VIDEO: Tragický koniec ikonickej krčmy? Miestnym aj pocestným slúžila storočie, teraz za ňou smútia

Malá dedinka so 140 obyvateľmi prišla o krčmičku, v ktorej sa nielen nalievalo, ale aj živo diskutovalo a stretávalo. Správa o jej konci zarmútila mnohých. Z recesie jej niekto dokonca vytvoril smútočné oznámenie.  

„S hlbokým zármutkom oznamujeme, že nás po rokoch verejnej služby dňa 30. 9. 2026 opustil Hostinec U Ťapákov 1914. Posledný pohár, posledné posedenie, posledné „ešte jedno“. Česť jeho pamiatke,“ hlása text, ktorý nám ukázal starosta obce Polichno Pavel Kyseľ. Autor je podľa neho neznámy, no isté je, že zatvorenie ikonickej krčmičky mrzí aj vedenie obce.

„Je nám ľúto, že po takej dlhej dobe, prakticky po sto rokoch, končí prevádzka hostinca na Polichne. Táto budova slúžila nielen ako krčma, ale v minulosti tiež ako predajňa potravín,“ hovorí richtár. Strácajú však zároveň aj miesto stretávania sa ľudí. Zdôraznil, že v súčasnosti navštevuje ich obec pomerne dosť veľa turistov, takže išlo tiež o priestor, kde sa mohli zastaviť pocestní a občerstviť sa.

Obchod aj konzum

Ikonická krčma stojí v bezprostrednej blízkosti obecného úradu a zároveň neďaleko fary, na ktorej vyrastala a tvorila slovenská spisovateľka Božena Slančíková – Timrava. Práve po jej chronicky známom diele pomenovali spomínaný hostinec. Tento názov však podľa Kyseľa niesol len ostatných pätnásť rokov.

„Tú budovu postavili Polichňania. Už v roku 1924 v nej fungovalo Potravné družstvo. Takéto zariadenia vtedy vznikali na pomoc ľuďom najmä v malých obciach, aby si nejako zabezpečili základné potreby,“ priblížil starosta. „Čo si vedeli dopestovať či dochovať, to mali, no chýbali im napríklad zápalky, ocot a podobný sortiment. Kupovali to práve v tejto budove, kde sa nachádzal obchod, ktorý vtedy volali sklep,“ hovorí s tým, že dodnes sa z toho obdobia zachovali historické účtenky.

„Tí, čo mali prebytky, napríklad mlieko či vajcia, ich zase cez to družstvo, ako jeho členovia, predávali ďalej do miest a celého okolia,“ ozrejmil. Spresnil, že takéto družstvá vznikali ešte za čias Uhorska a prvé vraj vzniklo práve na slovenskom území.

„Okrem toho tam fungoval aj konzum, kde ľudia pili,“ usmial sa richtár. „Nákupy z liehovarov dokladujú aj tie tie účtenky,“ podotkol. Vysvetlil, že táto budova mala počas viac ako storočia niekoľko prevádzkovateľov, pričom aktuálny názov jej dal miestny obyvateľ Ján Garaj.

„Čiže v období, keď ju pred tými pätnástimi rokmi začal prevádzkovať. Číslo 1914, ktoré k tomu pridal, je rokom, v ktorom toto najznámejšie dielo našej spisovateľky vydali. Ona tu už síce v tom čase nebývala, no jej novela je z polichnianskeho prostredia,“ objasnil.

Popíjanie aj debaty

Krčma teda fungovala, s menšími technickými prestávkami, nepretržite až doteraz. Problémy prišli so zatiaľ poslednou prevádzkovateľkou, ktorá pochádza zo Zvolena. Rodinné záležitosti jej už nedovolili venovať sa tejto práci a minulý týždeň definitívne „zamkla“. Majiteľom budovy je ale Družstvo Budúcnosť. Starosta netají, že záujem o ňu má aj samospráva, ktorá by ju rada odkúpila za primeranú sumu.

„Lebo je v dosť zlom technickom stave. Treba ju opraviť – obec by sa o to vedela postarať a umožniť jej prevádzku,“ tvrdí. Takto by tam podľa neho udržali život, keďže ikonický hostinec nefungoval iba na „popíjanie“, ale plnil tiež funkciu akéhosi kultúrneho centra. „Ľudia sa tu socializovali – debatovali, žartovali, zrelaxovali. Vymieňali si tu názory,“ poznamenal. Je presvedčený, že stratová táto prevádzka určite nebola.

Otvárali ju síce len v určité dni – pondelky, stredy, piatky a soboty, no ročne obec organizuje množstvo podujatí, ktoré jej výrazne pomáhali. „Nemám záujem tu podporovať nejakého cudzieho bufetára,“ konštatoval Kyseľ. Podčiarkol, že ak by túto budovu dostala do svojich rúk obec, slúžila by viacerým účelom.

„Krčmu či obchod by sme možno prenajímali len za symbolickú cenu, no bolo by tu tiež vhodné miesto na výdajňu odberných oprávnení. V rámci hospodárskej mobilizácie a mimoriadnych udalostí totiž musia obce vytvárať miesto, kde sa ľudia v takýchto situáciách dostanú k základným veciam. To je najmä voda a potraviny,“ povedal.

„Čiže ten, kto by si to od nás prenajal tak s tým, že v čase mobilizácie by to takto sprístupnil. Veď doba je teraz neistá,“ pripomenul. Model pomoci malým obciam či komunitám by starosta očakával aj od štátu.

„Veď keď môže dotovať kadejaké nezmysly, prečo by nebolo možné, v rámci verejného záujmu, podporiť napríklad malé potraviny tak, že za ne bude platiť odvody?“ pýta sa. „Dotyčný podnikateľ tu zamestná seba a dajme tomu svoju rodinu. Takto vytvorí pracovné miesta, službu, a peniaze nikam nepôjdu – zostanú na Slovensku. Toto nie je len prípad Polichna, ale mnohých obcí,“ dodal.

Milan Ambrož, predseda predstavenstva Družstva Budúcnosť, nám potvrdil, že prevádzku U Ťapákov zavrela ich nájomníčka kvôli rodinným záležitostiam. „Hľadáme nových nájomníkov, no pri súčasných náročných podmienkach, predpisoch a zákonných opatreniach – čo sa týka účtovníctva či spôsobu platieb, do toho starší ľudia ísť nechcú. Potrebujú nové pokladne, QR kódy a podobné záležitosti, čo je problém,“ povedal Ambrož. Za sumu na odkúpenie navrhovanú obcou však tento objekt predať vylúčil.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Banskobystrický kraj
Polichno

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.