Výhovorky sa už minuli, odkázal Fico Sakovej. Premiér oznámil krízový dátum pre historicky najdrahší projekt Slovenska

Historicky najdrahší energetický projekt Slovenska sa opäť dostáva do pohybu. Premiér Robert Fico (Smer) začal pondelok rokovaním s americkou diplomatkou Heather Rogersovou a následne zamieril priamo do Jaslovských Bohuníc, kde má vyrásť nová atómka za približne 15 miliárd eur.  

Výhovorky sa však podľa premiéra minuli. Fico otvorene obvinil ministerstvo hospodárstva z prieťahov a vyhlásil, že projekt sa dostáva do kritického časového bodu. Do septembra sa podľa neho musia vysporiadať vlastnícke vzťahy v spoločnosti JESS, v ktorej drží 49 percent český ČEZ. „Pokiaľ nebude JESS v rukách štátu, nedokážeme sa posunúť ďalej,“ odkázal s tým, že iniciatívu postupne preberá Úrad vlády.

Nový blok má zostať výlučne v rukách štátu. Megaprojekt však stále stojí pred prvým betónom – Slovensko nemá uzavreté financovanie, podpísanú zmluvu s dodávateľom ani vysporiadaný český podiel. „Tu sme schopní postaviť atómovú elektráreň bez akýchkoľvek problémov,“ vyhlásil napriek tomu Fico.

Premiér v Bohuniciach riešil aj odolnosť jadrových zdrojov proti extrémnemu suchu, ktoré toto leto obmedzilo výrobu elektriny vo viacerých krajinách Európy. Slovensko má byť podľa neho vo výhode vďaka chladiacim vežiam. Kým Mochovce potrebujú približne dva kubické metre vody za sekundu, maďarská elektráreň Paks napojená priamo na Dunaj jej podľa Fica potrebuje až sto.

Fico zároveň pripomenul, že slovenské jadrové elektrárne už operujú so šiestimi reaktormi. Štvrtý blok Mochoviec je v skúšobnej prevádzke, v nasledujúcich týždňoch má postupne zvyšovať výkon a na konci roka ho dosiahnuť naplno. Jadro by potom malo pokrývať približne 75 percent slovenskej výroby elektriny. „Sme majstri sveta, pokiaľ ide o tento podiel,“ vyhlásil premiér.

Nový 1 200-megawattový reaktor má podľa plánov začať vyrábať elektrinu okolo roku 2040, pričom za favorita na jeho výstavbu sa považuje americký Westinghouse. Skôr než sa začne stavať, štát musí vyriešiť českého partnera, dodávateľa, financovanie aj otázku, či pôvodné zásoby vody postačia elektrárni počas čoraz častejších období horúčav a sucha.

Nová atómka stojí na Čechoch

Projekt sa pripravuje už od roku 2009, keď štátny JAVYS a český ČEZ založili Jadrovú energetickú spoločnosť Slovenska (JESS). Slovenská strana v nej vlastní 51 percent, česká zvyšných 49 percent. Práve JESS drží kľúčové pozemky, štúdie a povolenia potrebné na výstavbu.

Vláda však rozhodla, že nový blok má byť v stopercentnom vlastníctve štátu. Slovensko preto potrebuje českého partnera vyplatiť. Pôvodne sa malo vlastnícke vysporiadanie skončiť do konca apríla, neskôr dostala ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) nový termín do 10. júla. Ani ten sa nepodarilo dodržať.

Ficovi už dochádza trpezlivosť. V nedeľu vyhlásil, že nadobúda presvedčenie, že projekt novej atómky je úmyselne torpédovaný, a avizoval „búchanie po stole“. Sakovej rezort následne priznal, že niektoré kroky pri príprave zdroja a majetkovom vysporiadaní JESS sa zbytočne zdržali.

V pondelok už premiér pomenoval zodpovednosť priamo. „Ministerstvo hospodárstva spôsobilo prieťahy, pretože niektoré termíny neboli splnené,“ vyhlásil. September má byť podľa neho posledným termínom na vysporiadanie vlastníckych vzťahov. Prípravu projektu preto začína vo väčšej miere riadiť Úrad vlády.

Ministerstvo hospodárstva však ukázalo prstom na splnomocnenca vlády pre rozvoj jadrovej energetiky. Úloha zabezpečiť nové nezávislé ocenenie českého podielu bola podľa rezortu známa už v januári, splnomocnenec však nedal pokyn na vypracovanie posudku. Ak by sa tak stalo včas, cenu mohlo ministerstvo podľa vlastných slov riešiť už začiatkom roka a nie až v júni.

Spor sa vedie najmä o to, koľko má štát Čechom zaplatiť. Poradenská spoločnosť EY ocenila ich podiel približne na 189 miliónov eur, rezort hospodárstva však presadzoval sumu okolo 117 miliónov eur. Výročná správa ČEZ-u pritom hovorí o účtovnej hodnote podielu približne 100 miliónov eur.

Ministerstvo chcelo pôvodné ocenenie ešte raz nezávisle preveriť, predstavenstvo JESS však neschválilo sprístupnenie potrebných údajov. Podľa Hospodárskych novín nedal ČEZ spoločnosti Rothschild & Co súhlas na využitie dát, a firma preto druhé ocenenie podielu nevypracuje. JESS naopak tvrdí, že výslednú cenu už v minulosti schválili obaja akcionári a žiadna zo strán ju nespochybnila.

