Trump si myslí, že Ukrajina vojnu vyhráva. Pre Kyjev je to skutočné víťazstvo

Kyjev v NATO? „Predstavte si, že by ukrajinskí vojaci cvičili slovenských,“ povedal pre Pravdu Roger Hilton, odborník na transatlantické vzťahy a obranu z GLOBSEC-u. Expert zhodnotil, čo pre NATO znamená šesťbodová deklarácia, ktorú si Severoatlantická aliancia v stredu schválila na summite v Turecku.  

Americký prezident Donald Trump prišiel do Ankary s niekoľkými rétorickými granátmi. Vyhlásil, že USA by mali kontrolovať Grónsko, a Španielsko označil za hrozného partnera. Môže aliancia fungovať v režime, keď sa musí zameriavať na to, aby Trumpa čo najviac uspokojila? Šéf Bieleho domu tvrdí, že mu lídri aliancie povedali: Pane, milujeme vás.

NATO má už viac ako 75 rokov a zažilo mnohých lídrov. Organizáciu tvorí 32 spojencov, ale myslím si, že z toho, ako sa správajú k Trumpovi, jasne vyplýva jeden hlavný cieľ. A ním je udržať Spojené štáty zapojené v NATO a americkú prítomnosť na starom kontinente, hoci aj v obmedzenej forme. Ide o to, aby aliancia zostala pohromade. Nanešťastie si myslím, že toto takpovediac bozkávanie prsteňa a zaliečanie sa Trumpovi je presne to, čo je potrebné na úspešné splnenie misie. Samozrejme, americký prezident brutálne kritizuje spojencov. Z hľadiska verejnosti to nepomáha.

Je však na tom niečo pravdy? Absolútne. Myslím si, že by sme všetci súhlasili, najmä tie z krajín, ktoré málo míňali na obranu, že bez tohto šoku pre systém by sme sa nikam neposunuli. Obávam sa však, že tento prístup sa dá aj zneužiť na politické účely. Na druhej strane to vyzerá tak, že Pentagon a americký minister zahraničných vecí Marco Rubio boli minimálne v súkromí ohromení tým, ako Európa pridala v oblasti výdavkov na obranu. Stále sme však len na samom začiatku tohto procesu. Čaká nás ešte veľa míľnikov, kým príde skutočné uznanie, že Európa dokáže stáť na vlastných nohách.

Chcem s vami prejsť šesť bodov zo záverečnej deklarácie zo summitu. Ale najprv súvisiaca otázka. Čo dopadlo v Ankare pre NATO dobre a čo zle?

Očakávania, že to bude prevratná schôdzka, boli možno trochu nemiestne. Budem znieť ako pokazená platňa, ale z Ankary odišlo NATO s Trumpom v dobrej nálade a s vedomím, že aliancia drží pohromade. A neskôr sa dostaneme k tomu, že verejne potvrdil svoj záväzok k článku 5. Pokiaľ ide o „nové svaly“, ktoré aliancia ukazuje – vyzdvihnem kanadský pohľad. Päť spojencov NATO spolu s Ukrajinou a Tureckom vstúpilo do Banky pre odolnosť obrany a bezpečnosti. Je to dôkaz, že sa hľadajú spôsoby, ako prakticky uvoľniť kapitál, posunúť obranný priemysel dopredu a čo je najdôležitejšie, naštartovať európsky vojenský motor.

Je to dlhodobý proces z hľadiska strategickej kultúry, pracovnej sily, duševného vlastníctva a spolupráce ľudí. Za najväčšie zlyhanie alebo nevyužitú príležitosť pre Európu považujem to, že nepovedala, v akých oblastiach a ako chce byť väčším lídrom. Či to muselo byť priamo vo vyhlásení, je iná vec. Ale pôsobí to trochu tak, akoby Európania len hádzali na problémy peniaze a chceli sa z nich vykúpiť. Nemám však pocit, že by zo summitu vzišla jasná predstava o budúcnosti, keď by aj Trump mohol povedať, že o päť rokov očakáva zníženie vojenskej prítomnosti na základni Ramstein (americká letecká základňa v Nemecku, pozn. red.) na určitú úroveň alebo niečo podobné. V Ankare sme nevideli takéto dlhodobé taktické premýšľanie o tom, ako Európa prevezme obranu do vlastných rúk.

