Útek z koalície do prezidentského paláca: intrigy, konšpirácie aj škrípanie zubov a reči o lenivcovi

Robert Fico nemal pre Petra Pellegriniho po jeho odchode zo Smeru iné oslovenie ako zradca. A potom už len vulgárnejšie. Keď sa stal niekdajší korunný princ Smeru hlavou štátu, predseda vlády a Smeru sa tvárili, ako keby bolo všetko v poriadku.

Predseda vlády a Smeru rád opakuje mantru, že za nič nemôže. Nedávno pritom uplynulo 20 rokov odvtedy, čo Smer vyhral voľby a Robert Fico sa stal prvýkrát premiérom. Dnes je pri kormidle po štvrtý raz. A my mu nastavujeme zrkadlo. Aj v knihe Fico – Posadnutý pomstou, ktorú zverejňujeme na pokračovanie.

Prezident Peter

„Milý Peter, dovoľ mi, aby som sa ti prihovoril najprv osobne ako Robert Fico. Chcem ti osobne zablahoželať k výsledku, o ktorý som sa pokúšal aj ja. Možno som nemal dobre nastavené hviezdy. Preto sa veľmi teším, že ti dnes môžem kamarátsky podať ruku a zaželať ti vo výkone tejto významnej funkcie všetko najlepšie. Myslím, že teraz by si mohol ty povedať, že takto sa to robí, do psej matere,“ rozosmial Robert Fico Pellegriniho sympatizantov po tom, ako bolo jasné, že sa predseda Hlasu a niekdajší Ficov stranícky kolega stane prezidentom.

No tým sa to neskončilo.

Zvážnel: „Ľudia na Slovensku ukázali, že rozoznávajú, čo tejto krajine hrozí zo strany liberálnych médií, aktivistov, mimovládnych organizácií, progresivistov. To nebola náhoda. Ľudia prišli, lebo sa báli, kam by sa táto krajina, preboha, dostala, keby takíto ľudia dostali k dispozícii moc. (…) Väčšina ľudí povedala, že si želá tento štýl vládnutia. (…) Nech žije Peter Pellegrini, nech žije nový prezident a nech žije Slovenská republika!“

Po odchode zo Smeru nemal Fico pre Pellegriniho iné oslovenie ako zradca. A potom už len vulgárnejšie. Teraz sa tvárili, ako keby bolo všetko v poriadku.

Robert Fico a Peter Pellegrini
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Preteky v prerážaní dna

Prezidentské voľby však pre Pelleho, ako nového prezidenta volajú priatelia a kolegovia z politiky, neboli vôbec prechádzkou ružovou záhradou. Boli v znamení ohýbania chrbta, prerážania pomyselného dna, o spájaní ľudí, ktorí sebou pohŕdajú alebo sa rovno nenávidia, o intrigách a porušovaní zákona.

A Robert Fico v tom hral jednu z hlavných úloh. Aj keď sa dlho tváril, že jeho sa to netýka.

V marci 2023, rok a mesiac pred prezidentskými voľbami, zverejnila televízia Markíza prieskum agentúry Focus pre reláciu Na telo s Michalom Kovačičom. Merali, koho ľudia spontánne uviedli ako vhodného prezidenta či prezidentku.

Bez prekvapenia skončila na prvom mieste úradujúca prezidentka Zuzana Čaputová (18,3 percenta). Za ňou boli predseda Hlasu Peter Pellegrini (6 percent) a predseda Smeru Robert Fico (5,4 percenta)84. Tým, že išlo o spontánny prieskum, ľudia mohli hovoriť aj mená tých, ktorí o kandidatúre neuvažovali.

V prípade prezidentky nebolo nikoho, o kom by som vedel, že by spochybňoval jej opätovnú kandidatúru. Vlastne sme mesiace žili v tom, že bude obhajovať víťazstvo z roku 2019. Ani ona sama nevysielala signály, ktoré by dávali priestor na špekulácie.

Na druhej strane sa nehovorilo ani o kandidatúre Pellegriniho. O Ficovi ani nehovoriac. Po debakli s Andrejom Kiskom v prezidentských voľbách 2014 bolo nepravdepodobné, aby sa o to pokúsil znovu.

