Slovensko podporí NATO, ale Ukrajinu dalo nabok a o peniazoch nerozpráva. V akej nálade príde na summit do Ankary Trump?

Prezident Peter Pellegrini, ktorý povedie slovenskú delegáciu na summite NATO v Ankare, sa včera stretol s premiérom Robertom Ficom a ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom (obaja Smer). Hlava štátu v písomnom vyhlásení uviedla, že Slovensko podporí závery vrcholnej schôdzky Severoatlantickej aliancie, naďalej však platí, že sa nebude podieľať na finančných príspevkoch ani pôžičkách určených na vojenskú pomoc Ukrajine.  

V skutočnosti to však nebolo ani v hre, keďže podporu vo výške 70 miliárd eur pre Kyjev by mala aliancia riešiť v rámci 90-miliardového úveru, ktorý už schválila Európska únia, respektíve cez dvojstranné dohody. Humanitárna pomoc pre Ukrajinu zo strany Bratislavy bude pokračovať.

V stanovisku hlavy štátu sa však nič nepíše o postoji Slovenska k obranným výdavkom ani posilňovaniu európskeho piliera NATO. V minulosti pred summitom aliancie mandát prezidentovi odobrovala vláda.

Päť percent na obranu

Na stretnutie NATO ide okrem Pellegriniho a Blanára aj minister obrany Robert Kaliňák (Smer). Summit sa začne dnes a pokračuje zajtra. Vo štvrtok Pellegrini ešte absolvuje bilaterálne stretnutie s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

Samozrejme, v prvom rade sa čaká na amerického prezidenta Donalda Trumpa. A otázkou je, v akej príde nálade? Bude tlačiť na krajiny NATO, aby dávali na obranu ešte viac peňazí, a pohrozí, že USA v aliancii ani nemusia byť, lebo im nepomohla s Iránom? Alebo ho uspokojí predpokladané veľkolepé turecké prijatie a biliónový účet generálneho tajomníka transatlantickej organizácie Marka Rutteho?

Vlani sa na summite v Haagu 32 krajín aliancie dohodlo, že do roku 2035 budú do obrany investovať päť percent hrubého domáceho produktu. Z toho 3,5 percenta má ísť na veci súvisiace s ozbrojenými silami a 1,5 percenta na iné záležitosti prepojené s bezpečnosťou. Spomenutý Rutteho biliónový účet sa týka toho, že generálny tajomník NATO Trumpovi nedávno ukázal, že za jeho vládnutia – prvý raz bol republikán v Bielom dome v rokoch 2017 – 2021 – už spojenci vložili do obrany viac ako bilión dolárov.

V prípade viacerých krajín je však otázne, ako budú dlhodobo zvyšovať výdavky na ozbrojené sily. Napríklad Slovensko bolo vlani podľa NATO iba na úrovni 2,04 percenta HDP a v roku 2024 dokonca pod dvoma percentami. Pritom už na summite vo Walese v roku 2014, keď bola pri moci druhá Ficova vláda, aliančné štáty súhlasili s tým, že do roku 2024 budú minimálne na dvoch percentách.

„Ako vždy, hlavným cieľom summitu je preukázať jednotu a odhodlanie Severoatlantickej aliancie. Okrem toho ide o zhmotnenie takzvaného NATO 3.0 prostredníctvom obranných záväzkov a presunu vojenského bremena. Tento proces sa čoskoro stane veľmi konkrétnym a USA očakávajú, že Európania prevezmú viac úloh. Jednota v otázke Ukrajiny je tiež kľúčová. S Trumpom nikdy neviete, ale momentálne to vyzerá celkom dobre. Ale spojenci, ktorí nesplnia svoje záväzky, môžu, samozrejme, čeliť kritike,“ opísal očakávania pred summitom pre Pravdu Karsten Friis z Nórskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.

