Stane sa z jazdy autom luxus? Analytici spočítali, koľko by mohli platiť Slováci na novom poplatku

Slováci by si podľa modelových prepočtov za vlastníctvo auta mohli poriadne priplatiť. Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) vypočítali, čo by sa stalo, keby ročnú daň za motorové vozidlo platil každý a jej výška závisela od emisií.  

Pri väčších vozidlách by sa účet mohol vyšplhať na stovky eur za rok. Dotknúť by sa to mohlo prakticky všetkých takmer 2,7 milióna osobných áut v krajine

Ľudia na Slovensku v súčasnosti za auto platia len vtedy, keď ho používajú na podnikanie. Bežná rodina, ktorá ním napríklad vozí deti do školy a jazdí na dovolenku, neplatí štátu za jeho vlastníctvo nič. Presne tak dnes na Slovensku funguje daň z motorových vozidiel – vzťahuje sa iba na firmy a živnostníkov, kým autá domácností sú z nej úplne vyňaté.

Odborníci z NBS Dominik Péli a Martin Nevický sa vo svojom materiáli zameranom na možnú reformu zdanenia osobných áut na Slovensku pýtajú, čo by sa stalo, keby sa dnešný systém zmenil. Slovenské zdaňovanie osobných áut totiž podľa nich poskytuje len slabý signál o environmentálnom dosahu voľby vozidla. „Nové autá registrované na Slovensku zostávajú relatívne emisne náročné, kým príjmy z dane z vozidiel sú v európskom porovnaní nízke,” argumentujú experti.

Hneď na začiatku je však potrebné zdôrazniť, že ministerstvo financií zavedenie takejto dane odmietlo, rovnako ako to, že by ju NBS pripravovalo pre vládu. Ide totiž len o ilustratívny model dvoch analytikov – autori sami v úvode zdôrazňujú, že vyjadrené názory sú ich vlastné a nemusia odrážať postoj centrálnej banky, a že cieľom prepočtu nebolo navrhnúť konkrétnu výšku dane, ale ukázať, čo by mohol priniesť systém citlivejší na emisie CO2.

Model Péliho a Nevického kombinuje tri platby naraz. Ide o jednorazový poplatok pri prvej registrácii nového auta, ročnú daň, ktorú by po novom platili aj domácnosti, a menší administratívny poplatok pri prepise vozidla na nového majiteľa. Namiesto dnešného objemu motora by o výške platby rozhodovalo to, koľko gramov oxidu uhličitého auto vypustí na kilometer.

Najviac by do štátnej pokladnice prinieslo práve nastavenie ročnej dane – tá by podľa autorov vyniesla 392 až 395 miliónov eur ročne, teda takmer 88 percent z celkového odhadovaného výnosu. Spolu s registračným poplatkom a menšími administratívnymi platbami by tak štát ročne inkasoval 448 až 451 miliónov eur, čo je viac než trojnásobok toho, čo podľa rovnakej metodiky vychádza pre súčasný systém – teda zhruba 130 až 134 miliónov eur.

Podobný typ dane pritom podľa expertov nepatrí medzi tie najškodlivejšie. Slovensko má v tejto oblasti zároveň veľký nevyužitý priestor, na ktorý dlhodobo upozorňujú aj zahraničné inštitúcie ako Európska komisia, Medzinárodný menový fond či OECD – namiesto toho štát podľa analytičky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzany Múčky pláta rozpočtové diery zvyšovaním iných, výrazne škodlivejších daní z práce a firiem.

Múčka však zároveň varuje, aby sa tento konkrétny prepočet nezamieňal s hotovým riešením. Upozornila na to, že ani na takomto type dane sa nedá postaviť budúcoročná konsolidácia verejných financií. Dôvodom je podľa nej samotná povaha prepočtu. „Nielenže ide len o hypotetický simulovaný prepočet bez dynamických efektov, nezohľadňujú sa ani negatívne vplyvy na rozpočty domácností, najmä tých nižšie príjmových, či negatívny dopad na počet registrácií vozidiel v budúcnosti. Tieto negatívne dopady by mohli výraznejšie oslabiť očakávaný výnos z takejto dane,” dodala analytička.

Účet za rodinné auto

Múčka z RRZ upozorňuje, že poplatky by mohli najviac doľahnúť na väčšie rodiny. Podľa jej slov by sa ročný odvod za rozmernejšie rodinné vozidlá mohol vyšplhať cez štyristo eur, čo by museli domácnosti nájsť inde vo svojom rozpočte. Vysoký účet však nehrozí len majiteľom veľkých áut – už pri bežnom vozidle s emisiami okolo 150 gramov CO2 na kilometer by podľa jej prepočtu ročný poplatok dosiahol takmer 140 eur.

Podľa sadzieb priamo zo štúdie sme prepočítali, koľko by pri niekoľkých bežných modeloch vyšla len samotná emisná zložka dane. Malá Škoda Fabia s emisiami okolo 115 gramov na kilometer by na nej zaplatila len desať eur ročne, keďže sa len tesne dostane nad hranicu 110 gramov, od ktorej sa vôbec začína počítať. Pri kúpe nového auta by k tomu pribudol jednorazový registračný poplatok približne 195 eur.

