Teror si okupanti navyše točia a videá postujú na sociálne siete.
Útoky podľa právnej expertky z ukrajinskej organizácie s názvom Regionálne centrum pre ľudské práva Kateryny Raševskej slúžia nielen na zabíjanie a ničenie, ale aj na terorizovanie civilného obyvateľstva a vytváranie podmienok, ktoré ľudí nútia opúšťať domovy.
Právnička upozornila, že ľudské safari, pri ktorom sú civilisti cieľom útokov na zastrašenie alebo zábavu útočníkov, je najčastejšie spájané s okupovanou Chersonskou oblasťou.
Ruský dronový teror je podľa Šimona Trantiny z neziskovej organizácie Človek v núdzi v Chersonskej oblasti dobre zdokumentovaný od oslobodenia Chersonu na jeseň 2022. Miestne ľudskoprávne organizácie podľa neho systematicky mapujú dopady útokov na civilistov aj infraštruktúru. „V Chersone ľudia vnímajú dronový teror ako každodennú realitu, ktorá mestu neumožňuje vrátiť sa na predvojnovú úroveň počtu obyvateľov,“ povedal. Pred vojnou tam žilo približne 300-tisíc ľudí, teraz je to okolo 60-tisíc.
Vedia ako na drony
„Tí, ktorí v meste zostali, sa postupne naučili znižovať riziká a žiť s nimi. Ak napríklad nad sebou zaznamenajú dron, nebežia priamo, ale zvyšujú a znižujú rýchlosť a každých niekoľko metrov menia smer,“ dodal Trantina. Miestni sa vyhýbajú aj fotografovaniu dronov, nenosia lesklé predmety, v noci nepoužívajú baterky a využívajú protidronové siete a ďalšie ochranné opatrenia.
Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky uviedol, že podobné cielené útoky nie sú novinkou a objavujú sa dlhšiu dobu. „Systematické napádanie civilistov, tak ako ho vidíme nielen na juhu a juhovýchode Ukrajiny, ale aj na ďalších častiach pozdĺž tej frontovej línie, tak je obrovský problém,“ povedal. Podľa neho je to spojené predovšetkým s vyšším počtom civilných obetí, vyháňaním obyvateľstva z vojnových zón a komplikuje to aj situáciu so zásobovaním. Dodal, že narastajú nielen útoky na jednotlivcov, ale aj na autobusy a ďalšie dopravné prostriedky.
Jedným z hlavných cieľov týchto útokov je podľa Raševskej terorizovať civilné obyvateľstvo. Neustála hrozba, že sa človek môže stať terčom pri bežných činnostiach, napríklad cestou do školy, pri čakaní na humanitárnu pomoc alebo pri práci na záhrade, má podľa nej závažné dôsledky na psychické aj fyzické zdravie ľudí.
Podriadiť sa
„Ide o jednu z preferovaných metód vedenia vojny zo strany Ruska. Cieľom je vyvíjať tlak na civilistov a zastrašovať ich, aby boli úrady donútené k ústupkom, prípadne aby bolo obyvateľstvo prinútené k podriadenosti a lojalite,“ uviedla.
Podľa Raševskej nemožno tieto útoky hodnotiť iba ako vojnové zločiny. Dôkazy podľa nej naznačujú, že sú súčasťou širšej politiky zameranej na terorizovanie civilistov, preonačenie celých komunít neobývateľnými a nútenie ľudí k odchodu. Okrem vojnových zločinov by preto mohli byť kvalifikované aj ako zločiny proti ľudskosti, najmä vraždy a nútené presuny obyvateľstva.
Expertka upozornila, že dôležitá časť dôkazov je priamo od páchateľov. Ruské sily podľa nej svoje útoky opakovane dokumentujú a zverejňujú napríklad na telegramových kanáloch či prostredníctvom záberov urobených operátormi dronov. Ďalšie zásadné dôkazy poskytujú svedectvo civilistov, ktorým sa podarilo utiecť z okupovaných území.
Zhoršujúca sa situácia podľa Raševskej panuje najmä v okolí okupovaného mesta Oleška v Chersonskej oblasti. Informácií z oblasti prichádza čoraz menej, zatiaľ čo humanitárne podmienky sa podľa dostupných správ zhoršujú.
Možnosti ochrany civilistov žijúcich pod okupáciou sú podľa expertky obmedzené. Najúčinnejšou ochranou je podľa nej, pokiaľ je to možné a bezpečné, evakuácia na území kontrolované ukrajinskou vládou. Ľudia môžu riziko znížiť aj tým, že sa vyhnú predvídateľným rutinám a pobytu na otvorených priestranstvách.