Tajomná ruská sieť? Výbušný dron aj útok na voľby. Nemecko je pod hybridnou paľbou

Hybridná vojna je už bežnou súčasťou každodenného života v Nemecku. Riziká minulý týždeň zvýraznil prípad, keď na letisku v Lipsku našli dron s výbušninami, a pravdepodobne ďalší bezpilotný stroj zasiahol jedno z nákladných lietadiel, ktoré muselo núdzovo pristáť.  

„Nie sme vo vojne, ale každý deň sme terčom hybridného boja. Špionáž, sabotáž, kybernetické útoky alebo tajné operácie zahraničných mocností zamerané na destabilizáciu Nemecka alebo spôsobenie priamych škôd sú neustálou realitou,“ povedal pre nedeľník Bild am Sonntag minister vnútra Alexander Dobrindt.

Incident v Lipsku

S najväčšou pravdepodobnosťou je to len náhoda, že sa pred niekoľkými dňami v Lipsku nestalo nič vážnejšie. Terčom takmer určite boli ukrajinské prepravné stroje Antonov, ktoré majú na letisku základňu.

„Nie sme si istí, kto za tým stojí. Ak by som mal tipovať, povedal by som, že je to pravdepodobne Rusko, ale je dobré byť aj opatrný,“ reagoval pre Pravdu Bart Schuurman, expert na terorizmus a politické násilie z Leidenskej univerzity. Profesor z Inštitútu pre bezpečnostné a globálne vzťahy je autorom štúdií Ruské sabotážne operácie v Európe od invázie na Ukrajinu roku 2022 a Ruskí agenti nízkeho rangu: charakteristika, úlohy a organizačná štruktúra tajných agentov v Európe, 2022 – 2025.

„Do očí mi však udrelo pár vecí. Jednou z nich je, samozrejme, to, že útok podľa všetkého zlyhal. Stať sa to môže, ale v hre môže byť niekoľko vysvetlení. Jedno, ktoré mi napadlo, je, že v minulosti sa Rusko pri väčšine operácií proti európskym krajinám muselo spoliehať na lokálne zverbovaných ľudí. A tí síce môžu byť veľmi ochotní pracovať väčšinou za peniaze pre Moskvu, no nemusia to byť najschopnejší operátori, čo sa týka používania dronov alebo montáž výbušnín,“ pripomenul Schuurman.

Podľa experta je možné, že dron a výbušnina boli rôznymi spôsobmi a oddelene doručené jednotlivcovi či ľuďom, ktorí ich použili. „Azda niečo zlyhalo pri skladaní jednotlivých častí dokopy. Ale, samozrejme, aj na bojisku na Ukrajine vidíme, že určité percento dronov zlyhá. A to ich skladajú vojaci s dlhoročnými skúsenosťami,“ povedal Schuurman.

Odborník nevylučuje, že za prípadom v Lipsku stojí sieť, ktorú si Moskva v Európe dlhodobo buduje.

„V roku 2024, keď sme sledovali, ako cez DHL Rusko posielalo zápalné zariadenia, tak jedného z páchateľov poverili aj inou úlohou. Myslím si, že to bolo v jednej z pobaltských krajín, kde mal ísť na cintorín vykopať komponenty pre zloženie dronu a zabalené výbušniny. Potom mali byť tieto veci prepašované do Nemecka a Poľska a nikdy sa nenašli. Netvrdím, že boli teraz použité v Lipsku. Ale vyzerá to tak, že na tom Rusko pracuje dlhodobo, a existuje alebo existovala vybudovaná sieť agentov schopných prevážať takéto komponenty po Európe,“ vysvetlil Schuurman.