Navyše v tom období mal jasný cieľ – vyhrať parlamentné voľby. To už bolo v čase, keď sa prieskumy podpory politických strán zlomili a na prvom mieste sa udomácnil Smer. Pre Fica ideálny scenár.

Poučený z volieb 2010 si uvedomoval, že sám vládu nezostaví. Že potrebuje koaličných partnerov. Andrej Danko vykrikoval, čo mu hlas stačil, že on je pripravený s ním vládnuť. Podobné správy prichádzali aj z tábora exkotlebovcov z Republiky.

Tam však bol problém s imidžom a možno presnejšie s ideologickým pozadím, fundamentom tejto strany. Fašizoidná Republika bola cez čiaru. Aj pre Fica. Ako bývalý komunista mal k Povstaniu istú dávku rešpektu a úcty.

Preto sa podľa viacerých zdrojov pokúšali v Republike zmeniť vnímanie strany. Namiesto zelených mikín vytiahli saká a biele košele, nechali si narásť vlasy a zašli až tak ďaleko, že sa infiltrovali do Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. To bolo také absurdné, že až. Veď ešte pred pár rokmi ich bývalý stranícky šéf Marian Kotleba ako banskobystrický župan vešal v deň vypuknutia SNP na budove úradu samosprávneho kraja čierne zástavy a o Povstaní hovoril ako o boľševickom puči. Pre vládu so Smerom však boli pripravení urobiť veľa.

Peter Pellegrini začínal byť nervózny. Keď opúšťal Smer a zakladal Hlas, ani na um mu neprišlo, že o pár rokov neskôr, pred nasledujúcimi voľbami – navyše predčasnými, bude jeho niekdajší stranícky šéf Fico favoritom na víťazstvo. Vedelo sa, že Pellegrini by chcel byť v ideálnom prípade premiérom. A posledná vec, po ktorej túži, je vláda so Smerom. Alebo sedieť v nej s Ficom. Prezidentskú kandidatúru logicky odmietal.

Ešte necelý mesiac pred predčasnými voľbami k tomu povedal: „Dnes to môžem vylúčiť. Nerozmýšľam nad tým.“

Veď najprv musel doviesť Hlas do parlamentných volieb. A keby už pred voľbami vypúšťal balóniky, že by to možno za istých okolností aj skúsil, mohlo by to znamenať výrazné oslabenie Hlasu vo voľbách do Národnej rady. Lídra strany chcú mať voliči vo vláde alebo aspoň v parlamente.

Všetky knihy z dielne Aktuality.sk získate teraz s letnou zľavou 25 %. Ponuka platí len do vypredania zásob.

Pelle na hrad?

Asi deň po oznámení Hlasu, že pôjde do vlády s Ficom, mi zazvonil telefón.

„Stretnime sa,“ navrhol mi človek, ktorý volal.

Poznal som ho veľmi dobre. Pohyboval sa v prostredí Smeru aj Hlasu. Vedel o veciach priamo z kuchyne. Nebol dôvod stretnutie odmietnuť.

„Pelle bude kandidovať za prezidenta, len ešte musia doriešiť detaily. Oznámia to v najneskoršom možnom termíne,“ povedal mi.

Dávalo to zmysel. Fico bude premiér a Pellegrini si z pozície predsedu parlamentu bude robiť nekonfliktnú kampaň. Bude sa usmievať, chodiť do regiónov, prijímať zahraničné návštevy, fotiť sa, hrať v parlamente rolu toho zmierlivého.

A Fico bude hromozvod. On na seba zoberie všetky negatívne veci. Takto nejako som si to predstavoval.

Lenže prečo by to Fico urobil? Načo? Vedel, že prezidentské kompetencie sú veľmi slabé, a ak by pomohol Pellegrinimu k zvoleniu, ten by dosiahol viac ako jeho bývalý politický šéf, ktorý z neho urobil ministra, predsedu parlamentu aj premiéra.

Jeho vzťah s Pellegrinim bol navyše na bode mrazu. To, že si pri téme spoločnej vlády podali ruky, nehovorilo nič o tom, čo si o sebe navzájom myslia. Z kuloárov sme sa dozvedali, ako sa Fico stále o Pellegrinim vyjadruje vulgárne a naozaj odporne.