Stredná trieda typu Škoda Octavia s bežnými emisiami okolo 125 gramov na kilometer by na ročnej dani zaplatila tridsať eur, no registračný poplatok pri prvom prihlásení by sa vyšplhal už na približne 270 eur.

Obľúbené rodinné SUV s vyššou spotrebou, akým je napríklad Kia Sportage s emisiami okolo 155 gramov na kilometer, by ročne zaplatilo na samotnej emisnej zložke 120 eur – teda sumu, ktorá sa pohybuje v podobnom rozsahu ako Múčkin odhad celkového ročného poplatku pre autá s podobnými emisiami. Jednorazový poplatok pri registrácii takéhoto auta by presiahol sedemsto eur.

Najvyššie sumy by čakali majiteľov veľkých terénnych vozidiel s emisiami okolo dvesto gramov na kilometer. Tam by ročná emisná zložka dosiahla 420 eur a jednorazový poplatok pri prvej registrácii by sa priblížil k štyrom tisícom eur.

Treba pripomenúť, že ide len o emisnú časť výpočtu podľa vzorcov zo štúdie. K nej by sa pripočítavala ešte základná suma dane a koeficienty podľa emisnej normy Euro, druhu paliva a veku vozidla, ktoré autori nešpecifikujú do takých detailov, aby sa dali presne dopočítať. Reálny účet za konkrétne auto by tak bol napokon o niečo vyšší, než ukazujú tieto prepočty.

Diera, ktorú môže zaplátať niečo iné

Hoci model z pera analytikov NBS treba brať len ako čisto technickú simuláciu jedného scenára, priestor na to, aby sa daň z auta odvíjala od jeho emisií, podľa Múčky reálne existuje. Slovensko podobný krok zatiaľ neurobilo, rovnako ako mnohé ďalšie krajiny strednej a východnej Európy – súvisí to aj s tým, aké staré a v akom stave sú tamojšie vozové parky.

Väčšina západnej Európy pritom ide iným smerom už roky. Napríklad Holanďania platia popri ročnej dani z vlastníctva aj jednorazový registračný poplatok naviazaný priamo na CO2 – pri aute so 180 gramami na kilometer môže vyjsť aj na 27-tisíc eur, kým pri bežnom aute so 110 gramami je to zhruba 4-tisíc. Francúzi zase od roku 2008 používajú takzvaný bonus-malus – teda, kto si kúpi emisne náročné auto, priplatí si, kto siahne po úspornom, dostane bonus. Vďaka tomu majú priemerné emisie nových áut dlhodobo pod únijným priemerom. Nóri stavili najviac na výnimky pre elektromobily – kombinácia daňových úľav, odpustených poplatkov aj voľného vjazdu do autobusových pruhov im priniesla najnižší priemer emisií nových áut v celej Európe.

Podobným smerom sa napokon už skôr vybrala aj Slovenská akadémia vied vo svojej Vízii Slovensko 2040. Dokument, ktorý predstavila na Bratislavskom hrade spolu so Slovenskou rektorskou konferenciou, odporúča presunúť daňový mix od zdaňovania práce k nepriamym, environmentálnym a majetkovým daniam.

Múčka pripomína aj termín, ktorý môže túto tému čoskoro znova otvoriť. Od roku 2028 totiž nabehne európsky systém obchodovania s emisiami ETS2, ktorý zaťaží uhlíkovým poplatkom dodávateľov palív – a tí si to, pochopiteľne, premietnu do cien na pumpách. Vodičov to môže motivovať kupovať úspornejšie a ekologickejšie autá aj bez akejkoľvek novej dane. Zároveň to ale prinesie problém pre príjmovo slabšie domácnosti a väčšie rodiny.

Vláda sa pritom pripravuje aj na iný výpadok v rozpočte. Premiér Robert Fico (Smer) koncom augusta oznámil, že transakčnú daň zruší od januára 2027, o necelé dva týždne však naznačil, že sa k rozhodnutiu ešte vráti na koaličnej rade. Výpadok, ktorý by jej úplné zrušenie spôsobilo, sa odhaduje na približne 400 miliónov eur – teda na sumu prekvapivo blízku tomu, čo by podľa štúdie NBS vyniesla práve nová ročná daň z áut.

„Avšak ani na takomto type dane sa nedá postaviť budúcoročná konsolidácia verejných financií,” upozorňuje odborníčka z RRZ. Dôvodom je podľa nej samotná povaha prepočtu, ktorý nepočíta ani s vplyvom na rozpočty nižšie príjmových domácností, ani s tým, že by vyššia daň mohla ľudí odradiť od kúpy nového auta – a tým výnos z nej sama osebe oslabiť skôr, než by dokázala nahradiť akýkoľvek iný výpadok v štátnej pokladnici.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
dane
autá
emisie áut

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.