Začali ho stavať ešte za Husáka, no elektrinu dal až teraz. Štvrtý blok Mochoviec sa po desaťročiach trápenia konečne prebudil

Slovensko vstúpilo do novej jadrovej éry. Štvrtý blok elektrárne Mochovce vo štvrtok večer minulého týždňa po takmer 40 rokoch od začiatku výstavby prvýkrát dodal elektrinu do siete. Keď pobeží naplno, vyrobí jej toľko, koľko spotrebuje 1,4 milióna domácností, a jadrové elektrárne tak budú pokrývať vyše tri štvrtiny spotreby krajiny.  

Pre najväčšieho výrobcu elektriny v krajine ide o kľúčový míľnik. „Je to moment, na ktorý čakali generácie ľudí, ktoré tento projekt pripravovali, stavali a uvádzali do prevádzky. Dnes vidíme výsledok ich práce v podobe nového nízkoemisného zdroja elektriny pre Slovensko,“ hovorí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární (SE) Branislav Strýček. Prvé megawatthodiny (MWh) poslané do siete však ešte neznamenajú, že štvorka beží naplno. Riadna komerčná prevádzka sa zatiaľ ešte nezačala.

Spoločnosť v súčasnosti vyrába dve z každých troch kilowatthodín (kWh) elektriny na Slovensku, jej podiel na celkovej výrobe je 66 percent. Okrem jadrových blokov prevádzkuje 31 vodných a dve fotovoltické elektrárne. Kým ešte do konca marca 2024 pálila v Elektrárni Vojany uhlie, dnes už vyrába všetku elektrinu bez priamych emisií oxidu uhličitého.

Slovensko pritom stojí na jadre už teraz. Kým výroba zo slnka či vetra kolíše podľa počasia, jadro dodáva elektrinu stabilne vo dne aj v noci. „Je to historický okamih pre slovenskú energetiku a zavŕšenie dlhoročného, mimoriadne náročného projektu. Pre Slovensko to znamená ďalší vlastný, stabilný zdroj elektriny, posilnenie našej energetickej sebestačnosti a väčšiu istotu pre domácnosti aj priemysel,“ zdôraznila podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).

Mochovcami sa to však nekončí. Vláda už totiž rozbieha projekt, ktorý by dostavbu elektrárne cenou aj výkonom prekonal a stal by sa najdrahšou investíciou v histórii krajiny. Ministerstvo hospodárstva popri tom skúma aj ďalšie jadrové technológie.

Pravda sa preto pozrela na to, čo nový blok pre Slovensko znamená. Kedy začne vyrábať naplno, ako zmení slovenskú energetiku, prečo jeho dostavba trvala desaťročia a čo veľké sa v jadre chystá ďalej.

Kedy pobeží štvrtý blok naplno?

Presný dátum elektrárne neuvádzajú. Minulotýždňové pripojenie prebehlo len pri 20 percentách výkonu reaktora a do siete je zatiaľ zapojený iba jeden z dvoch turbogenerátorov. Najprv príde na rad prifázovanie druhého z nich, potom séria predpísaných skúšok, počas ktorých budú elektrárne výkon postupne zvyšovať až na plných 471 megawattov (MW). Odborníci pri nich preveria správanie technologických, riadiacich aj bezpečnostných systémov. Celý proces dozoruje Úrad jadrového dozoru (ÚJD).

Aké citlivé sú tieto skúšky, sa ukázalo už dva dni pred samotným pripojením bloku do siete. Prifázovanie bolo pôvodne naplánované na 13. októbra, elektrárne ho však na poslednú chvíľu odložili. Pri napäťových skúškach totiž na generátore zaznamenali neštandardnú odozvu v obvodoch merania napätia a časť testov museli zopakovať. Podľa elektrární išlo o nejadrovú časť zariadenia a udalosť nemala vplyv na jadrovú bezpečnosť.

Samotné pripojenie do siete trvá len niekoľko sekúnd, podstatné však je, že mu predchádzajú týždne kontrol. Elektrina z generátora musí mať rovnaké napätie, frekvenciu aj fázu ako elektrina v sústave. „Je to podobné, ako keď sa k orchestru pridáva ďalší hudobník. Najskôr sa musí naladiť, zachytiť rovnaké tempo a nastúpiť v presnom okamihu. Až potom môže hrať spolu s ostatnými. Pri 4. bloku v Mochovciach bolo týmto presným okamihom spojenie generátora s elektrizačnou sústavou,“ približujú elektrárne.

„Na blokovej dozorni riadia operátori výkon reaktora, dozorujú chod parogenerátorov, turbíny a generátorov. Elektrikári následne vytvoria bezpečné spojenie so sústavou. Dnešný moment trval krátko, ale bol možný iba vďaka dokonale zosúladenej práci mnohých profesií,“ opisuje projektový riaditeľ Mochoviec 3 a 4 Martin Mráz.

Štvorka má pritom za sebou už niekoľko míľnikov. ÚJD povolil jej uvádzanie do prevádzky koncom mája, právoplatné bolo povolenie koncom júna a potom sa začalo so zavážaním paliva. Kritický stav, teda štart riadenej štiepnej reakcie, dosiahol reaktor na začiatku augusta. Nábeh však môže trvať aj niekoľko mesiacov. Napríklad tretí blok dodal prvú elektrinu do siete začiatkom roka 2023, celý proces spúšťania sa však uzavrel až na jeseň.

