
Prechádzka temným lesom, ktorý vás zhltne. Emotívny hudobný spektákl, ktorý vás rozplače. Presne takí boli The Cure na Pohode 30. Robert Smith na konci sľúbil, že sa vráti. Verím, že sa to stane. Boli sme na jednej vlne – The Cure a 25-tisíc ľudí pod pódiom.
Prológ
Písal sa rok 1986, keď som sa zoznámil s The Cure. Kapelou, ktorá vznikla koncom 70. rokov v juhoanglickom Crawley a debutový singel Killing An Arab vydala rok po mojom narodení – v decembri 1978.
Moje osobné „zasvätenie“ sa udialo vďaka koncertu, ktorý mi pustili bratranci z Pezinka. Liveko nahrali na kazetu z rakúskej rozhlasovej stanice Ö3. Do pádu železnej opony vtedy chýbali tri roky, počúvanie západných staníc bolo považované za šírenie nepriateľskej propagandy a naladiť si ich dokázali „občania“ žijúci blízko rakúskych hraníc. Nelegálna bola aj nahrávka muziky z nepriateľského Západu, ktorá by súdruhov v tesilových oblekoch poriadne zdvihla zo sedadiel, keby o nej tušili.
Pravdou je, že rok predtým som ani ja netušil, čo hrá chlapík, ktorého mi spolužiak Juro „cureak“ (čítaj kjurák) nakreslil do pamätníčka. Pre neskôr narodených – bol to zošit formátu A5 s tvrdými doskami, do ktorého si generácia Husákových detí maľovala všakovaké obrázky a venovania. Robert Smith s natupírovanou hrivou havraních vlasov, bielym make-upom, výraznými dymovými tieňmi a rozmazaným rúžom sa v pamätníčku vynímal ako zjavenie z iného sveta. Dospieval som v krajine obohnanej ostnatým drôtom, ktorý nás mal chrániť pred „škodlivými“ vplyvmi Západu.
Odvtedy uplynulo 40 rokov – o dekádu viac, ako dnes oslavuje Pohoda, ktorej šéf Michal Kaščák roky sníval o tom, že britská legenda vystúpi v Trenčíne. Napokon sa mu to podarilo na 30. narodeniny festivalu. A ja som rád, že som mohol byť pri tom.
The Cure na festivale Pohoda 2026
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
I. kapitola: Hlas, ktorý poprel čas
Každý koncert The Cure je pre fanúšikov prekvapením. Na šnúrach nikdy nehrajú to isté, ako to robia niektoré iné kapely. Na každé vystúpenie zostavujú originálny playlist, pričom vyberajú z 50 songov, čo je úplne neuveriteľné. K 50 skladbám musí byť pripravený aj vizuál, svetlá… Je to výzva nielen pre hudobníkov, ale aj pre technický support.
Aj včera večer v Trenčíne to bolo iné – nové, a predsa dôverne známe. Šesťdesiatsedemročný Robert Smith má nielen rovnaký imidž, ale aj hlas. Je to hlas, ktorý si pamätám z roku 1986. Nestráca silu ani hĺbku – a to ani po viac ako dvoch hodinách.
The Cure na festivale Pohoda 2026
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
II. kapitola: Keď muži plačú
Chalani začali a „skončili“ tradične: skladbami Alone a End Song z posledného albumu Songs of a Lost World. Ak nepočítam prídavky, ktorých bolo viac, ako som si dokázal vysnívať.
Prvé slzy prišli hneď v úvode – pri spomínanej Alone, ktorá svojou silou a emotívnosťou vtiahla viac ako 25-tisíc návštevníkov a návštevníčok do jedinečnej atmosféry The Cure.