Ani Pellegrini si o Ficovi nemyslel nič dobré. Takže Pellegriniho kandidatúra sa na základe viacerých debát s ľuďmi z prostredia Smeru aj Hlasu javí ako jeho plán utiecť z koalície s Ficom a Dankom.

Potvrdzuje to aj Peter Weiss: „Smer bol nútený kandidatúru predsedu koaličného Hlasu tolerovať napriek animozite Fica voči Pellegrinimu, ktorú predseda Smeru dával dlhodobo verejne najavo. Jednoducho, iný, silnejší kandidát na prezidenta nebol pre vládnu koalíciu k dispozícii. A politicky bolo výhodnejšie mať za prezidenta Pellegriniho, hoci Fico aj Danko dávali najavo, aký dešpekt a pohŕdanie k nemu majú.“

Vzťahy v koalícii boli naozaj zlé. Nielen Fico, ale aj Danko sa o Pellegrinim vyjadroval štýlom konzumenta piatej cenovej skupiny, kde pozlievaným pivom zapíjajú teplú vodku. Lenže Fico sa aspoň navonok tváril, že Pellegrini má jeho podporu.

„Ja som Petrovi Pellegrinimu podal ruku a povedal som: ,Pán predseda, ak pôjdeš kandidovať na prezidenta, tak máš podporu strany Smer,‘“ povedal začiatkom decembra predseda vlády v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Ustanovujúca schôdza Národnej rady SR
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Tŕň v oku, mŕtvy chrobák a semafor

Najväčším favoritom bol v tom čase kariérny diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok.

Na verejnosť prenikali obavy, že koalícia chce s pomocou KDH zmeniť zákon tak, aby prezidentská voľba už nebola priama, ale aby sa vrátila späť do parlamentu. Vraj sa báli prípadného úspechu Korčoka a takto si to chceli poistiť. V parlamente mali len tesnú väčšinu, ale aspoň niečo.

Fico to odmietol: „Možno sa treba skôr rozprávať o tom, či priamo zvolený prezident by nemal mať ešte silnejšie právomoci.“

Ak mal byť Peter Pellegrini kandidátom koalície, ktorá mala stále vysokú dôveru a jej lídri patrili k najdôveryhodnejším politikom, narážal na dva problémy.

Tým prvým bol Andrej Danko. Ten to Pellegrinimu, ktorým otvorene opovrhoval, nechcel uľahčiť. Tvrdil, že najlepším prezidentom by bol Fico, a v hre o palác mal byť aj on sám.

„Chcem, aby sme mali slovenského a skúseného prezidenta. Keď to dospeje k tomu, že sa nedohodneme, tak niekoho podporíme, alebo sa nahnevám a do toho boja vbehnem ja.“

Vytváral dojem, že Pellegrini nemôže odísť do prezidentského úradu, lebo to ohrozí stabilitu koalície. Danko nakoniec v januári 2024 po tom, ako nabúral do semafora, oznámil svoju kandidatúru. Lepšiu príležitosť si naozaj nemohol vybrať. Bolo to také dankovské.

Nabúraš do semafora, z miesta nehody odídeš, nezavoláš ani policajtov, tí ťa nájdu doma podľa olejovej škvrny, ktorú po sebe necháš. A oznámiš kandidatúru na hlavu štátu.

Fico sa počas celej kampane-nekampane tváril ako mŕtvy chrobák.

Denník Sme písal, že je to kvôli tomu, aby svojou podporou Pellegriniho neodradil voličov, ktorí s ním majú problém.

Iné zdroje mi hovorili, že mu jednoducho nechce pomáhať. Že Pellegrini môže byť rád, že mu Smer nepostavil protikandidáta. Hoci úprimne, neviem si reálne predstaviť, koho by nominoval.

Vo vzduchu visela otázka, či Fico nevyužije prezidentské voľby, aby sa Pellegrinimu pomstil za odchod zo strany. Čo tým myslím?

