Socialistická dedina, vzácna vila aj domy za cenu auta. Aké kuriozity si môžete kúpiť od štátu?

Štát bežne rozpredáva majetok, ktorý nepotrebuje. Ľudia si tak môžu kúpiť nielen nehnuteľnosti či autá, ale aj rôzne kuriozity za nižšiu cenu. Najmä byty a domy sú lákavé v čase, kedy na vlastné bývanie dosiahne stále menej Slovákov. Niektoré z nich sa predávajú doslova za pár tisíc eur. Dôvod predaja je však niekedy bizarný a prekvapiť dokáže aj spôsob, ako sa mení ich cena.  

Zatiaľ čo pri dražbách štátneho majetku treba byť obozretný najmä pri tom, či kupujeme nájomné právo alebo nehnuteľnosť, predaj nepotrebného vlastníctva štátu je o niečo jednoduchší. To, že dostupnosť bývania zostáva problémom potvrdzuje aj nový index analytikov Deloitte. Priemerná ponuková cena nových bytov na Slovensku dosiahla vlani 3 656 eur za štvorcový meter, čo predstavuje medziročný nárast o 12,5 percenta.

Výstavba nových bytov stále nedokáže držať krok s dopytom a pozornosť ľudí sa preto obracia na už existujúceho bývanie – aj preto, že je lacnejšie. V kombinácii so zníženou cenou sa predaj nepotrebného majetku štátu stáva prirodzeným lákadlom.

Od vily po socialistickú dedinu

Ponuka štátu vie byť pritom pestrá a zverejňujú ju rôzni správcovia – napríklad okresné úrady, ministerstvá alebo centrá pre deti a rodiny. Záujemca si môže odkúpiť auto za 500 eur, ale aj kuriózne statky, pozemky či dokonca národné kultúrne pamiatky. Aktuálne vedie zoznam historická vila. Ľudia, ktorí našli ambíciu zachrániť vzácnu stavbu, ju môžu získať za necelého pol milióna eur.

Ide o národnú kultúrnu pamiatku – vila Wlaszlovitsovcov z 19. storočia je honosná klasicistická stavba v obci Štós pri Košiciach. S domom sa predáva aj jeho príbeh. Majetok rodiny pochádzal z výroby nožov, ktorá mala v Štóse dlhú tradíciu. Jozef Wlaszlovits ju rozvíjal od roku 1803. Koncom 19. storočia mala jeho továreň 12 budov a zamestnávala 85 robotníkov.

Foto:
Obec Štós
Obec Štós, vila Wlaszlovitsovcov

Po znárodnení v roku 1948 rodina prišla o továreň aj nehnuteľnosti. Z vily sa následne stal detský domov. To sa dotklo aj Jozefa Wlaszlovitsa mladšieho, ktorý si po strate majetku v starobe privyrábal hraním na klavíri pre kúpeľných hostí – keďže Štós je obec známa aj svojim kúpeľníctvom. Ponuka zahŕňa tri stavby a pozemky s celkovou výmerou približne 3, 5-tisíc m². Kurióznou kúpou by nový vlastník získal nehnuteľnosť evidovanú ako pamiatku, na čo by musel prihliadať aj pri jej obnove.

Košice sú pritom štvrtým najmenej dostupným mestom v Európe. Na kúpu bežného nového bytu s rozlohou 70 m² potrebujú Košičania podľa indexu približne 180 hrubých mesačných miezd, teda ekvivalent 15 rokov hrubých príjmov. Vlani to bolo 170 platov. Horšie v rebríčku dostupnosti skončili dokonca Praha či Atény.

Lacná kúpa môže byť výhra

Praktickejším príkladom je však ponuka rodinného domu na Záhorí za niečo vyše 67-tisíc eur. Z inzerátu sa nedozvieme, akú výmeru dom má, či v akom je stave. Ten sa dá čiastočne vyčítať z fotiek a pri tejto konkrétnej ponuke vyzerá sľubne. Uvádza sa iba plocha pozemku v Suchohrade, ktorú s domom záujemca kúpi – 270 m².

Na prvý pohľad láka cenou aj dom v Omšení z roku 1968 za takmer 26-tisíc eur. Odhliadnuc od lokality, je samotná stavba v zlom technickom a hygienickom stave, čiastočne poškodená a nedokončená, pričom elektrina je odpojená. Pozemok pod domom ani nie je predmetom predaja. Ponúk s podobnou povahou je tak množstvo, štát sa ponúka napríklad aj podiel na stavbe a pozemkoch v Nesvadoch za 1,3-tisíc eur.