Prvý bod deklarácie hovorí o neochvejnom záväzku ku kolektívnej obrane podľa článku 5. To by malo byť pre alianciu prakticky automatické. Bolo dôležité to spomenúť?

Kto je cieľovou skupinou, keď hovoríme o článku 5? Videli sme šialené veci a turbulencie so Španielskom a tým, že USA s ním prerušia obchodné vzťahy, s Grónskom a s Trumpovými úvahami o tom, že urobí z Kanady 51. štát USA. No v Kremli stále kalkulujú s tým, že ak by sa o niečo Rusko pokúsilo v Európe, Spojené štáty by svojich spojencov predsa len aspoň trochu podporili. Čomu sa nevenovalo veľa pozornosti, no ja som to veľmi zdôrazňoval, je, že z hľadiska odstrašenia sa posunula misia ochrany vzdušného priestoru (air policing) v Pobaltí na obrannú operáciu. To dáva stíhačkám viac možností strieľať a byť o niečo agresívnejšie.

Čo sa týka Rusov, ich preferovanou taktikou proti NATO je stále sivá zóna, teda útoky, ktoré je zložité im pripísať. Správa GLOBSEC-u hovorí o viac než 150 takýchto incidentoch. Takže Vladimir Putin a všetci ostatní stále predpokladajú, že aj keby urobili nejakú operáciu pod falošnou vlajkou alebo by „zachraňovali Rusov“ v Kaliningrade, USA by do toho zásadne nevstúpili. Úroveň amerického zapojenia, palebná sila či počet vojakov sú síce otázne, ale Moskva si nemyslí, že by územie NATO chránili len Európania. Mimochodom, videli ste čísla o obranných výdavkoch, ktoré NATO zverejnilo, čo sa týka krajín, ktoré už prakticky dosiahli päť percent?

Áno.

Nie je to žiadne prekvapenie, však? Sú to pobaltské štáty a Poľsko. A myslím si, že to je odkaz hlavne pre Trumpa a ľudí v Pentagone, že tieto krajiny sa chcú postarať o vlastnú bezpečnosť. Sú to štáty, ktoré sú najviac vystavené riziku alebo sú najzraniteľnejšie. Robia však všetko, čo je v ich silách, aby Pentagonu ukázali, že sa usilujú byť pripravené, hoci keď príde na lámanie chleba, budú potrebovať pomoc. Nemali by sme podceňovať fakt, že takto konajú krajiny v prvej línii. A je tu ešte jedna vec, ktorej sme nevenovali dostatočnú pozornosť. V Litve a Fínsku sa zmenila legislatíva týkajúca sa rozmiestnenia jadrových zbraní. Sú to síce detaily, ale ukazuje to, že zákony sa prispôsobujú bezpečnostnej situácii. Už predtým sa zmenili napríklad v tom, že policajné zložky môžu zostreľovať drony. Takže aj legislatíva sa vyvíja ruka v ruke s tým, čo sa deje. Všetky tieto veci spolu ukazujú, že najohrozenejšie štáty to berú vážne, čo dáva Spojeným štátom dobrý signál, že urobili, čo mohli. Teraz len potrebujú, aby v prípade potreby dorazila americká kavaléria a kryla im chrbát.

V druhom bode deklarácie sa okrem iného uvádza, že s cieľom čeliť dlhodobým hrozbám, ktoré Rusko predstavuje pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu, a pretrvávajúcej hrozbe terorizmu, spojenci plnia haagske obranné záväzky. Ako je NATO na tom so svojimi finančnými sľubmi? A, samozrejme, vieme, že je to záväzok na celé desaťročie.

Pôsobím aj na komunikačnom oddelení a naozaj chcem čitateľom na Slovensku aj kdekoľvek inde zdôrazniť, že hovoríme o obrovských peniazoch, ktoré štáty NATO musia zohnať. Myslím si, že musíme brať ohľad na životnú úroveň. Ľudia majú finančné problémy. Keď hovorím z kanadskej perspektívy, tak sa zvýšili ceny potravín, nájmov aj energií. Podľa mňa pri hodnotení toho, či NATO plní svoje finančné záväzky, potrebujeme istú flexibilitu. Šetrí sa na sociálnych systémoch, osekávajú sa iné ministerstvá, aby sa našli peniaze, dvíhajú sa dane. To všetko sú neuveriteľne nepopulárne kroky.