Vychádzalo sa z toho, že prezident nemá príliš veľké kompetencie a pre Fica nebol problém presadzovať zákony, aj keď bola v úrade Zuzana Čaputová. Navyše pre politiku predsedu Smeru by bolo lepšie, keby mal v paláci „vnútorného“ nepriateľa. Mohol by živiť konflikt, ktorý je životnou esenciou jeho politiky. No a nezvolenie Pellegriniho by bola facka, z ktorej by sa Banskobystričan spamätával veľmi dlho. Tak isto ako svojho času Fico. Ak by sa vôbec spamätal.

Čiže počas predvolebných mesiacov som pracoval aj s týmto variantom, nech sa dnes javí akokoľvek naivne. Jednoducho žurnalistika si vyžaduje pracovať s niekoľkými možnosťami.

Samozrejme, v hre bolo, že Peter Pellegrini sa v prípade volebného úspechu môže stať ďalším Ivanom Gašparovičom, ktorý bol „hovorcom“ a predĺženou rukou Roberta Fica a jeho vlád v prezidentskom paláci.

Zašlo to až tak ďaleko, že sa Gašparovič pred prezidentskými voľbami 2009 vyznal pred členmi a sympatizantmi Smeru v Košickom kraji: „Sme tu sami, tak to môžem povedať, že v tejto pozícii a v tomto čase som prakticky akoby členom, lebo môj neúspech bude neúspech Smeru a môj úspech bude úspech Smeru a, samozrejme, koalície.“

Nikdy by sme sa o tom nedozvedeli, keby si kampaňujúceho prezidenta nenahrali niektorí účastníci stretnutia.

Peter Pellegrini bol v inej situácii. Štvrtá Ficova vláda získala vo voľbách relatívne tesnú väčšinu, koaličné vzťahy neboli dobré, politika vlády ešte viac polarizovala Slovensko. Sprievodným efektom však bolo, že občianska spoločnosť sa naštartovala k skutočne úctyhodnej aktivite. Plné námestia hovorili jasnou rečou.

Ivan Korčok na verejnom zhromaždení v Bratislave na sklonku predvolebnej kampane pred sobotnými prezidentskými voľbami
Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Prezident mieru verzus vojnový štváč

Do kampane pred prvým kolom sa Fico takmer nezapojil. Tvrdil síce, že ak Pellegrini bude kandidovať, Smer ho podporí, ale on sám aj jeho najsilnejšie mená na sociálnych sieťach (Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák a ďalší) mlčali. Neurobili pre neho vôbec nič.

V hre o druhé kolo bol aj bývalý sudca a miláčik konšpiračnej scény Štefan Harabin, ktorý na rozdiel od Pellegriniho vedel absolútne autenticky osloviť putinofilných voličov, ľudí oklamaných konšpirátormi aj tých, ktorí sa sami označovali za voličov takzvaných vlasteneckých či národných strán. Zjednodušene, mal silný zásah na voličov Smeru, SNS, Republiky a ĽSNS.

A keď oznámil kandidatúru Andrej Danko, bolo to na smiech. Pri kandidatúre Harabina nemal šancu osloviť ani vlastných voličov.

Problém mal aj kandidát Pellegrini – salónny sociálny demokrat, ktorý nezvykol konšpirovať o Sorosovi a jeho bábkach, nerobil Putinovi oslavné mexické vlny, neburcoval ľudí proti protipandemickým opatreniam… Takáto agenda bola doménou Harabina, s ktorým sa počas protipandemických protestov ukazovali Fico, Danko aj Kotleba. Pellegrini medzi nimi nebol.

Ficov tím vedel, že s väčšou podporou pre Pellegriniho treba počkať, lebo hoci sa Harabin vyjadruje ako hulvát, s obsahom toho, čo hovoril, nemal Fico v zásade problém. Prekážala mu forma.

Len pre zaujímavosť, keď si dala Markíza v októbri 2019 urobiť vo Focuse prieskum o tom, ktorý politik podľa ľudí hovorí pravdu a ktorý klame, ako najväčší klamár vyšiel Harabin a po ňom nasledoval Fico. Mali spoločného viac ako dosť.