Bez mučenia priznávam, že ak je koncert dobrý, plačem. Milujem hudbu celým svojím telom – je to emócia. A keď vidím obľúbenú kapelu, ako hrá moju obľúbenú pesničku – a hrá dobre – plačem ako malé decko. Spojí sa pieseň a čas, keď som ju prvýkrát počul. A zakaždým, keď sa to stane, neverím, že sa to deje naozaj. Že „moja“ kapela stále existuje a je relevantná – nielen pre mňa, ale aj pre ostatných.
A presne to sa včera stalo. Zázrak, ktorý mi už nikto nevymaže z hlavy. A nielen preto, že som to mohol prežiť so svojimi dcérami.
The Cure na festivale Pohoda 2026
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
III. kapitola: Noc sa dotkla absolútna
The Cure na Pohode 30 ponúkli prierez svojou, takmer 50 rokov trvajúcou hudobnou kariérou, pričom došlo aj na najväčšie hity, ako sú Close to Me, Lullaby, The Lovecats, Pictures of You, Lovesong, Just Like Heaven, Forest či Friday I’m in Love. A keď na konci pridali megahit Boys don’t Cry, noc sa dotkla absolútna.
K playlistu musím dodať ešte jedno – špeciálne ma potešilo, že zahrali song Burn zo soundtracku k filmu Vrana alebo baladu Edge Of Deep Green Sea.
The Cure si na Pohodu prišlo vypočuť viac ako 25-tisíc ľudí. Kapela prepojila všetky generácie: od dôchodcov po tínedžerov, pričom každý si to užíval po svojom. Niektorí si zavreli oči a nenápadne sa pohojdávali v bokoch, iní tancovali.
Hlavné slovo však mala hudba. Robert Smith a spol. nepotrebujú žiadne vizuálne barličky: keby na pódium svietili dve lampy, tak by to stačilo. Vďaka tomu si môže človek užiť koncert so zavretými očami uprostred vyše 25-tisícového davu, ktorý vytlieskava kontrapunkt do songu Forest.
The Cure ponúkli dokonalú šou. Nikto sa na nič nehral – „iba“ páni, ktorí majú dokonalý zvuk a dokonale ovládajú svoje nástroje. Iba hudba, ktorá vás unáša priestorom, na ktorú sa napojíte a letíte vesmírom.
The Cure na festivale Pohoda 2026
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Epilóg
Na Pohode som mohol vidieť svoj piaty koncert The Cure. Stalo sa tak presne 40 rokov po tom, čo ma bratranci z Pezinka zoznámili s ich hudbou.
Na prvé živé vystúpenie som čakal dlhých 22 rokov. Písal sa rok 2008, keď skupina vydala vtedy nadlho posledný album 4:13 Dream (ďalší prišiel až po 16 rokoch – Songs of a Lost World). Vystupovali v Prahe a ja som tam bol s Tomášom Tuleňom Vojtekom zo Slobodnej Európy. Pamätám si skvelý zvuk, výbornú atmosféru, ale aj isté rozpaky. Nevedel som si ten zážitok jednoznačne zaradiť.
Potom prišiel rok 2016, cesta do Austrálie a koncert The Cure, na ktorom odohrali The Greatest Hits (rovnomenná výberovka vyšla na CD už v roku 2001). Kapela vtedy absolvovala turné postavené ako prierez ich vtedy takmer 40-ročnou hudobnou kariérou. Hrali presne v deň, keď sme so ženou a deťmi prileteli do Sydney. A postarali sa o 2,5-hodinovú smršť, ktorá dodnes patrí medzi moje najsilnejšie hudobné zážitky.
Na svoj tretí koncert The Cure som čakal už „iba“ osem rokov, keď vydali nateraz posledný album Songs of a Lost World (2024) a vystupovali vo Viedni. Štvrtý koncert som zažil nedávno, keď The Cure zahrali na rakúskom Nova Rocku. Zakaždým prišli slzy.
A keďže Robert Smith sľúbil, že sa vráti, verím, že sa opäť budem môcť dotknúť absolútna. Určite si na to rád počkám.
The Cure na festivale Pohoda 2026
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk