť úroky zo štátnych dlhopisov a pôžičiek. Úrok je dnes v lepšom prípade na úrovni 4 % až 4,5 %. Pri jednoduchej matematike: 100 miliárd eur vynásobených štvorpercentným úrokom predstavuje 4 miliardy eur, ktoré Slovensko musí zaplatiť ročne len na úrokoch. A to sa ešte nebavíme o dôchodkoch, ďalších výdavkoch na úradníkov či nákupoch pre armádu. Je to štyri miliardy eur, ktoré sa veriteľom musia uhradiť, inak nastane bankrot Slovenska.

Prejdime rovno k tomu, ako sa to v budúcnosti dotkne všetkých nás, keď už len žonglujeme s pôžičkami a úrokmi. Citujem váš výrok: „V súčasnosti priemerný starobný dôchodok vrátane alikvótnej časti 13. dôchodku dosahuje úroveň 47 až 48 % priemernej mesačnej hrubej mzdy. V porovnaní s výškou priemernej hrubej mzdy aktuálne dosahuje výška dôchodkov najvyššie hodnoty. Už sa to začalo zhoršovať. Časť dôchodkov sa vypláca na dlh. Dlh Slovenska každoročne stúpa a približne tretinu zo zvyšujúceho sa zadlženia generuje Sociálna poisťovňa a zle nastavený dôchodkový systém.“

Ďalej citujem z demografickej prognózy: „Do roku 2040 ubudne oproti roku 2026 približne 300 000 ľudí v produktívnom veku. Naopak, pribudne vyše 200 000 ľudí v dôchodkovom veku.“ Keď som si pozrel svoj ročník, bol som šokovaný. Vychádza mi, že môj dôchodok bude tvoriť 34,6 % voči mzde. Pritom najkorektnejšie je porovnávať pomer priemerného dôchodku k priemernej čistej mzde.

Podľa OECD sme u našich penzistov v tej lepšej polovici, čo sa im síce nezdá, no problémom je, že naše mzdy sú nízke, a preto sú nízke aj dôchodky. Hovoríte však, že ide o život na dlh a postupne sa dostávame do stavu, keď budú dôchodky tretinové oproti mzdám. Majú sa moje deti pripraviť na to, že sa už v žiadnom prípade nemôžu spoliehať na štátne dôchodky?

Štátne dôchodky budú podľa mňa existovať, pokiaľ bude svet svetom. Pochybujem, že pri akejkoľvek reforme by prišlo k ich úplnému zrušeniu. Reálne sa však môže stať čokoľvek.