Rok 2023, respektíve začiatok roka 2024 už bola iná doba. Fico sa po víťazných voľbách rehabilitoval a Harabin si cez sociálne siete vybudoval veľmi slušný tábor verných fanúšikov, ktorí vzhliadali k bývalému predsedovi Najvyššieho súdu SR a exministrovi spravodlivosti ako k hrdinovi, ktorý sa nebojí postaviť systému. Pellegrini bol však jednoznačne väčším favoritom na postup do druhého kola ako Harabin, ktorého mimochodom podporil aj Danko.

Víťazom prvého kola sa však možno prekvapujúco stal Ivan Korčok. To bol moment, keď sa začala masívna a veľmi špinavá mobilizácia proti Korčokovi, do ktorej sa už priamo zaangažovali aj kádre Smeru.

A hoci Fico stále viac-menej mlčal, smerácki influenceri by si bez požehnania zhora nedovolili pracovať na diskreditácii bývalého ministra zahraničných vecí. Napriek akejsi nečinnosti však Fico predsa len zohral v kampani extrémne dôležitú úlohu. Nastolil jej tému. Jej hlavnú, rozdeľovaciu a mobilizačnú tému.

„Keď Fico urobil video o tom, že v Paríži sa má rozhodovať o nasadení vojakov členských štátov NATO na Ukrajine, písal som kolegovi, že to bude hlavná téma prezidentských volieb. Že sa to ponúka a že to využije,“ hovorí Michal Šimečka

Naráža na februárové stretnutie európskych lídrov vo francúzskej metropole, ktorého obsah vyzradil Fico o deň skôr na sociálnych sieťach. Začal strašiť nasadením vojakov členských krajín EÚ na Ukrajine a tvrdil, že on to nepodporí.

Toto sa skutočne stalo hlavou témou kampane – na jednej strane Pellegrini ako údajný kandidát mieru a odporca vyslania slovenských vojakov na Ukrajinu, na strane druhej Korčok, ktorého označovali za vojnového štváča. Malo to veľkú mobilizačnú silu medzi voličmi.

Prebudil sa aj Pellegrini, ktorý pochopil, že bez voličov Harabina, Danka, Kotlebu a proorbánovskej Maďarskej aliancie, čo je vlastne slovenská filiálka Orbánovho Fideszu, môže veľmi rýchlo dosnívať sen o úteku do paláca. Postupne začal preberať rétoriku konšpirátorov a klamať o tom, že nás chce Korčok zatiahnuť do vojny a že on tomu zabráni.

Bolo to vlastne jedno nechutné predstavenie, keď Pellegrini povýšil vlastné záujmy nad hodnoty, ku ktorým sa ako proeurópsky a proatlantický politik a moderný európsky sociálny demokrat hlásil. Skĺzol na úroveň Fica, Danka a Harabina.

Korčok zrazu čelil masívnej antikampani, ktorá z neho robila vojnového štváča.

Naveľa Fico nahral video, v ktorom Pellegriniho nakoniec priamo podporil. Vlastne len pokračoval v lživej antikampani proti Korčokovi, ako údajnému kandidátovi vojny.

„Smer nemá prezidentského kandidáta z vlastných radov a z logických dôvodov podporujeme Petra Pellegriniho z Hlasu. Teraz už nejde o guličky, či prezidentom bude jeden za osemnásť alebo druhý bez dvoch za dvadsať. Či sa nám niečo nepáči alebo páči na Petrovi Pellegrinim, ide o to, či na čele štátu bude vojnový štváč ako pán Korčok, ktorý bez zaváhania podporí všetko, čo mu prikáže Západ vrátane zatiahnutia Slovenska do vojny, alebo umiernený Peter Pellegrini, ktorý si uvedomuje hodnotu mieru. Pán Korčok môže hovoriť, čo chce. Ak príde na rozhodnutia, či poslať na Ukrajinu vojakov z krajín EÚ a NATO, bude stáť v prvom rade za. Rozdielny pohľad na vojnu, ktorý tak výrazne odlišuje pána Korčoka a Pellegriniho, bude pre sociálnodemokratických voličov volajúcich po mieri nielen rozhodujúci pri voľbe v druhom kole, ale aj výrazne motivujúci.“

Peter Pellegrini a Robert Fico
Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Lenivec, ktorý nemal byť prezidentom?