Litovský veľvyslanec vo Viedni vyhlásil, že bez bezpečnosti nemáme nič. Ale myslím si, že každý spojenec robí maximum pre to, aby našiel spôsob, ako na to. Politickí lídri to chcú, ale nájsť hotovosť a hlavne to predať voličom je nesmierne ťažké. Či si teda NATO plní záväzky? To sa ešte uvidí. Ale nemali by sme podceňovať prvé náznaky toho, s čím prišli aj krajiny, ktoré zaostávali. Kanada, Belgicko či Španielsko sa už vytiahli na dve percentá HDP. Dať 3,5 percenta na armádu a 1,5 na infraštruktúru a kapacity je obrovský balík peňazí v čase nízkeho hospodárskeho rastu, slabšej konkurencieschopnosti a obchodnej vojny medzi USA a zvyškom sveta. Za týchto okolností si myslím, že krajiny robia skvelú prácu. Zatiaľ je to proces a prvé signály ukazujú, že to ide správnym smerom.

Budujeme budúcnosť, silnejšiu Európu v silnejšom NATO, modernizovanú alianciu, v ktorej európski spojenci a Kanada v spolupráci so Spojenými štátmi preberajú veľkú zodpovednosť za jej obranu. To sa píše v treťom bode deklarácie. Ide tu o presúvanie vojenského bremena a odchádzajú Američania z Európy?

Začnime týmto obrovským clickbaitom, senzačným titulkom o tom, že Amerika opúšťa Európu. V tejto chvíli by to už nikoho nemalo prekvapiť ani šokovať. Musíme si to ujasniť. Viem, že sú ľudia, ktorí sú neuveriteľne naviazaní na prítomnosť amerických vojsk, ale toto je jednoducho realita. Spojené štáty majú iné politické priority a Európa sa nemôže iba pokúšať tento odchod odkladať. Musí sa zamerať na to, aby prebehol usporiadane, koordinovane a aby mala zdroje, ktoré bude potrebovať.

Či už to bol nejaký signál, alebo nie, čínske námorníctvo v pondelok otestovalo balistickú raketu z jadrovej ponorky v Tichom oceáne. USA v Ázii zamestnáva oveľa viac vecí – mäkké bezpečnostné výzvy, vzácne kovy, dodávateľské reťazce, technológie, takže sa nemôžu neustále zaoberať tým, že vyčlenia veľké sily pre Európu. Videli ste, čo sa deje v súvislosti s Iránom, keď sa Američanom zmenšili zásoby munície. A tak sťahujú aj to, čo už bolo zaplatené pre Ukrajinu alebo spojencov NATO. Odchod Američanov z Európy by sa mal zorganizovať v štýle – tu máte pohľadnicu, tešíme sa na ďalšie stretnutie a sme tu, aby sme vás podporili, kde to pôjde.

Kontrolky Európy blikajú jasne: je čas postaviť sa na vlastné nohy. Americký veľvyslanec pri NATO Matt Whitaker hovorí, že o päť rokov to starý kontinent dokáže. Nemecký generál vo výslužbe Chris Badia, ktorý spolupracuje s GLOBSEC-om, vraví, že veľmi reálnym míľnikom by bolo, keby sa Európa o päť alebo šesť rokov dokázala v konvenčných silách vyrovnať Rusku. To je síce obrovské množstvo techniky, ale zdá sa, že je to dosiahnuteľný cieľ. Európania aj Kanaďania musia – podobne ako pri komunikácii s Trumpom – prijať realitu, prispôsobiť sa jej a využiť ju vo svoj prospech.

Štvrtý bod vyhlásenia hovorí, že Ukrajina prispieva k euroatlantickej bezpečnosti a spojenci sú jednotní v podpore Ukrajiny pri obrane jej slobody, suverenity a územnej celistvosti. Prečo tu NATO výslovne nespomenulo Rusko a môže byť Kyjev so summitom spokojný?

