USA a Irán už nechceli bojovať. Experti: Najväčším porazeným je Izrael

Dohoda s Iránom nie je mierová zmluva. A je plná dier ako švajčiarsky syr.  

Prímerie sa predĺži na 60 dní. Za dva mesiace by mali Washington a Teherán nájsť najmä spoločnú reč na tom, ako bude vyzerať budúcnosť iránskeho jadrového programu. Predbežná dohoda je podľa amerického viceprezidenta JD Vancea len 1,5-stranový všeobecný dokument. Irán v nej vraj tvrdí, že sa zaväzuje k dodržiavaniu regionálneho mieru a stability. Vance pre televíziu NBC uviedol, že jadrový program Teheránu bude pod kontrolou vrátane návštev inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Hlavný problém: Hormuz

Do nemalej miery to pripomína dohodu, ktorá vznikla po rokovaniach svetových veľmocí s Teheránom v roku 2015. Trump však zmluvu kritizoval a počas svojho prvého mandátu v Bielom dome z nej v roku 2018 vystúpil. Jeho kritici tvrdili, že hlavným dôvodom bolo jednoducho to, že dohoda sa zrodila za vlády demokratického prezidenta Baracka Obamu, s ktorým sa republikán rád porovnáva.

Napätie na Blízkom východe kulminovalo 28. februára, keď USA a Izrael začali masívne vzdušné útoky na Irán. Rýchlo sa im podarilo zlikvidovať vedenie režimu vrátane hlavného duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu pravdepodobne dúfali, že vláda v Iráne padne, ale takáto stratégia bola očividne založená na nepochopení situácie alebo zbožných prianiach. Teherán dokázal vrátiť úder najmä tým, že zablokoval Hormuzský prieliv. Vzhľadom na to, že je to dôležitá námorná cesta, cez ktorú prúdi ropa a skvapalnený zemný plyn, pocítila to celá globálna ekonomika.

„Pre Trumpa, napriek tomu, čo tvrdil, existuje zrejme len jedna priorita: znovuotvorenie Hormuzského prielivu. Ako vieme, pred vojnou tam lode plávali a jeho zablokovanie Iránom spôsobil konflikt. Takže áno, Hormuzský prieliv sa znovu otvorí, ale diskusie o iných otázkach, ako sú jadrové záležitosti, sa v určitom okamihu v budúcnosti môžu, ale aj nemusia začať. A to nie je dobré,“ povedal pre Pravdu Bregman.

Predpoklad je zatiaľ taký, že predbežnú dohodu o pokračovaní prímeria by mali USA a Irán podpísať v piatok v Ženeve a rokovania o ďalších sporných otázkach by sa mali začať hneď potom. Úplné otvorenie Hormuzu však vzhľadom na rozmiestnené námorné míny a množstvo lodí, ktoré uviazli v oblasti, môže podľa expertov trvať aj 50 dní.

Čítajte viac Nemajú sex, ale vzorom incelov sú silní lídri. Privedú Trump, Putin a Si svet do ďalších konfliktov?

„Keďže ani Irán, ani Spojené štáty nechceli, aby vojna pokračovala, táto dohoda je víťazstvom pre obe krajiny. Momentálne sa vyhli ešte väčším bojom a môžu sa pokúsiť prejsť k riešeniu niektorých vážnych problémov, ktorým čelia už desaťročia. Hnutie Hizballáh v Libanone tiež vyhlásilo, že od oznámenia dohody medzi USA a Iránom nebude útočiť na Izrael,“ povedal pre Pravdu Sean Foley, expert na Blízky východ zo Štátnej univerzity v strednom Tennessee.

Bregman si myslí, že napriek veľkým stratám, ktoré režim v Teheráne vo vojne utrpel, Iránu teraz nechýba sebavedomie. A to sa môže prejaviť aj pri budúcich rokovaniach o jeho jadrovom programe. „Irán vyšiel z tohto konfliktu s modrinami, ale je sebavedomejší ako predtým. Nebolo by prekvapujúce, keby dospel k záveru, že na svoju ochranu pred potenciálnymi budúcimi útokmi, najmä zo strany Izraela, by sa mal usilovať získať jadrové zbrane. Koniec koncov, do Severnej Kórey nikto nezasahuje. Prečo? Pretože má k dispozícii atómové kapacity. Irán pred pozemným útokom chráni zložitý terén a Teherán teraz vie, čo môže získať zablokovaním Hormuzu. Pravdepodobne to v budúcnosti urobí znova, kedykoľvek naň bude vyvíjaný tlak,“ pripomenul Bregman.

Čítajte viac Európa sa učí hovoriť jazykom sily. Kritici: Ani lietadlo nevie postaviť

Foley je pri hodnotení pozície Teheránu opatrnejší. „Irán má teraz najhoršie vzťahy so susedmi za posledné desaťročia, prišiel o kľúčových lídrov, utrpel tisíce obetí a škody na infraštruktúre sa odhadujú na 140 až 145 miliárd dolárov. Už aj tak oslabená ekonomika krajiny utrpela výrazné straty v dôsledku vojny, blokády zo strany USA, nedávnych celoštátnych protestov a mesiace trvajúceho prerušenia internetu, ktoré nariadil režim,“ vysvetlil Foley.

Podľa neho sa však nemajú veľmi čím chváliť ani Spojené štáty. „Vláda USA nedokázala splniť viaceré z cieľov, ktoré si stanovila na začiatku vojny. Americká armáda prišla najmenej o 13 ľudí a k tomu je potrebné prirátať aj ďalšie škody na vojenských zariadeniach. Priame a nepriame náklady na vojnu by mohli presiahnuť jeden bilión dolárov. USA sa nepodarilo ani ochrániť svoje základne na Blízkom východe a infraštruktúru kľúčových regionálnych spojencov. Irán, teda stredne veľká mocnosť, okrem toho spochybnil americkú silu. Vyvolalo to vážne otázky o schopnosti Spojených štátov plniť svoje vojenské záväzky v Ázii a inde vo svete,“ ozrejmil Foley.

Netanjahu v izolácii

A kto vyšiel z konfliktu najhoršie? Foley aj Bregman sa zhodnú, že Izrael.

„Sen izraelských lídrov o spoločnej vojenskej operácii so Spojenými štátmi s cieľom zvrhnúť iránsku vládu je teraz v troskách,“ zdôraznil Foley.

„Najväčším porazeným v konflikte s Iránom je Izrael. Je jasné, že vojna proti Iránu, ktorú rozpútal Netanjahu a do ktorej vtiahol aj Trumpa, je strategická katastrofa. Nepodarilo sa dosiahnuť žiadny z cieľov Izraela. Iránsky režim funguje, jeho podpora zástupných síl a najmä Hizballáhu pokračuje a Iránci vlastnia približne 450 kilogramov uránu obohateného na 60 percent, čo by v prípade obohatenia na 90 percent stačilo na výrobu 10 až 11 jadrových bômb. Izrael nebol nikdy taký izolovaný, ako je teraz. Je to očividné nielen v Európe, ale aj v Spojených štátoch, kde sa verejná mienka – tak medzi demokratmi, ako aj republikánmi – obrátila proti premiérovi Netanjahuovi. Mnohí ho teraz vnímajú ako niekoho, kto sa neustále snažil sabotovať dohodu s Iránom,“ skonštatoval Bregman.