Po neférovej kampani voľby nakoniec vyhral Peter Pellegrini. Volilo ho vyše 1,4 milióna voličov. Mnohí s vierou a presvedčením, že tak zabránili vojne na Slovensku, zapojeniu našich vojakov do konfliktu na Ukrajine a pomohli mieru.

„Toto vám nezabudnem. Toto vám nezabudnem nielen kvôli svojim dvom synom, ale aj kvôli občanom Slovenskej republiky,“ odkázal Korčok, ktorý získal vyše 1,2 milióna hlasov, Ficovi a ďalším po tom, ako prijal výsledky volieb, teda svoju porážku.

Aj podľa Borisa Zalu bola Pellegriniho kandidatúra útekom z koalície a nie plán, ako mať svojho prezidenta. Zdôvodňuje to najmä tým, že sa rozhodol kandidovať aj Andrej Danko, a keď sa vzdal, podporil Harabina. Fico sa prebral k aktivite až po víťazstve Korčoka v prvom kole a jeho podpora Pellegrinimu bola vlastne až do posledných dní veľmi jalová.

„Peter Pellegrini urobil v kampani maximum možného. Dokázal aspoň symbolicky získať jednotnú podporu koalície. Najriskantnejším krokom bolo oslovenie voličov Harabina. Na jednej strane bolo kľúčové ich získať, na druhej hrozilo, že ak ich osloví harabinovským jazykom, stratí umierneného stredového voliča. Dokázal to. Komentoval som to ako kampaň povrazolezca vo vetre… Iba mimochodom: nestotožňujem sa s kritikmi, ktorí mu vyčítali, že nasadil Korčokovi psiu hlavu vojnového štváča. S takým variantom musel Ivan Korčok alebo jeho štáb počítať.“

Peter Weiss stále nepozná odpoveď na – pre neho dôležitú – otázku, ktorá od volieb 2023 rozhodla a stále rozhoduje o mnohých veciach.

„Priznám sa však, že nechápem, prečo sa prezident Pellegrini ľudsky aj politicky neemancipoval od Roberta Fica, od ktorého demonštratívne v roku 2020 odišiel, aby založil novú sociálnu demokraciu. A už vôbec mi nejde do hlavy, prečo sa devótne stavia k ďalším osobným a politickým invektívam neokrôchaného politického lúzra Andreja Danka, ktorý ho pred prezidentskými voľbami toľkokrát dehumanizoval.“

Podľa Šimečku bol Pellegrini jediný kandidát, ktorému by sa podarilo zjednotiť všetky tábory, ktoré ho nakoniec volili, a keby proti Ivanovi Korčokovi stál Fico, Korčok by ho vraj porazil na hlavu.

Neprešlo veľa dní od víťazstva Petra Pellegriniho a od ľudí z prostredia Smeru som sa dopočul, že Fica to celkom zožiera. Že o Pellegrinim hovorí ako lenivcovi, ktorý nemal byť prezidentom. Najmä po tom, čo sa to nepodarilo v minulosti Ficovi. V roku 2024 by sa to bez Fica nepodarilo Pellegrinimu.

Kniha FIco – Posadnutý pomstou zachytáva udalosti od predčasných parlamentných volieb v septembri 2023 do začiatku roka 2025.

Pri písaní týchto kapitol boli použité aj nasledujúce zdroje:

Facebook/Peter Pellegrini, 7. 4. 2024.

Denník N, 5. 3. 2023. Čaputovú by chcelo za prezidentku 18 percent ľudí, s odstupom nasledujú Pellegrini a Fico.

TASR, 3. 9. 2023.

RTVS, Sobotné dialógy, 2. 12. 2023.

TA3, V politike, 10. 12. 2023.

Sme, 31. 3. 2009. Gašparovič: Som člen Smeru.

Aktuality.sk, 3. 11. 2019. Prieskum: V politike najčastejšie klamú Harabin a Fico.

Facebook/Robert Fico, 26. 3. 2024.

Youtube/Denník N, 7. 4. 2024.