Na summite vo Vilniuse v roku 2023 boli úžasné autobusy s nápismi: Kým si toto prečítate, Ukrajina bude členom. Kyjev je dnes podľa mňa jednoznačne pragmatický v tom, ako vidí svoju pozíciu voči aliancii. Nikto nehovorí o okamžitom vstupe Ukrajincov. Ale už teraz majú Radu NATO-Ukrajina, ktorú môžu v podstate zvolať kedykoľvek, keď to potrebujú. Samozrejme, všetci podporovatelia Ukrajiny chcú, aby vstúpila do aliancie, ale uvedomujú si, že sa to tak skoro nestane, a musia pracovať v rámci reálnych možností. Skutočným víťazstvom pre Ukrajinu je, že Trump si myslí, že Kyjev vojnu reálne vyhráva. Bolo poškodených 43 až 44 percent kapacity ruských ropných rafinérií. Zábery z útokov v Petrohrade a Moskve, ktoré Trump určite videl, sú vizuálne veľmi pôsobivé. Americký prezident nerád podporuje lúzrov, chce byť vždy na strane víťazov. Takže to, že schvaľuje stratégiu ďalekonosných úderov, je pre Kyjev obrovský úspech. A čo je najdôležitejšie, Zelenskyj prišiel na stretnutie s Trumpom v obleku.

Neprikladám až takú váhu Trumpovmu vyhláseniu, že Ukrajinci dostanú licenciu na výrobu systémov Patriot. Sú to neuveriteľne zložité a drahé veci a potrvá roky, kým na ich produkciu priemysel nabehne. No samotný fakt, že to Trump zmienil, je signál pre Putina. Odkazuje mu, že mal šancu, ale nedokázal v ofenzíve postúpiť. A teraz Trump mení strany ako žoldnier, pretože Ukrajina robí spektakulárne veci, a vidíme to na nedostatku benzínu na Kryme a podobne.

A k tomu, prečo NATO nespomenulo Rusko – každý vie, o kom je reč. Možno to bola osobná láskavosť Trumpa pre jeho dobrého priateľa v Rusku. Ja nepreferujem, aby USA hrali hlavnú rolu v mierovom procese. Ten musí byť záležitosťou Ukrajiny, ktorá bude sedieť za stolom s Ruskom. Takže to, že Rusko nebolo spomenuté, nie je žiadna tragédia. Tí, ktorí si najviac uvedomujú hrozbu z Moskvy, v tom majú jasno. Ako sme vraveli, už teraz dávajú na obranu päť percent HDP, pripravujú obyvateľstvo, stále funguje výmena spravodajských informácií a plánujú pre prípad, že by sa niečo stalo.

Súčasná slovenská vláda tvrdí, že mala od začiatku pravdu, keď hovorila, že Ukrajina nemôže vstúpiť do NATO a že to v podstate už teraz vravia všetci. Hodnotíte to rovnako?

Buďme úprimní, do aliancie môže vstúpiť ktokoľvek, ak je na to politická vôľa. Pozrime sa na historické analógie, mali sme tu Západné Nemecko a Berlín, ktorý bol okupovaný. Keď je politická vôľa, ide to. Nemal som síce príležitosť stretnúť pána premiéra Roberta Fica, ale zo striktne taktickej a strategickej úrovne by som sa opýtal: naozaj chcete nechať mimo aliancie krajinu, ktorá je takým jasným exportérom bezpečnosti? Nie je to štát, ktorý sa len chcú schovať pod deku, aby ho niekto chránil. Ukrajina je na absolútnom vrchole inovácií, multidoménových operácií a toho, ako vyzerá moderný výcvik vojakov. Keď sa vojna skončí alebo nastane prímerie, predstavte si to vylepšenie kapacít, keby ukrajinskí vojaci z prvej línie cvičili slovenských v ovládaní dronov, stratégii a decentralizovanom rozhodovaní. Takže tvrdenie, že členstvo Kyjeva v aliancii by bolo katalyzátorom ďalšej vojny alebo eskalácie, považujem za nesprávne.