Čo sa zmení v slovenskej energetike?

Štvrtý blok Mochoviec má po plnom nábehu vyrobiť ročne približne 3,5 milióna MWh elektriny. To podľa elektrární zodpovedá zhruba 13 percentám súčasnej spotreby Slovenska.

Ešte viac sa tak posilní postavenie jadra v slovenskom energetickom mixe. Podľa údajov organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE) sa na Slovensku vlani vyrobilo 26,58 terawatthodiny (TWh) elektriny, z toho jadro tvorilo 67,39 percenta, teda približne 17,9 TWh. Ostatné zdroje výrazne zaostávajú. Plyn mal podiel 11,83 percenta, vodné elektrárne 10,71 percenta, biomasa 4,41 percenta a slnko len 3,05 percenta. Zvyšok pripadol na ropné produkty, čierne uhlie a ďalšie fosílne palivá. Po plnom nábehu štvorky by sa jadrová výroba mohla zvýšiť približne o pätinu.

Podľa ministerstva hospodárstva bude jadrová výroba po plnom nábehu štvrtého bloku zodpovedať 77,5 percenta súčasnej spotreby Slovenska. Slovensko sa tým priblíži Francúzsku, ktoré je dlhé roky považované za európskeho jadrového hegemóna.

Zmeniť sa má aj postavenie Slovenska voči okolitým krajinám. Namiesto toho, aby elektrinu v niektorých obdobiach dovážalo, by ju mohlo posielať za hranice. „Slovensko sa stane jadrovou veľmocou a staneme sa čistým vývozcom elektriny,“ tvrdil už v júni šéf SE Strýček.

Nový blok môže pomôcť aj ekonomike. Slovensko dnes za dovoz energií platí čoraz viac. Zahraničný obchod skončil v auguste v deficite 125 miliónov eur, pričom hodnota dovozu energetických komodít medziročne stúpla takmer o 45 percent. Ropa Brent sa drží nad 100 dolármi za barel a ceny plynu v Európe zostávajú zvýšené. „Pozitívnym domácim faktorom bude postupný nábeh štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce, ktorý by mal podporiť výrobu elektriny a potenciálne aj obchodnú bilanciu,“ píše vo svojom týždennom komentári analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Ekonóm pritom Mochovce spomína v jednom rade s automobilkou Volvo pri Košiciach, ktorej nábeh očakáva v roku 2027. Upozorňuje však, že veľké projekty samy osebe nestačia. „Slovenská ekonomika naďalej potrebuje systematické prorastové opatrenia, aby jej konkurencieschopnosť nestála predovšetkým na nábehu jednotlivých veľkých výrobných kapacít,“ dodáva Kočiš.

Elektriny bude Slovensko navyše v budúcnosti potrebovať viac. Analytici Útvaru hodnoty (ÚHP) za peniaze odhadujú, že spotreba môže do roku 2050 stúpnuť až na 45 TWh ročne. Tlačiť ju bude najmä elektrifikácia priemyslu, dopravy a vykurovania, digitalizácia aj nové energeticky náročné odvetvia.

Prečo dostavba trvala takmer 40 rokov a koľko stála?

Tretí a štvrtý blok sa v Mochovciach stavali paralelne. Výstavba sa začala ešte za Československa, pre nedostatok peňazí ju však zastavili a naplno sa znovu rozbehla až po rokoch. Hotové mali byť v prvej polovici minulého desaťročia, dostavbu však naťahovali peniaze, technické kontroly aj licenčné konania a odvolania.

Účet za oba bloky sa napokon vyšplhal na 6,7 miliardy eur. Na stavbe sa odpracovalo vyše 125 miliónov človekohodín a v čase najintenzívnejších prác tu pracovalo takmer 7-tisíc ľudí. „Veľké energetické projekty presahujú jednotlivé vlády aj volebné obdobia a vyžadujú si kontinuitu, odborné rozhodnutia a dlhodobú víziu,“ hovorí Saková.

Aké projekty chystá Slovensko po Mochovciach?

Najväčším plánovaným projektom je nový jadrový blok v Jaslovských Bohuniciach s výkonom do 1 200 MW, teda väčší ako oba nové mochovské bloky dokopy. Investičné výdavky dosiahnu podľa vládneho materiálu najmenej 10,9 miliardy eur, skoršie odhady pritom hovorili až o 15 miliardách. Výstavba sa má začať v roku 2027 a skončiť v roku 2040.

Vláda projekt v septembri určila za strategickú investíciu s prednosťou pred ostatnými a jeho riadenie zverila splnomocnencovi pre jadrovú energetiku Petrovi Líškovi.

Kto reaktor postaví, zatiaľ isté nie je. Najväčším favoritom je americký Westinghouse, čo súvisí aj s dohodou o jadrovej spolupráci, ktorú Slovensko začiatkom roka podpísalo s USA. Pre krajinu by to bol technologický zlom. Súčasné bloky v Mochovciach aj Bohuniciach stoja na sovietskej technológii VVER-440 a Slovensko bolo dlhé roky závislé od ruského jadrového paliva.

Okrem veľkého bloku ministerstvo hospodárstva skúma aj možnosti využitia malých modulárnych reaktorov. Tie by mali pomôcť pokryť rast spotreby, ktorý sa v ďalších desaťročiach očakáva pre elektrifikáciu priemyslu a dopravy.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
atómová elektráreň
Atómová elektráreň Mochovce

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.