STADA Health report 2026: 82 percent Európanov je otvorených využívaniu umelej inteligencie v zdravotnej starostlivosti

Správa STADA Health Report z roku 2026 zachytáva situáciu v európskom zdravotníctve, ktorú formujú protichodné sily: zdravotné systémy pod neustálym tlakom, obyvateľstvo, ktoré je schopné vziať svoje zdravie do vlastných rúk, a rýchly nástup umelej inteligencie do každodennej osobnej starostlivosti. Táto technológia už po prvýkrát nie je len budúcim scenárom, ale nástrojom, ktorý Európania už využívajú.  

· STADA Správa o zdraví 2026: nezávislý, reprezentatívny prieskum v 20 európskych krajinách ukazuje, že umelá inteligencia (AI) je už integrovaná do osobnej zdravotnej starostlivosti Európanov. 82 percent je otvorených tomu, aby umelá inteligencia zohrávala úlohu v ich zdravotnej starostlivosti, 55 percent aktívne využíva umelú inteligenciu v súvislosti so svojím zdravím.

· Zároveň však dôvera stále má ľudskú tvár: 77 percent Európanov sa pri rozhodnutiach týkajúcich sa zdravia spolieha na svojho všeobecného lekára alebo iných zdravotníckych odborníkov a približne 8 z 10 uprednostňuje osobnú návštevu u svojho lekára.

· Peter Goldschmidt, generálny riaditeľ spoločnosti STADA: „ Diskusia o posilňovaní postavenia pacientov a ich schopnosti samostatne rozhodovať o svojom zdraví naberá na intenzite. Umelá inteligencia tento trend významne urýchľuje a posúva ho vpred nebývalým tempom. Ľudia už nie sú len pacientmi čakajúcimi v rade. Stávajú sa aktívnymi partnermi v starostlivosti o svoje zdravie. Spájajú vlastnú iniciatívu, digitálne nástroje a odborné poradenstvo do nového prístupu k zdravotnej starostlivosti.

· Tieto zmeny si vyžiadajú adaptáciu a aktívny prístup zo strany všetkých účastníkov systému zdravotnej starostlivosti.“

Naprieč Európou sa spokojnosť so systémami zdravotnej starostlivosti naďalej neobnovila. Spokojných je len 56 % ľudí, čo je takmer nezmenený výsledok v porovnaní s 58 % zaznamenanými v roku 2025. Potvrdzuje sa tak viacročná stagnácia, ktorá pretrváva od poklesu dôvery po pandémii. Na otázku o najväčších výzvach v oblasti zdravia vo svojej krajine 67 percent respondentov uviedlo nedostatok zdravotníckeho personálu a z toho vyplývajúce dlhé čakacie doby. Ohrozený je aj prístup k cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti, pričom 43 percent respondentov uvádza túto skutočnosť ako hlavný problém, spolu so starnutím obyvateľstva, chronickými zdravotnými problémami (56 percent) a rastúcim počtom ľudí trpiacich duševnými poruchami (53 percent). Na otázku, čo by zmenili ako prvé, keby boli ministrom zdravotníctva, 58 percent by uprednostnilo skrátenie čakacích dôb zvýšením dostupnosti zdravotníckeho personálu a 49 percent by zlepšilo prístup k primárnej starostlivosti.

V reakcii na tento tlak preberajú Európania aktívnejšiu úlohu pri riadení svojho zdravia. 78 percent sa cíti dostatočne pripravených starať sa o svoje zdravie, 94 percent sa pri aspoň niektorých zdravotných problémoch lieči samo. Väčšina (85 percent) tiež používa jeden alebo viac nástrojov – od fitness trackerov po domáce meracie zariadenia – na monitorovanie svojho zdravia.
Široká akceptácia využitia umelej inteligencie v oblasti zdravia

V súlade s týmto rastúcim povedomím a sebestačnosťou v otázkach zdravia sa umelá inteligencia dostala do každodenného používania: 55 percent Európanov ju v súčasnosti využíva v súvislosti so svojím zdravím, 82 percent je otvorených tomu, aby umelá inteligencia zohrávala úlohu v ich zdravotnej starostlivosti. Významná časť (43 percent) by dokonca bola ochotná sprístupniť umelej inteligencii svoje kompletné zdravotné záznamy s cieľom zlepšiť diagnostiku, prevenciu alebo liečbu a 49 percent už dôveruje alebo by bolo ochotných dôverovať diagnóze stanovenej umelou inteligenciou.

