Vazal Pekingu? Ako môže Čína donútiť Putina k rokovaniam. S generálom Mackom (videopodast)

„Čína má silu (Putina nakloniť k rokovaniam). Otázkou je, či má aj motiváciu, pretože čiastočne jej táto situácia vyhovuje“, hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko. „Čína je obchodná veľmoc, zaplavuje svet tovarom a má strategický záujem na globálnej stabilite. Dopady vojny na Ukrajine však poškodzujú čínske záujmy oveľa menej, ako napríklad konflikty v Perzskom zálive. Ak by mala Čína zatlačiť na Rusko, bude to pravdepodobne systémom „niečo za niečo“, dopĺňa.  

Táto vojna sa môže skončiť už dnes večer, ak sa Ukrajinci stiahnu z ruských území,“ odkazuje Kremeľ ústami Putinovho hovorcu. V tom istom čase však Rusko pokračuje v masívnych raketových a dronových útokoch na ukrajinské mestá, zatiaľ čo analytici už druhý mesiac po sebe hovoria, že Kyjev na fronte získava späť stratené pozície.

Objavujú sa aj správy, že ruskí finanční predstavitelia varujú Kremeľ pred neudržateľnosťou vojnových výdavkov.

Z Paríža zaznieva, že rozsiahle ruské bombardovanie je prejavom úplnej neúcty k snahám o mier, Volodymyr Zelenskyj hovorí o „okne príležitosti“ pre diplomaciu ešte pred zimou a Donald Trump mal dokonca požiadať čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby využil svoj vplyv na Vladimira Putina.

Je vojenské víťazstvo jednej zo strán čoraz menej pravdepodobné a bude o osude vojny rozhodovať skôr ekonomika, technológie a diplomacia? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.

Pavel Macko v podcaste Ráno nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Zvrat na fronte a ukrajinská iniciatíva

Poďme k vojenskej dynamike na fronte. Ukrajina tvrdí, že Rusko stráca iniciatívu a americký Inštitút pre štúdium vojny uvádza, že Kyjev už druhý mesiac po sebe získal späť viac územia, než stratil. Sú tieto údaje dôkazom skutočného obratu na fronte, alebo ide len o lokálne taktické úspechy?

Keby som chcel spraviť veľké titulky, tak poviem, že kým Putin vyhlásil, že sa má Ukrajina stiahnuť z ruských území, v realite práve vidíme, že ruské vojská sa sťahujú z tých ukrajinských, ktoré nelegálne okupujú. Na bojisku vidíme postupné preberanie iniciatívy zo strany Ukrajincov, a to minimálne na taktickej úrovni. Videli sme to v západnej časti Záporožskej oblasti a teraz to začíname vidieť opäť aj pri Lymane. Ukrajinci tam Rusov zatláčajú naspäť za rieku Žerebec a vyzerá to tak, že Rusi budú vôbec radi, ak sa im podarí zriadiť nejaké pásmo obrany pozdĺž tejto vodnej prekážky.

Ide tu o lokálny úspech, alebo už o skutočný zvrat?

Zatiaľ to vidím ako lokálne úspechy. Na taktickom poli vidíme, že Rusi stále nevedia dobyť Kupiansk a pri Pokrovsku sa im nedarí postupovať tak, ako by chceli. Keď sa však pozrieme na operačnú úroveň – čo je hĺbka 40 až 300 kilometrov v tyle, kde sa nachádzajú zásoby a rezervy – tam Ukrajinci výrazne preberajú iniciatívu a ničia ruské kapacity.

Ničenie ruského tyla a teror na civilistoch

Tieto údery do hĺbky sa ukázali ako kľúčové už v minulosti, napríklad ten symbolický v bezprostrednej blízkosti Kremľa.