S tak nízkou sumou to môže vyzerať ako mimoriadne lacný dom, no kupujúci nezíska automaticky celú nehnuteľnosť ani konkrétnu oddelenú časť stavby. Je to preto skôr príklad uvedomenia si reality namiesto predstavy, že všetko v štátnom registri je lacné bývanie či ľahko dostupný majetok.

Foto:
Dedina Mládeže, ROPK
Štát predáva majetok aj v umelo vytvorenej obci Dedina mládeže

Zároveň nie všetky ponuky možno hneď zatratiť. Malý gazdovský domček zo začiatku minulého storočia by po rekonštrukcii mohol zapadnúť do trendu obnovy starých vidieckych domov. Štát ponúka nehnuteľnosť v Mútnom z roku 1929 za necelých 73-tisíc eur. Spolu s domom sa predávajú aj hospodárske budovy a viacero pozemkov na 1,8-tisíc štvorcových metroch.

Dom má dve izby a kuchyňu, no chýba mu sociálne zázemie. Momentálne je neobývaný a elektrina sa v ňom dlhodobo nevyužívala. Strecha už prešla rekonštrukciou, nový majiteľ by však musel počítať s ďalšími investíciami, aby sa z historického gazdovského domu stalo pohodlné bývanie. „Takéto nehnuteľnosti nemusia byť automaticky zlou kúpou. Skôr sú podľa mňa určené pre špecifického kupujúceho, ktorý presne vie, aký problém kupuje a má jasný plán, ako tento problém vyriešiť,” podotkol maklér Igor Kliman z REMAX Family.

Ani vysoká cena však kupujúceho neochráni pred patáliami. V ponuke sa nachádzajú aj tri rozsiahle stavby v Dedine Mládeže za astronomických takmer 800-tisíc eur na spolu 7,2-tisíc m² evidovaných pozemkoch. V popise sa však uvádza, že právny vzťah k pozemkom pod dvoma stavbami nie je vyriešený. História dediny je však viac než zaujímavá.

Dedina Mládeže je umelo založená obec – naplánovaný socialistický projekt, vybudovaný na mieste, kde predtým bola iba močaristá pustatina pri Kolárove, okres Komárno. Prišlo tam 19 mladých poľnohospodárov, ktorí začali odvodňovať pôdu, obrábať ju a stavať hospodárske budovy. Následne pribúdali ubytovne, domy, škola aj ďalšia infraštruktúra. V rámci tejto mládežníckej akcie postavili aj budovu, ktorá sa neskôr stala súčasťou areálu na Brigádnickej ulici a štát ju dnes predáva.

Dokončili ju v roku 1950 a pôvodne slúžila ako slobodáreň – ubytovňa pre mladých ľudí. V roku 1953 v nej zriadili poľnohospodárske odborné učilište. Po jeho zrušení v roku 1965 budova dočasne poskytla útočisko rodinám postihnutých povodňou. O rok neskôr v nej otvorili detský domov. Zariadenie tu následne pôsobilo desaťročia a staralo sa o deti bez rodičovskej starostlivosti. Nie je však potvrdené, že táto história patrí ku všetkým trom stavbám, ktoré štát aktuálne ponúka.

Štát majetok zlacňuje

Bežný rodinný dom sa môže dostať do vlastníctva štátu viacerými spôsobmi. Jedným z nich je dedenie – ak človek zomrie a nemá dediča, ktorý by ho nadobudol, majetok pripadne štátu ako takzvaná odúmrť. Nehnuteľnosť však môže štát získať aj darovaním. Ďalšou možnosťou sú stavby, ktoré už patria štátnym inštitúciám, napríklad školám alebo zariadeniam sociálnych služieb, no tie ich časom prestanú potrebovať.

Štát sa zbavuje nehnuteľností najmä preto, že ich správcovia už nevyužijú a nepredpokladajú, že ich budú potrebovať ani v budúcnosti. Ide teda o takzvaný prebytočný majetok štátu, ktorý sa štát snaží predať a získať zaň čo najvyšší výnos. Jeho cena sa stanovuje na základe znaleckého posudku.

Ak sa pri tejto cene nenájde záujemca, správca musí pri ďalšom predaji postupovať podľa zákona, ktorý určuje, o koľko sa môže cena znížiť. Nehnuteľnosti tak môžu byť v opakovaných kolách ponúkané za značne nižšiu sumu než pôvodne. Aj vzácna vila sa tak dá získať za nízku sumu, ak je človek trpezlivý. „Uvedené ustanovenia presne určujú, o aké percento sa znižuje primeraná cena stanovená znaleckým posudkom,” dodal tlačový odbor rezortu financií pre Pravdu.

