Veľký monitoring medveďov: Filip Kuffa sľuboval sedemtisíc vzoriek, minister Taraba ešte viac. Čo priznali štátni ochranári?

„Len za posledné dva roky bolo pritom na Slovensku zastrelených viac ako tristo medveďov. Ďalšie desiatky jedincov boli usmrtené pri dopravných kolíziách alebo z rôznych príčin uhynuli,” zhrnul. Strieľajú sa podľa neho veľké samce aj medvedice s medvieďatkami.

„V minulom roku bolo zastrelených najmenej osem medveďov s hmotnosťou nad dvesto kilogramov. Zásahový tím a poľovníci zastrelili tiež sedemnásť malých medvieďat v prvom roku života. Najmenšie z nich zastrelil Zásahový tím TANAP-u pri obci Pribylina. Bola to len sedem kíl vážiaca samička. Spolu s ňou zastrelili aj jej matku a jedno ďalšie medvieďa,” tvrdí Hletko, ktorý je dnes členom iniciatívy My sme les.

Na neúnosnosť situácie, keď v záchrannej stanici Zoo Bojnice pribúdajú v nebývalej miere osirelé mláďatá, sa aktuálne na Instagrame posťažoval aj personál samotnej zoo. Medvede sú totiž náročné na následné umiestnenie.

Rozhodnutia Tarabovho ministerstva z predchádzajúceho obdobia povoľujúce odstrel chránených medveďov porušujú podľa Hletka zákon o ochrane prírody aj smernicu o biotopoch. V spolupráci s organizáciami Aevis a Via Iuris preto na súd podali 33 správnych žalôb. V jednom zo sporov už uspeli, po čom rozhodnutia o výnimkách na odstrel zo strany ministerstva ustali.

Voči súčasnému genetickému monitoringu medveďov nemá bývalý koordinátor zásahového tímu pre medveďa hnedého vo všeobecnosti žiadne výhrady. Naopak, myslí si, že by sa mal vykonávať s určitou pravidelnosťou, ktorá doteraz chýbala.

„Pri prebiehajúcom zbere vzoriek sa však ukazuje, že súčasní predstavitelia envirorezortu vôbec nevedeli, do čoho idú. Ich plán vyzbierať 7-tisíc vzoriek bol od začiatku nereálny. Tvrdili, že výsledky budú známe v auguste tohto roka, no ani tomto prísľubu sa nedá veriť,” komentoval.

Je presvedčený, že štátni ochranári mali najskôr vybrať subjekt, ktorý bude vzorky analyzovať, a zladiť s ním dizajn výskumu. Analýza vzoriek tak mohla prebiehať priebežne popri ich zbere. „Teraz stojí a vzorky ležia v mraziakoch,” vyjadril sa Hletko pochybujúc, že tento rok sa Slovensko dočká relevantného odhadu počtu medveďov na svojom území.

Genetickú analýzu považuje za najspoľahlivejšiu aj Michal Kalaš, zoológ a odborník na medvede, ktorý v minulosti viac ako dvadsať rokov pôsobil v Správe Národného parku Malá Fatra. V národnom parku sa dlhodobo venoval aj statickému monitoringu medveďa hnedého, takže sledoval počty a správanie jeho populácie v tejto oblasti. Ako dôležité pri monitoringu s analýzou medvedej DNA vidí jasné zadefinovanie metód, kvalitu vedeckého tímu aj to, že celý výskum prejde štandardným recenzným konaním.

„Som absolútne za, nech sa veda robí a nech sa robí aj pri medveďoch. V tomto prípade mi to však príde ako súťaž o to, kto má pravdu pri počte medveďov,” poznamenal pre Aktuality vlani v auguste, keď Filip Kuffa ohlásil nový monitoring. Aj on pripomínal, že strieľať medvede bez relevantných dát, nie je riešenie.

„Môže to mať fatálne následky a spôsobiť rozvrat v populácii medveďa,” povedal.

Odborníkom však chýbajú osveta a preventívne opatrenia. Za posledné desaťročia sa totiž zmenil nielen počet, ale aj správanie medveďov a krajina, o ktorú sa delia aj s človekom. V minulosti sa napríklad kukurica v podhorských oblastiach nepestovala, dnes na polia bežne schádzajú nielen medvede, ale aj iná zver. Krajinu rozdeľujú diaľnice a ďalšia výstavba, komunikácia a genetická výmena medzi medveďmi z rôznych častí Slovenska je tak obmedzená.

Prečítajte si tiež:

(Článok pokračuje pod fotografiou)

Štátna ochrana prírody SR spustila zber biologického materiálu – trusu, srsti a tkaniva medveďa hnedého na území Slovenska.
Zdroj: TASR/Ján Krošlák

Poľovnícka komora: Medvede spali, vzoriek bude viac

Prvýkrát počty medveďa zistené z trusu na základe genetických analýz zverejnili na Slovensku v roku 2014. Odborníci z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene vtedy odhadli veľkosť populácie medveďa na cca 1023 až 1489 jedincov.