Analytik si myslí, že štáty sú stále veľmi slabo pripravené na dronové útoky. „Nie som presvedčený o tom, že všetky bezpilotné stroje, ktoré vidíme, majú nejaký súvis s Ruskom. Možno ani len väčšina z nich. Ale aj tak, nech už je za nárastom dronov nad letiskami a podobne ktokoľvek, vidíme – a sledujú to aj Rusi – aká slabá je európska obrana. Jedným z problémov je, že ani nevieme tieto veci presne odhaliť, a mnohé incidenty boli falošný poplach. No pri tých desiatkach skutočných sme nezničili ani jeden dron a, ak sa nemýlim, zatkli sme jedného podozrivého operátora. Takže bez ohľadu na to, kto je zodpovedný, jedna vec je jasná. V Európe je veľmi jednoduché preniknúť do vzdušného priestoru nad letiskami a inými zariadeniami kritickej infraštruktúry,“ zdôraznil Schuurman.

Operácia Matrioška

Kým ľuďom nad hlavami lietajú drony, ďalšia časť hybridnej vojny sa odohráva v online priestore. Nemecké médiá poukázali na internetovú kampaň, ktorej cieľom je ovplyvniť septembrové krajinské voľby v Sasku-Anhaltsku, Meklenbursku-Predpomoransku a Berlíne.

Podľa zistení DW Fact Check sú videá súčasťou ruskej vplyvovej operácie známej ako Matrioška alebo operácia Overload (Preťaženie). Novinári identifikovali viac ako 180 falošných príspevkov na sociálnych sieťach X (Twitter), Bluesky a TikTok.

Terčom sú kandidáti všetkých strán okrem krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko a ľavicovo-populistického Spojenectva Sahry Wagenknechtovej, čo sú najproruskejšie politické subjekty v Nemecku. Tvrdí to Julia Smirnovová, analytička z berlínskeho Centra pre monitorovanie, analýzu a stratégiu.

„To, čo teraz vidíme pred krajinskými voľbami, je pokračovanie dlhodobej stratégie Moskvy. Je to podpora strán, ktoré sú vnímané ako priateľskejšie k Rusku, a zároveň diskreditácia iných subjektov a kandidátov,“ povedala Smirnovová.

Kampaň je zameraná dvoma smermi. Prvým je diskreditácia politikov a ich strán. Nechýba pritom ani šírenie tvrdení, že kandidáti niekoho zavraždili. Eric Stehr z Ľavice, ktorý sa uchádza o kreslo v krajinskom parlamente v Sasku-Anhaltsku, vraj zabil svoju starú mamu. Berlínsky starosta z CDU Kai Wegner údajne zavraždil profesionálneho tenistu. Samozrejme, obe tvrdenia sú klamstvá.

Okrem diskreditácie politikov je druhým cieľom ruskej kampane polarizovať nemeckú spoločnosť.

„Takéto operácie nemusia priamo presvedčiť veľký počet voličov. Snažia sa však byť súčasťou autentickej politickej diskusie, aby prinútili novinárov, overovateľov faktov a iných dôveryhodných aktérov, aby počas reakcií rozširovali ich obsah. Kľúčovým ukazovateľom preto nie je len počet príspevkov alebo zobrazení, ale aj to, či naratívy zahraničného pôvodu vstupujú do domácej politickej diskusie a podkopávajú dôveru vo voľby,“ napísal na sociálnej sieti LinkedIn Rasťo Kužel z organizácie MEMO 98.

No aj dronový incident v Lipsku môže mať volebné pozadie. Pre Pravdu to povedal analytik medzinárodných vzťahov Jörg Forbrig z berlínskej pobočky organizácie German Marshall Fund. Podľa neho by to mohla byť snaha zapôsobiť na východonemeckých voličov tým, že politika ich krajiny voči Rusku je nesprávna.

Túto možnú stopu vidí aj Stefan Meister z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy. „Krajinské voľby v Sasku-Anhaltsku a vo východnom Nemecku sú, samozrejme, hlavným cieľom ruského vplyvu. Možno sa po prvý raz stane, že sa k moci dostanú pravicoví populisti. A to by dokonca mohlo viesť k pádu kancelára, alebo to prinajmenšom koalíciu výrazne oslabí,“ uviedol Meister pre portál Politico.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
AfD
Ukrajina
Rusko
hybridná vojna
hybridný útok
Lipsko
Putinova vojna
Nemecko
vojna na Ukrajine
Alternatíva pre Nemecko

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.