Výhody prijatia Ukrajiny zo striktne bezpečnostného hľadiska – to, čo Ukrajinci vedia, čo dokážu a čo sa od nich môžeme naučiť – sú obrovské. Na cvičeniach s dronmi napríklad 10 ukrajinských operátorov vyradilo tisíce švédskych vojakov. Ukrajina nemá námorníctvo a vytlačila ruskú flotilu. Je neuveriteľné, čo dokázala urobiť s minimom prostriedkov. Samozrejme, Ukrajinci sú pod tlakom, aby prežili, ale ak sa vrátime k tomu, či majú vstúpiť, tak sú plní nápadov a mohli by nám odovzdať tieto vedomosti. Ak je na to politická vôľa, malo by sa to urobiť. To, že niekto nechce niekoho nahnevať a dáva tretej krajine právo veta, je absolútne nemiestne. Keď bol generálnym tajomníkom NATO Jens Stoltenberg, hovoril to jasne: je to naše rozhodnutie a s Kremľom sa o tom vôbec nebudeme baviť.

Piaty bod deklarácie sa týka Iránu. Bolo potrebné ho spomínať?

Je to takpovediac riziko podnikania. Možno to tam vložili na poslednú chvíľu, pretože situácia počas summitu nabrala prudký spád. Pozrime sa na to – ani jeden z nás nie je právnik, ale nie je tam nič pevne stanovené. Nehovorí sa tam nič o nasadení síl. Je to len také gesto. Nie je tam nič o tom, že by európski spojenci mali odmínovať Hormuzský prieliv alebo niekomu poskytovať ochranu. Ak to bol Rutteho nápad, aby Trumpovi ukázal, že sú na rovnakej vlnovej dĺžke, pre amerického prezidenta to asi veľa neznamená, ale aspoň to tam je a môže to spomenúť na najbližšej tlačovke v Air Force One. Má tam jeden stručný bod a ako hovoril, cíti, že ho všetci milujú.

Tešíme sa na naše ďalšie stretnutie. To tvrdí šiesty bod, ale existujú pochybnosti, či sa budúcoročná schôdzka v Tirane vôbec uskutoční. Potrebuje NATO summity každý rok?

Keď sa na to pozrieme spätne, to, že sa konajú každoročne, je novinka. Myslím si, že Rutte a jeho tím by mali viesť úprimnú diskusiu o pomere rizík a prínosov, či to má zmysel. Sú to do detailov naplánované a časovo náročné záležitosti plné divadla pre verejnosť. Povedzme, že väčšina spojencov chce spolupracovať. Aj tak trvá príprava záverečného vyhlásenia pol roka aj viac. A nič nás nedokáže nachystať na náladovosť súčasného prezidenta USA a jeho vrtochy. Bolo pôsobivé, ako Rutte v Bielom dome vymyslel pojem Trumpove bilióny, a vie, ako sa s vládcom Oválnej pracovne rozprávať. Ale keď tam Trump len tak sedí a bezdôvodne tvrdí, že má záujem o Grónsko alebo Kanadu, vytvára to zbytočné turbulencie v čase, keď by sme mali byť jednotní voči Rusku a ďalším hrozbám, ako sú Čína, terorizmus alebo zneužitie umelej inteligencie.

Zaujímavá je však aj samotná lokalita. V Albánsku sme svedkami takzvanej plameniakovej revolúcie, ktorá sa začala ako protest proti projektu Trumpovej rodiny. A premiér Edi Rama prišiel na fotenie lídrov NATO v teniskách. Albánsko navyše patrí k tým krajinám, ktoré s výdavkami na obranu zaostávajú. Možno keď dokáže Pentagonu, že sa dostalo na určitú úroveň, summit v Tirane bude. Ale celkovo by lídri mali byť kreatívnejší a zvážiť hybridný formát ako počas covidu. Osobné stretnutia sú dôležité, ale je potrebné zvážiť, či tá námaha stojí za to. Summit v Ankare sa neobišiel bez senzačných titulkov a vrások na čele pre generálneho tajomníka. Uvidíme, čo bude ďalej, ale mali by naozaj zhodnotiť, či mať summity každý rok je dobrý nápad.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Donald Trump
NATO
Európa
Ukrajina
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
Rusko

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.