Áno, podobný efekt sme videli pri nasadení systémov HIMARS, keď Ukrajinci začali ničiť ruské tylo do hĺbky 80 kilometrov, a neskôr pri raketách ATACMS. Teraz Ukrajinci v tejto operačnej vrstve preberajú iniciatívu pomocou dronov a dokážu ničiť ruské tylo až do hĺbky 200 kilometrov. Začínajú veľmi intenzívne zasahovať cestné a železničné konvoje smerujúce na Krym. Zároveň vyrovnali svoju schopnosť zasiahnuť strategické tylo až po Ural, čo vidíme napríklad na horiacich ruských rafinériách.

A Rusi na to reagujú útokmi na ukrajinskú infraštruktúru a civilistov.

Rusi reagujú zúfalými, masívnymi údermi na civilnú infraštruktúru a útočia už priamo na obyvateľstvo. Vidíme masívne používanie balistických rakiet priamo na obytné zóny. Je to doslova teror.

Je to prejav sily alebo skôr prejav frustrácie?

Je to vyslovene frustrácia. Je to od jedu a ich filozofia znie, že keď to nemôžu dobyť, tak to musia rozbiť. Ide o pomstu Ukrajincom za to, že si dovolili brániť sa proti okupácii. Z historického hľadiska však takéto bombardovanie civilistov nikdy neviedlo k porážke protivníka.

Umelá inteligencia a dronová revolúcia

Ukrajina podľa zverejnených informácií využíva systém spoločnosti Palantir, ktorý pomocou umelej inteligencie koordinuje stovky dronov naraz. Mení umelá inteligencia charakter vojny podobne, ako to kedysi zmenili tanky či lietadlá?

Minimálne. Vidíme tu viacero súbežných procesov. Od prvých aplikácií, kde civilisti posielali geolokácie ruských konvojov do cloudu, sme sa posunuli k masívnemu využívaniu FPV dronov. Dnes máme na fronte takzvanú zónu smrti v šírke 30 kilometrov, kde je zničené všetko väčšie, čo sa pohne. Vývoj ide neuveriteľne rýchlo dopredu – drony dnes dokážu rozpoznať ciele, vedia si selektívne vybrať cennejšiu techniku, akou sú radary či protivzdušná obrana, a smerujeme k ich zapojeniu do autonómnych rojov. Navyše do toho vstupujú tisícky pozemných a námorných dronov.

Má teda tank na modernom bojisku ešte vôbec budúcnosť?

Áno, má. Nebude to už ale vyzerať tak, že stovka tankov sa bude rolovať cez pole v masívnom kline. Tank je rýchly, relatívne odolný a má mohutnú palebnú silu. Tanky budúcnosti budú skôr fungovať ako riadiaca jednotka obklopená kŕdľom pozemných dronov, ktoré jej budú čistiť cestu.

Znie to trochu ako science fiction, takmer ako film Terminátor.

Dnes sme už takmer tam. Z vlastností, ktoré by definovali akýsi filmový “Skynet”, nám chýba už len sebauvedomujúca sa umelá inteligencia a jej vlastná motivácia. Ten vývoj je extrémne rýchly a chýba mu regulácia. Pokiaľ ste však vo vojne, použijete čokoľvek, čo máte. Keďže Ukrajina nemá šancu konkurovať Rusku v kvantite vojakov, musí bojovať asymetricky a chytro. V implementácii týchto technológií priamo do podmienok bojiska je dnes absolútnym svetovým lídrom a učiť sa od nej musia všetci.

Vydrží ruská ekonomika vojnu na vyčerpanie?

Vydrží to Rusko ekonomicky? Predstavitelia ruského ministerstva financií a centrálnej banky mali upozorniť Kremeľ na neudržateľnosť vojnových výdavkov. Ako vážne treba brať informácie o ich ekonomickom vyčerpaní?

Treba ich brať veľmi vážne, no nie sú to procesy, ktoré sa prejavia o deň či dva. Sme v dlhodobej vojne na vyčerpanie. Rusko je obrovská krajina a má za partnera Čínu, ktorej síce vyhovuje oslabené Rusko pracujúce pre ňu za lacné peniaze, no zároveň nedovolí, aby úplne ekonomicky skolabovalo.