Mať dôveryhodný plán, ako zvyšovať obranné výdavky, je dôležité z viacerých dôvodov. Z bezpečnostného hľadiska je hrozbou najmä Rusko, ktoré už takmer štyri a pol roka pokračuje v celoplošnej invázii na Ukrajinu. Dôvod, prečo sa čoraz viac hovorí o európskom pilieri NATO, však spočíva aj v tom, že Američania otvorene hovoria, že spojenci na starom kontinente musia prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu. Európskym krajinám, ktoré už teraz dávajú oveľa viac ako dve percentá na armády, sa určite nebude páčiť, keď sa niektorí členovia budú iba viezť.

Poslanec a podpredseda opozičného Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek uviedol, že Slovensku chýba stratégia zvyšovania výdavkov na obranu. „Práve prezentácia takéhoto plánu každým členským štátom je pritom ústrednou témou summitu NATO,“ tvrdí Valášek, ktorý v minulosti pôsobil ako slovenský veľvyslanec pri Severoatlantickej aliancii.

Včera Rutte potvrdil, že presne to očakáva od spojencov. Generálny tajomník chce, aby v Ankare predložili jasné, konkrétne a dôveryhodné plány, ako dosiahnuť požadované investície do obrany.

Čo sa stane, ak to niekto neurobí? „Ak stále bude potrebné presvedčiť jednu či dve krajiny, máme spôsoby na to, ako to spraviť,“ zdvihol varovný prst Rutte. Agentúra AP pripomenula, že podobne sa vyjadril aj americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker, ktorý minulý týždeň naznačil, že Spojené štáty majú niečo pripravené pre krajiny, ktoré by chceli zostať mimo, ale odmietol povedať, čo by to mohlo byť.

Európania a NATO

„Budúcnosť aliancie závisí od harmónie v transatlantických vzťahoch. Európski členovia musia na tohtoročnom summite Washingtonu ukázať, že sa dokážu postarať o väčšinu vlastnej bezpečnosti a že môžu a sú ochotní prispieť k bezpečnosti USA v rámci právomocí NATO. Je jasné, že Amerika sa stáva neochotnejším garantom obrany starého kontinentu. Európania však môžu konsolidovať alianciu zameraním sa na tri veci: výdavky na obranu, vojnu na Ukrajine a južné krídlo aliancie,“ reagovala pre Pravdu Iulia-Sabina Jojaová, odborníčka na medzinárodnú bezpečnosť z Inštitútu Blízkeho východu vo Washingtone.

Podľa expertky musia európski spojenci potvrdiť, že sú ochotní ísť do strategických investícií. „Už zvyšujú výdavky na obranu, ale teraz musia ukázať, a to najmä vlastným občanom, že dokážu zabrániť vpádom dronov a zabezpečiť fyzickú bezpečnosť na území NATO. Čo sa týka Ukrajiny, už rok a pol Európa platí účet za podporu Kyjeva a drží Rusov ďaleko od srdca Európy. To znamená, že európske členské štáty teraz môžu v spolupráci s Ukrajinou sformulovať plán, ako chcú ukončiť vojnu, a podľa toho rozdeliť zdroje. Európa síce nie je zvyknutá byť lídrom, ale musí sa naučiť, ako si túto vedúcu pozíciu osvojiť,“ vysvetlila Jojaová.

A odborníčka, ktorá pôsobí aj na Georgetownskej univerzite, si myslí, že kľúčové je tiež južné krídlo NATO. „Turecko, Čierne more, východné Stredomorie či vplyv situácie na Blízkom východe sú teraz ústrednými otázkami a aliancia potrebuje ucelenú víziu. Obe strany Atlantiku sú v posledných mesiacoch navzájom frustrované kvôli konfliktu s Iránom. Summit v Ankare je príležitosťou nájsť spoločnú reč a rozdeliť si prácu tak, aby NATO mohlo stabilizovať svoje južné krídlo a zabezpečilo obranu a bezpečnosť v spomenutých regiónoch,“ uviedla Jojaová.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
NATO
Mark Rutte
Slovensko
Peter Pellegrini
Rusko
Ukrajina
vojna na Ukrajine
Putinova vojna

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.