Odobranie či vracanie vyznamenaní a spor s Poľskom bežní Ukrajinci neveľmi chápu a pýtajú sa – prečo nám to tí Poliaci robia?
Niektorí Ukrajinci v sobotu reagovali nahnevane, keď sa poľský prezident rozhodol odobrať ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému najvyššie poľské vyznamenanie krajiny a varoval, že tento krok by mohol poškodiť vzťahy medzi oboma spojencami.
„Myslím si, že je to veľmi nespravodlivé, pretože sa bránime zo všetkých síl, aké máme. Poľsko nám, samozrejme, veľmi pomáha, ale toto nie je nástroj, nie je to metóda na zlepšenie akýchkoľvek vzťahov medzi našimi krajinami,“ povedala Svitlana Bohomazová, 53-ročná obyvateľka Kyjeva.
„Som z toho hotová, toto nie je len nejaká taká hádka s kamarátom. Nadobúdam dojem, akoby Poľsko začínalo prechádzať na stranu Ruska, alebo čo. Prečo to robia? Na začiatku vojny sa najprv zdalo, že sú akože normálni, že pomáhajú a zrazu z nich vyliezli všetky tie historické spomienky na to, ako sa oddávna správali k Ukrajincom,“ povedala Mila Hrabarová, 49-ročná umelkyňa.
„Moje korene sú poľské, aj moja babka bola Poľka. Neviem, prečo sa k nám takto správajú… Myslím si, že všetko dopadne dobre,“ uviedla Svitlana Alieksieievová, 62-ročná pracovníčka múzea.
„Nič to neovplyvní, ale to je na nich, Poliakoch, my to nemôžeme nijako ovplyvniť. My sme Ukrajinci, máme svoj vlastný život a vlastnú krajinu. Musíme žiť tu, dávať prezidentovi naše vlastné vyznamenania, nie čakať niečo od Poliakov,“ povedal Timur Alijev, 28-ročný Charkovčan.
Čítajte viac Zelenskyj vrátil najvyššie poľské vyznamenanie, Varšave sa poďakoval za pomoc
Jadrom sporu je Zelenského dekrét, ktorým pridelil jednotke ukrajinských špeciálnych síl za jej úspechy v terajšej vojne proti Rusku prídomok Hrdinovia Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA). To vyvolalo v Poľsku pobúrenie, pretože nacionalisti z UPA sa počas druhej svetovej vojny podieľali na masakroch Poliakov. Ukrajinci ale v súčasnosti, keď sa bránia ruskej agresii, vnímajú príslušníkov UPA predovšetkým ako bojovníkov za slobodu a nezávislosť svojej vlasti.
Hoci Varšava silne podporuje vojnové úsilie Kyjeva, verejná nálada voči Ukrajine sa v posledných rokoch stala čoraz negatívnejšou kvôli únave z utečencov, sporom o dovoz obilia a dedičstvu masakrov z druhej svetovej vojny.
Niektorí Ukrajinci považujú UPA za hrdinov za odpor, ktorý kládli proti Sovietskemu zväzu a nacistickému Nemecku, a za symboly boja Kyjeva za nezávislosť od Moskvy.
UPA sa však zapojila aj do masakrov na Volyni, série vrážd v rokoch 1943 až 1945, v ktorých podľa Poľska bolo ukrajinskými nacionalistami zabitých približne 100 000 Poliakov. Tisíce Ukrajincov tiež zomreli pri odvetných vraždách. Kyjev predtým uviedol, že názov si vybrali vojaci, ktorí si chceli pripomenúť boj UPA proti Moskve a nemali v úmysle Poľsko uraziť.
Poľsko patrí od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 k najväčším podporovateľom Kyjeva. Vzájomné vzťahy však zaťažujú niektoré historické udalosti, najmä takzvaný volyňský masaker z rokov 1943 až 1944, keď ukrajinskí nacionalisti podľa odhadov historikov povraždili 50 000 až 100 000 Poliakov vrátane žien a detí. Obeťami sa vo Volyni na západe Ukrajiny v menšej miere stali aj miestni Rusi, Židia, Arméni a Česi. Ukrajinskí historici, naopak, pripomínajú masakry civilistov pri odvetných akciách poľskej Zemskej armády proti ukrajinským dedinám, pri ktorých podľa odhadov zahynulo až 20 000 Ukrajincov.
Čítajte viac Poľský prezident Nawrocki sa rozhodol odobrať Zelenskému najvyššie poľské vyznamenanie