Rezort hospodárstva pripravil aj materiál, ktorým by vláda vyhlásila nový zdroj za strategickú investíciu. Jeho prerokovanie však odložil, aby tento krok nezvýšil hodnotu JESS, cenu českého podielu a neoslabil vyjednávaciu pozíciu Slovenska. Nevyriešené vlastníctvo zároveň komplikuje sprístupňovanie časti dokumentácie americkému partnerovi, pretože ČEZ nie je účastníkom slovensko-americkej medzivládnej dohody.

Samotná technická príprava podľa ministerstva pokračuje. Pripravuje sa dokumentácia pre územné rozhodnutie, inžinierska a projektová štúdia a pokračujú povoľovacie procesy. Ministerstvo životného prostredia vydalo projektu kladné stanovisko už v roku 2016 a Úrad jadrového dozoru v máji 2024 právoplatne povolil umiestnenie jadrového zariadenia. Stále však nejde o stavebné povolenie ani o zelenú na začatie výstavby.

Sucho berie elektrárňam výkon

Návšteva Bohuníc prichádza po lete, počas ktorého nízke prietoky a horúca voda prinútili viaceré európske jadrové elektrárne obmedziť výrobu. Problém majú najmä zdroje s prietočným chladením. Tie odoberajú veľké množstvo vody z rieky a zohriatu ju vracajú späť. Ak je rieka príliš teplá alebo v nej tečie málo vody, elektráreň musí znížiť výkon, aby neprekročila environmentálne limity.

Slovensko má v tomto smere výhodu. Bohunice aj Mochovce využívajú chladiace veže, v ktorých sa teplo odovzdáva do ovzdušia. Bohunice čerpajú vodu z nádrže Sĺňava na Váhu, Mochovce z vodného diela Veľké Kozmálovce na Hrone. Slovenské elektrárne tvrdia, že pre nedostatok vody doteraz nemuseli obmedziť výrobu ani na jednom jadrovom bloku.

Rozdiel v spotrebe vody je podľa Fica obrovský. Kým Mochovce potrebujú približne dva kubické metre za sekundu, elektráreň Paks v Maďarsku, ktorá je priamo napojená na tok Dunaja, až okolo sto kubických metrov. „Tu sme schopní postaviť atómovú elektráreň bez akýchkoľvek problémov,“ povedal premiér o podmienkach v Jaslovských Bohuniciach.

To však neznamená, že slovenské atómky sú od počasia úplne nezávislé. Čím je voda a okolitý vzduch teplejší, tým horšie sa odvádza odpadové teplo a tým nižší výkon dokáže blok dosiahnuť. Pri veľkých horúčavách môže zvýšenie teploty chladiacej vody o jeden stupeň znížiť výkon až o tri megawatty. Rozdiel medzi zimným a letným maximom môže na jednom 500-megawattovom bloku dosiahnuť približne 35 megawattov.

Vodu bude potrebovať aj nový zdroj. Staršia dokumentácia vplyvov na životné prostredie počíta s priemerným odberom až 1,42 kubického metra surovej vody za sekundu, teda maximálne 45 miliónov kubických metrov ročne. Až 1,25 kubického metra za sekundu sa môže stratiť odparovaním v chladiacich vežiach.

JESS tvrdí, že zo Sĺňavy má byť pre nový zdroj k dispozícii päť kubických metrov vody za sekundu. Takéto množstvo by podľa spoločnosti postačovalo dokonca pre výkon 2 400 megawattov, a to aj pri nepriaznivom vývoji klímy. Otázkou však zostáva, či boli pôvodné hydrologické prepočty aktualizované aj podľa tohtoročného extrémneho sucha a podmienok, v ktorých má elektráreň fungovať až do konca storočia.

Účet za 15 miliárd

Ešte väčšou neznámou ako cena českého podielu je financovanie samotnej elektrárne. Náklady sa dnes odhadujú približne na 15 miliárd eur, no konečná suma nie je dohodnutá. Štát zatiaľ nepovedal, koľko zaplatí priamo, aké úvery si vezme a akú časť rizika prenesie cez štátne záruky alebo budúcu cenu elektriny.

Pri jadrovej elektrárni pritom nerozhoduje iba cena betónu, reaktora a turbíny. Veľkú časť účtu tvoria úroky z peňazí požičaných počas dlhých rokov výstavby. Každý rok meškania tak môže projekt predražiť ešte predtým, než vyrobí prvú megawatthodinu.

Štátny JAVYS si preto vybral za finančného poradcu spoločnosť Rothschild & Co. Zákazka má hodnotu 13,9 milióna eur bez DPH. Poradca má pripraviť model financovania a pomôcť štátu obhájiť ho pred Európskou komisiou v konaní o štátnej pomoci. Ide o inú úlohu než dodatočné ocenenie podielu ČEZ-u, ktoré Rothschild podľa najnovších informácií pre chýbajúce dáta nevypracuje.

Slovensko v januári podpísalo so Spojenými štátmi medzivládnu dohodu o spolupráci v civilnej jadrovej energetike. Súčasne vznikli dohody medzi slovenskou a americkou exportno-importnou bankou o spolupráci pri hľadaní možností financovania. Nejde však o záväzný úver ani o prísľub, že Američania zaplatia podstatnú časť elektrárne.

Vláda by mala o spôsobe financovania a riadenia projektu rozhodnúť do konca tohto roka. Zmluva s dodávateľom hlavnej technológie sa podľa harmonogramu očakáva do konca roku 2028, stavebné povolenie približne v roku 2032 a prvé pripojenie do siete po polovici roku 2039. Už dnes je preto zrejmé, že sľubovaný štart na prelome rokov 2040 a 2041 nepočíta s veľkou časovou rezervou.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
atómová elektráreň
Jaslovské Bohunice

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.