V horizonte dvoch či troch rokov má Vladimir Putin dostatok zdrojov na to, aby mohol vojnu ťahať ďalej?

Tento rok ju ešte ťahať môže. Je to tak, keď na gitare preladíte strunu a možno aj o oktávu vyššie a naďalej ju naťahujete – ak ju potiahnete ešte trochu, jednoducho praskne.

Bude Putin vtedy ešte schopný vnímať realitu, alebo ako takýto hudobník “stratí hlavu“? Putin je dosť izolovaný a vytvoril okolo seba orwellovský systém, v ktorom sa k nemu pravda už ani nedostane. Líder si bude do poslednej chvíle myslieť, že vyhráva, a jedného dňa sa prebudí do veľmi tvrdej reality.

Diplomacia a čínsky vplyv

Ako do tohto celého vstupuje diplomacia? Volodymyr Zelenskyj hovorí o „okne príležitostí“ ešte do zimy. Z Kremľa naopak počúvame, že vojna sa môže skončiť jedine vtedy, ak sa Ukrajinci stiahnu. Je tu vôbec priestor na dohodu?

Rusko sa svojich strategických ambícií dobrovoľne nevzdá a žiadnu dohodu nebude dlhodobo dodržiavať. Rusi uvažujú výlučne v silových parametroch a pokiaľ nenarazia na tvrdú silu – na múr, ktorý nevedia preraziť – budú mať stále pocit, že môžu postupovať. Z frekvencie ich vyjadrení je však cítiť, že ani oni už nemajú v rukách karty, ktorými by zásadne zmenili hru. Keby teraz prišiel sústredený americký a európsky tlak s tým, že ak nezačnú rokovať, Západ masívne navýši pomoc Ukrajine, prinútilo by ich to sadnúť si k stolu.

Donald Trump mal údajne počas návštevy požiadať čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby využil svoj vplyv na Vladimira Putina. Má Čína silu nakloniť ho k rokovaniam?

Čína tú silu má, otázkou je, či má aj motiváciu, pretože čiastočne jej táto situácia vyhovuje. Čína je obchodná veľmoc, zaplavuje svet tovarom a má strategický záujem na globálnej stabilite. Dopady vojny na Ukrajine však poškodzujú čínske záujmy oveľa menej, ako napríklad konflikty v Perzskom zálive. Ak by mala Čína zatlačiť na Rusko, bude to pravdepodobne systémom „niečo za niečo“.

Viete si takýto „deal“ medzi Moskvou a Pekingom predstaviť?

Viem. Znamenalo by to ešte väčšie zvýšenie závislosti Ruska od Číny. Čína by získala väčší prístup k ruským surovinovým zdrojom bez toho, aby ich musela chrániť, alebo obsadzovať nejaké územie. Čína dokáže na Putina zatlačiť nenásilným spôsobom – cez dobrý obchod, ktorý preňho bude nakoniec výhodnejší ako pokračovanie v nezmyselnej vojne, ktorú nevie vyhrať.

Blížime sa ku koncu vojny?

Keď to zhrnieme, sme bližšie ku koncu vojny, alebo vstupujeme do nejakej ešte vážnejšej a nebezpečnejšej fázy?

Je to tak päťdesiat na päťdesiat. Sme bližšie ku koncu v tom zmysle, že Rusi začínajú spoznávať, že im dochádza dych. Samozrejme, môže nastať scenár, že nechcú ukázať slabosť a budú ďalej eskalovať. Nemyslím si však, že siahnu po jadrových zbraniach, dostali by sa tým do totálnej izolácie. Západ navyše disponuje vojenskou kapacitou na to, aby po takomto kroku konvenčným spôsobom kompletne zlikvidoval ruské sily na okupovaných územiach Ukrajiny, ako to už naznačil bývalý šéf CIA David Petraeus

(Prepis rozhovoru je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť.)

Pavel Macko v podcaste Ráno nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.