Na kritiku poľovníkov a lesníkov však narazila v roku 2022 po zverejnení predbežných výsledkov analýza vedcov z českej Karlovej univerzity v Prahe. Tí odhadli počet medveďov na Slovensku na 1012 až 1275. Mnohí poľovníci sú však presvedčení, že medveďov na Slovensku je viac a za zisteným nižším odhadom bol nízky počet vyzbieraných vzoriek (cez dvetisíc), s ktorými vedci pracovali. Poľovníci preto za posledné relevantné výsledky genetickej analýzy považujú tie z roku 2014.

Do aktuálneho zberu sa zapojili práve, aby podložili svoje tvrdenia o vyššej početnosti šelmy na území Slovenska.

Riaditeľ kancelárie Slovenskej poľovníckej komory Imrich Šuba si nemyslí, že zatiaľ zozbieraných zhruba 1600 vzoriek je malý počet. Pri poslednom zbere si podľa neho rovnaký počet vzoriek vyžiadal raz také dlhé obdobie.

„Treba brať do úvahy, že odovzdávanie vzorkovníc na poľovnícke organizácie začalo v septembri minulého roka. Za obdobie cca troch mesiacov bolo zozbieraných 1 600 vzoriek, čo je podľa nášho názoru vysoké číslo. V zime medvede spali zimným spánkom a teda odber vzoriek až cca do februára/marca nebol možný,” reagoval Šuba.

Pripomenul, že aktuálne prebieha medvedia ruja, pohyb medveďov je zvýšený, rovnako ako pohyb poľovníkov v revíroch. „Môžeme teda očakávať, že vzorky pribudnú v čase jún až august niekoľkonásobne,” odhadol zástupca poľovníckej komory.

„Pomaly do apríla bolo veľké okno,” hovoril v diskusii STVR začiatkom mája aj politik a sám poľovník Filip Kuffa. Po období zimnej neaktivity medveďov však apeloval na poľovníkov, aby sa zapojili. „Od toho bude závisieť, s akou presnosťou sa to vyhodnotí,” povedal v televízii.

Zástupca poľovníckej komory Imrich Šuba pre Aktuality podotkol, že ide o dobrovoľnícku činnosť a nie všetci poľovníci majú čas a kapacity vzorky v teréne zbierať. Nepovedal, koľko sa ich sa do zberu zatiaľ zapojilo, Slovenská poľovnícka komora však členom vrevíroch s najvyšším zaznamenaným výskytom medveďa hnedého na Podpoľaní, Turci, Liptove a ďalších rozdistribuovala niekoľko tisíc setov na zber vzoriek.

Zatiaľ získaný počet vzoriek nemožno podľa Šubu automaticky interpretovať ako nezáujem zo strany poľovníkov. „Genetický monitoring medveďa je špecifická odborná činnosť, pri ktorej je rozhodujúca najmä kvalita, presná lokalizácia a použiteľnosť vzoriek, nie iba ich samotný počet.”

Vedec z Karlovej univerzity: Pri tisíckach vzoriek môžu chýbať kapacity

Štátna ochrana prírody neodpovedala, aká dlhá je životnosť nazhromaždených vzoriek, tvrdí však, že vzorky trusu sú hneď po odbere chemicky zastabilizované, aby nedošlo k rozkladu genetickej informácie, a následne sú skladované v mraziacich zariadeniach pri stabilnej teplote: -18 stupňov. To zastaví biologické procesy a zabráni degradácii DNA vo vzorkách, „čím sa zabezpečí ich použiteľnosť pre genetické analýzy aj po dlhšom časovom období”. Vzorky srsti sú zase uchovávané v suchu pri izbovej teplote.

Problém so životnosťou vzoriek by pri správnom zbere a skladovaní nemal nastať ani podľa odborníka, ktorý pracoval na zatiaľ poslednom odhade početnosti populácie medveďa hnedého na Slovensku na základe analýzy DNA.

„V prípade neinvazívnej genetiky môže byť terénna a laboratórna fáza výskumu oddelená. Pri správnej fixácii a skladovaní vzoriek vydrží DNA, ktorú obsahujú, roky,” odpovedal Pavel Hulva z katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Vyjadril sa tak aj k otázke Aktualít, či by bol preňho akceptovateľný postup, že zber vzoriek prebieha mesiace predtým, ako je známa metodika monitoringu a vedecké pracovisko či pracoviská, ktoré budú analýzu a vyhodnocovanie výsledkov vykonávať.

„Pri danom počte vzoriek ide p skutočne veľký objem laboratórnej práce i následných analýz, s čím podľa môjho názoru súvisia aj zdržania pri výbere pracoviska s dostatočnou voľnou kapacitou,” reagoval molekulárny a evolučný biológ a zoológHulva na základne vlastných skúseností z vedeckej praxe.