Budú Nemci odchádzať do penzie ako 70-roční? Súčasný dôchodkový systém je už neudržateľný

Kľúčová reforma penzijného systému rozdeľuje nemeckú vládu. Sociálni demokrati sú rozhodne proti zvyšovaniu dôchodkového veku, podľa ekonómov je to nevyhnutné.  

„Komisia svoju prácu uzavrie až koncom júna, takže zatiaľ nerozhodla o žiadnych odporúčaniach,“ uviedla pre denník Tagesspiegel spolupredsedníčka komisie Constanze Jandová. Informácie, ktoré zverejnil Bild, poprela.

Ako vysvetlila, členovia komisie ešte stále diskutujú o mnohých veciach v pracovných skupinách a jednou z tém je aj dôchodkový vek. Na žiadnych návrhoch sa však zatiaľ nepracuje.

„Môžem vám povedať len toľko, že o veľa veciach sa zatiaľ nerozhodlo a potrebujeme ešte štyri až päť týždňov,“ potvrdila pre verejnoprávnu televíziu členka komisie za SPD Annika Kloseová.

Vymyslené informácie?

Napriek tomu sa obavy zo zvyšovania dôchodkového veku nepodarilo celkom rozptýliť. Aj preto, lebo to nie je prvý raz, čo sa objavili podobné návrhy.

S nápadom, aby Nemci odchádzali do penzie až v sedemdesiatke, prišla už v júli minulého roka i ministerka hospodárstva Katherina Reicheová.

„Demografické zmeny a neustále zvyšovanie očakávanej dĺžky života z toho robia nevyhnutnosť,“ objasnila v rozhovore pre noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Čítajte viac Chudobní dôchodcovia sú aj v Nemecku. Mnohí musia pracovať, aby prežili

„V žiadnom prípade nie je dlhodobo udržateľné, aby sme pracovali len dve tretiny svojho dospelého života a tretinu strávili na dôchodku. Musíme viac a dlhšie pracovať,“ zdôraznila politička z Kresťanskodemokratickej únie (CDU).

Na to, že dôchodkový systém potrebuje reformu, experti upozorňujú už niekoľko rokov. Za všetko hovoria čísla Spolkového inštitútu pre výskum populácie: kým začiatkom 60. rokov na každého nemeckého dôchodcu pripadali šiesti zamestnanci, dnes sú to už len dvaja.

Na druhej strane sa penzisti dožívajú čoraz vyššieho veku. Zatiaľ čo začiatkom 60. rokov poberali seniori v oboch častiach rozdeleného Nemecka dôchodok v priemere iba desať rokov, dnes ho dostávajú až 20,5 roka.

Podľa denníka Bild komisia navrhuje, aby sa penzijný vek začiatkom 40. rokov tohto storočia zvýšil na 68 rokov, o dekádu neskôr na 69 a o ďalšiu dekádu ešte o jeden rok. Dotklo by sa to teda všetkých ľudí, ktorí sa narodili po roku 1990.

Čítajte viac Nemci závidia Holanďanom a Rakúšanom

Trinásť členov komisie zároveň údajne odporúča znížiť úroveň dôchodkov, aby sa podarilo stabilizovať verejné financie. Aj tieto informácie však experti vyvrátili. Navzdory tomu sa ich chytila opozícia a využila ich na kritiku pripravovanej reformy.

„S touto koalíciou je to ako vždy. Komisia má v pokoji pracovať, ale jednotlivé body, o ktorých sa diskutuje, unikli. Tieto návrhy by boli záťažou pre mladú generáciu a zneisťujú mnohých ľudí. Keby sa mali zrealizovať, bolo by to zlyhanie vládnej koalície,“ zhodnotila šéfka poslaneckej frakcie strany Zelených Britta Haßelmannová.

Spory v koalícii

V nemeckých médiách sa začalo hneď rozoberať, prečo vlastne Bild svoje nepotvrdené informácie o návrhoch komisie zverejnil, keďže všetko, o čom sa tam diskutuje, malo zostať dôverné. Denník Handelsblatt naznačil, že môže ísť o politické tlaky zvonka.

Prístup k dôchodkovej reforme vyvoláva spory v „čierno-červenej“ koalícii konzervatívnej únie (CDU/CSU) a sociálnych demokratov (SPD). Je preto možné, že si politici takýmto spôsobom overujú, ako tieto citlivé zmeny podať verejnosti a ako ich spoločnosť prijme.

Čítajte viac Do penzie ako 70-roční? Nemci navrhujú zvýšiť dôchodkový vek, mnohí seniori pre chudobu pracujú už dnes

SPD má na vec podobný názor ako odborári a zvyšovanie penzijného veku odmieta. Aj v koaličnej dohode je opatrná formulácia, že namiesto toho chce vláda „väčšiu flexibilitu pri prechode z práce do dôchodku“.

Mnohí kresťanskí demokrati to však vidia inak a pripúšťajú možnosť, že by sa odchod do dôchodku posunul až do sedemdesiatky. Táto hranica sa začala zvyšovať už od roku 2012. V súčasnosti je 66 rokov a štyri mesiace, v roku 2031 dosiahne 67 rokov a na tejto úrovni by predbežne mala zostať.

Neskorší odchod do penzie podporujú viacerí významní ekonómovia. „Ten, kto odišiel do dôchodku v 60. alebo 70. rokoch, poberal po 45 odpracovaných rokoch penziu v priemere desať až jedenásť rokov, kým nezomrel. Na jeden rok dôchodku si teda oddrel 4,5 roka,“ vysvetlil už vlani pre denník Bild Bernd Raffelhüschen, profesor na Univerzite Alberta Ludwiga vo Freiburgu.

„Ten, kto ide do dôchodku dnes, poberá penziu už po 40 rokoch práce, no potom ešte žije vyše 20 rokov. Na rok dôchodku tak pripadajú iba dva roky práce. To je masívne zvýšenie penzií, o ktorom nikto nehovorí. Keby sme mali vek odchodu do dôchodku prispôsobiť očakávanej dĺžke života, dostali by sme sa už teraz na úroveň 68 až 69 rokov,“ dodal s tým, že Merzova vláda nie je ochotná pustiť sa do potrebnej reformy, lebo „má priveľký strach, že poruší ďalší volebný sľub“.

Čítajte viac Už nebudú koláče bez práce? Nemecko sprísňuje sociálny systém

Háklivá téma naráža na odpor v spoločnosti aj preto, lebo mnohí dôchodcovia v Nemecku to majú ťažké už teraz.

Nielenže je priemerná výška starobného dôchodku podstatne nižšia ako v Rakúsku či Holandsku, ale mnohých seniorov ohrozuje chudoba. Je bežné, že stále pracujú aj ľudia starší ako 70 či 80 rokov, pretože ich skromná penzia by im nestačila.

Nemecké úrady vlani informovali, že do práce stále chodí vyše 1,4 milióna dôchodcov, čo je rekordne vysoké číslo. Takmer 375-tisíc z nich pritom robí viac ako len na vedľajší pracovný pomer.

To sú fakty, ktoré pre najsilnejšiu ekonomiku v Európe a tretiu najväčšiu na svete nevyznievajú vôbec lichotivo.