„Diskusia o posilňovaní postavenia pacientov a ich schopnosti samostatne rozhodovať o svojom zdraví naberá na intenzite. Umelá inteligencia tento trend významne urýchľuje a posúva ho vpred nebývalým tempom. Ľudia už nie sú len pacientmi čakajúcimi v rade. Stávajú sa aktívnymi partnermi v starostlivosti o svoje zdravie. Spájajú vlastnú iniciatívu, digitálne nástroje a odborné poradenstvo do nového prístupu k zdravotnej starostlivosti. Tieto zmeny si vyžiadajú adaptáciu a aktívny prístup zo strany všetkých účastníkov systému zdravotnej starostlivosti.“
Napriek zavádzaniu umelej inteligencie si dôvera zachováva ľudskú tvár

Hrozí teda lekárom a lekárnikom, že vzhľadom na rastúci vplyv umelej inteligencie stratia na význame? Opak je pravdou. Nielenže väčšina respondentov uvádza svojho všeobecného lekára (77 percent) a lekárnikov (57 percent) ako hlavný vplyv pri rozhodnutiach týkajúcich sa zdravia, Európania zároveň jasne vytyčujú hranice pre zavádzanie umelej inteligencie do zdravotnej starostlivosti. Najväčšia otvorenosť panuje v prípade administratívnych a monitorovacích úloh, ako je napríklad zariaďovanie termínov a kontrolných vyšetrení prostredníctvom umelej inteligencie (50 percent), vedenie záznamov počas návštev u lekára a sledovanie chronických ochorení (36 percent). Stručne povedané: umelá inteligencia je vítaná ako pomocník v zdravotníctve, ale Európania chcú, aby rozhodnutia zostali v rukách skutočnej osoby. V skutočnosti má 38 percent výslovné obavy z obmedzenia ľudskej interakcie v systéme riadenom umelou inteligenciou a 35 percent sa obáva, že by mohla klesnúť kvalita komunikácie so zdravotníckymi pracovníkmi.

Úloha zdravotníckych pracovníkov sa mení

Kľúčové je, že Európania nechcú, aby sa zdravotnícki pracovníci s nástupom umelej inteligencie stiahli do úzadia, ale naopak očakávajú, že prevezmú väčšiu zodpovednosť. 41 percent Európanov očakáva, že budú ponúkať viac digitálnych a diaľkových konzultácií, 30 percent očakáva, že sa stanú ešte dôležitejšími ako dôveryhodní ľudia, s ktorými môžu pacienti komunikovať, a 26 percent očakáva, že budú pôsobiť ako poradcovia a tlmočníci, ktorí pomáhajú pacientom orientovať sa v neustále rastúcom prívale zdravotných informácií. Iba 20 percent si myslí, že význam zdravotníckych pracovníkov v dôsledku umelej inteligencie poklesne. Inými slovami: umelá inteligencia mení úlohu zdravotníckych pracovníkov, avšak skôr ju rozširuje, než obmedzuje.

Zistenia správy STADA Health Report 2026 opisujú realitu v zdravotníctve, v ktorej informovaní pacienti, digitálne nástroje a ľudská odbornosť už nie sú oddelenými svetmi. „Medzi mnohými jasnými zisteniami tejto správy je aj to, že táto zmena nie je dočasným riešením pre preťažený systém – stáva sa samotným modelom,“ uzatvára Peter Goldschmidt. „Dokonca aj medzi tými, ktorí sú voči umelej inteligencii najviac otvorení, prevláda záujem o podporu, nie o nahradenie. Lekárne sú jedným z najdostupnejších a najdôveryhodnejších kontaktných bodov, ktoré má väčšina Európanov so svojím systémom zdravotnej starostlivosti – a otázkou nie je, či sa zmenia, ale ako sa vyvinú do centier, ktoré spájajú ľudské odborné znalosti s rýchlosťou a dosahom digitálnych nástrojov.“

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.