„Najväčší potenciál vidím pri nehnuteľnostiach, ktoré majú právne vzťahy vyriešené a ich problém je predovšetkým technický alebo obchodný. Môže ísť napríklad o starší dom s vlastným pozemkom a normálnym prístupom, ktorý potrebuje rekonštrukciu, prípadne o byt alebo rekreačný objekt, pri ktorom je jasné, čo kupujúci nadobúda,” zhodnotil Kliman. Treba však počítať s rezervou na obnovu, prípadne nákladmi na inžinierske siete či studňu.

Za nezvyčajnou ponukou však vždy zostane rovnaká otázka – akú má reálnu hodnotu, či sa jej kúpa oplatí a ako sa dá reálne využiť. „Ako prvé by som zisťoval, prečo je cena taká nízka. Preveril by som list vlastníctva a katastrálnu mapu – čo presne kupujem, aký podiel, či spolu so stavbou kupujem aj pozemok, aké sú na nehnuteľnosti ťarchy a či je právne zabezpečený prístup. Pri pozemku by som následne preveril územný plán, možnosti výstavby a dostupnosť inžinierskych sietí. Pri stavbe jej technický a právny stav,” pripomenul maklér.

Pri štátnych ponukách sa objavujú aj spoluvlastnícke podiely – napríklad časť z pozemku, stavby bez pozemku na ktorom stoja, či nehnuteľnosti bez priameho prístupu. To všetko znižuje hodnotu samotnej kúpy a stáva sa komplikáciou pre budúceho vlastníka. Ten musí zvážiť, či mu za lacnú kúpu stoja.

„Spoluvlastnícky podiel neznamená, že kupujúci získava konkrétnu fyzicky oddelenú časť nehnuteľnosti, ale len určitý podiel na nehnuteľnosti, pričom nie je vymedzené, ktorá časť nehnuteľnosti je koho. Kupujúci je preto následne odkázaný aj na vzťah s ostatnými spoluvlastníkmi,” pripomenul Kliman s tým, že ak bude treba opravy či rekonštrukcie, môže nastať konflikt, kto ich zaplatí.

Samotný pozemok pritom maklér považuje za výhodnú kúpu – pokiaľ má právne vyriešený prístup. To isté platí aj pri bývaní. Pri rodinných domoch treba tiež myslieť na prístupovú cestu. „Zákon síce pozná možnosť zriadenia vecného bremena – práva prechodu, ale kupujúci by podľa mňa nemal stavať výhodnosť kúpy len na predpoklade, že sa tento problém neskôr nejako vyrieši. Väčšinou sa nevyrieši a stali sa už aj prípady, kedy sa roky využívala prístupová cesta až raz si jej vlastník zmyslel, že ju chce využívať na iný účel a cestu ohradil,” pripomenul Kliman.

Maklér zároveň považuje register predaja štátneho majetku za dobré miesto, kde hľadať bývanie aj pre klienta. „Ale nepozeral by som sa primárne na najnižšiu cenu. Hľadal by som ponuku, pri ktorej viem identifikovať dôvod nízkej ceny a viem ho za rozumné peniaze odstrániť. Sústredil by som sa aj na lokalitu, ktorú poznám a prioritne hľadal tam,” uviedol Kliman s tým, že by opäť postupoval preverením vlastníctva a zádrhelov.

Foto:
Obec Dedina mládeže
Obec Dedina mládeže

Všetky vlastnícke vzťahy aj nezrovnalosti sa dajú nájsť v katastri. „Poskytuje údaje aj o podieloch, vecných bremenách a ďalších právach,” vysvetlil maklér. Aby sa kúpa nestala mačkou vo vreci, Kliman odporučil stanoviť si maximálnu cenu, ktorú záujemca dokáže za majetok zaplatiť a snažiť sa ju neprekročiť.

„Rozhodujúce by teda pre mňa nebolo, či je niečo v registri ponúkané napríklad za 50-tisíc eur, ale či ma po kúpe a odstránení všetkých problémov bude nehnuteľnosť stáť 70-tisíc alebo 120-tisíc eur a či mi táto cena stále dáva zmysel,” uzavrel. Pri podobných ponukách preto nízka cena nie je niečo ako zľava v obchode. Často nízkou cenou platí človek za obmedzenú využiteľnosť a vyššie riziko.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
štát
nehnuteľnosť
rodinný dom
byt
bývanie
predaj

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.