Tvoríme len 10 percent svetovej populácie, no máme tretinu obetí horúčav. V čom Európa tragicky zlyháva?

Hoci sme bohatý kontinent, úmrtnosť na teplo tu stúpa. WHO varuje, že horúčavy stále vnímame len ako počasie, nie ako chronickú hrozbu.  

Západná Európa v týchto dňoch počíta obete mimoriadnych horúčav. Hoci tragické leto z roku 2003, kedy vlny tepla pripravili o život 70-tisíc ľudí, malo byť pre vlády varovaním, scenár sa opakuje. Presné štatistiky budú známe až o niekoľko týždňov, no španielski vedci už teraz pripisujú extrémnym teplotám vyše 210 úmrtí za uplynulých pár dní. Vo Francúzsku zase plnia titulky novín tragické príbehy seniora, ktorý skolaboval pri práci vonku, či detí, ktoré zomreli v prehriatych autách, upozorňuje Politico.

Podľa odhadov je počet smrteľných prípadov v dôsledku vysokých teplôt v Európe nepomerne vysoký v porovnaní so zvyškom sveta. Regionálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu Hans Kluge tvrdí, že kontinent nie je systematicky pripravený na opakovanú teplotnú krízu. „K horúčavám stále pristupujeme ako k prejavu počasia, a nie ako k chronickej hrozbe pre verejné zdravie,“ povedal pre portál Kluge.

Hoci je svetadiel domovom menej než desiatich percent svetovej populácie, v rokoch 2000 až 2019 tu došlo k viac než tretine odhadovaných úmrtí zapríčinených teplom. V priebehu predchádzajúcich štyroch rokov si teploty vyžiadali 200-tisíc životov a táto mortalita postupne stúpa.

Obyvateľstvo starne

Jedným z kľúčových faktorov je starnutie populácie. Prehriatie organizmu nadmerne zaťažuje srdce a iné orgány, keď sa telo snaží adaptovať. Počas vĺn horúčav sú najviac ohrození starší ľudia, najmä tí s chronickými ochoreniami, a práve oni tvoria najväčší podiel obetí.

Francúzske ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že od stredy zaznamenali v krajine približne o tisíc úmrtí viac, než naznačovala prognóza. Úrad dodal, že mnohé z týchto nadmerných úmrtí sa týkajú ľudí vo veku nad 65 rokov, pričom zaznamenal aj 40-percentný nárast počtu osôb, ktoré zomreli doma, informuje BBC.

Aleksandra Kazmierczaková, expertka na klímu a zdravie z Európskej agentúry pre životné prostredie, pre Politico situáciu opísala ako bezprecedentnú klimatickú zmenu, ktorú v kombinácii so starnúcou demografiou označuje za „vražednú kombináciu“.

Neprispôsobené interiéry

Problematické sú aj budovy, v ktorých Európania trávia 90 percent svojho času. V minulosti boli v severnej a strednej Európe navrhované tak, aby udržiavali teplo počas mrazivých zím, nie aby sa ochladzovali v lete. S postupným otepľovaním planéty sa prehrievajú a stávajú sa zdravotným rizikom. V Paríži sa napríklad byty pod ikonickými zinkovými strechami menia na rozžeravené pece.

Profesor z Amsterdamskej univerzity Jeroen Kluck dodáva: „Urobili sme simulácie, ktoré ukázali, že v čoraz väčšom počte domov bude príliš horúco, a to aj vtedy, ak tam zabezpečíme tienenie a vetranie. Domy budú v budúcnosti vyžadovať aktívne ochladzovanie.“ Zároveň však upozorňuje, že stavebná transformácia miliónov príbytkov potrvá roky.

Zatiaľ čo v USA je klimatizácia bežným spotrebičom a má ju až 90 percent domácností, v Európe ju vlastní len približne pätina rodín. Infraštruktúra zlyháva aj inde – v Belgicku museli z koľajníc stiahnuť vlaky bez chladenia, tisícky škôl zatvorili brány kvôli neznesiteľným podmienkam v triedach a francúzske kliniky hlásia prípady pacientov, ktorí skolabovali priamo v prehriatych nemocničných izbách. Vysoké teploty spôsobili, že aj železnice na Slovensku vyzvali cestujúcich, aby počítali s možným meškaním vlakov.

Hoci v Európe pretrváva skepticizmus voči klimatizáciám pre ich ekologický vplyv, debata sa posúva. Potrebu aktívneho chladenia v kritických budovách už pripúšťajú aj lídri zelených politických strán.

Ako na to reagujú štáty?

Tieto teploty by nemali byť pre európske úrady novinkou. Hoci sa jednotlivé štáty snažia varovať obyvateľstvo systémom výstrah, praktické opatrenia sú nejednotne prijímané primárne na úrovni regiónov a miest. To znamená, že miera ochrany a komfortu sa líši v závislosti od toho, kde človek býva. Európska únia plánuje neskôr v priebehu tohto roka predstaviť rámec klimatickej odolnosti, ktorý by mal tieto snahy zjednotiť.

Súčasné opatrenia však narážajú na realitu. Podľa Klugeho boli totiž európske plány dizajnované pre klímu z roku 2003, no dnešná hrozba odpoveď štátov prerástla.

Experti sa preto zhodujú na potrebe financovania a plánovania dlhodobých regulácií namiesto riešení, ktoré reagujú na súčasné krízové stavy. K tomu patrí úprava existujúcich budov, vysádzanie zelene v mestách a úprava pracovných podmienok legislatívnym zastropovaním maximálnych teplôt na pracoviskách.

„Nič z toho si nevyžaduje prevratné objavy,“ upozorňuje Kluge. „Vyžaduje si to len koordináciu a prijatie faktu, že extrémne horúčavy sú už trvalou súčasťou európskych liet, a nie iba občasným prekvapením.“