Záhadná smrť Masaryka. Vybrali z hrobky jeho kosti alebo urnu s popolom? Spáchal samovraždu alebo ho niekto zabil?

Existuje v spoločných dejinách Slovákov a Čechov väčšia záhada pri úmrtiach politikov, ako bol tragický prípad syna prvého prezidenta Československej republiky? Asi nie, ale možno sa to zmení po otvorení rodinnej hrobky v Lánoch pri Kladne.  

Na mieste, ktoré sa nachádza približne 35 kilometrov od Prahy, exhumovali ostatky Jana Masaryka. Ministra zahraničných vecí a syna Tomáša G. Masaryka, ktorý zomrel 10. marca 1948, čiže len dva týždne po komunistickom prevrate v Československu. Aj po takmer ôsmich desaťročiach zostala nezodpovedaná odpoveď na otázku, či naozaj spáchal samovraždu alebo ho niekto zákerne odstránil.

S podnetom otvoriť hrob Jana Masaryka prišla pred dvomi rokmi Spoločnosť pre výskum zločinov komunizmu. Ústrednou postavou tejto organizácie je súkromná bádateľka a spisovateľka Václava Jandečková. Už niekoľko rokov sa neúnavne usiluje objasniť záhadu Masarykovej smrti. O tejto záhade napísala knihu.

Bezvládne telo Masaryka našli skoro ráno na nádvorí Černínskeho paláca. Pod oknom kúpeľne bytu, kde býval, ležala mŕtvola v pyžame. Predstavitelia vznikajúcej komunistickej diktatúry oficiálne označili smrť za samovraždu. Tvrdili, že vyskočil z okna. Celé desaťročia pretrvali podozrenia, že ho mohli zavraždiť československí komunisti alebo tajní agenti zo Sovietskeho zväzu. Masaryk zostal po komunistickom puči jediným nekomunistickým ministrom.

Samozrejme, že ak by bola teória o násilnom trestnom čine pravdivá, páchateľ je už nepochybne po smrti. Nič to však nemení na úsilí dopátrať sa pravdy o príčine Masarykovej smrti. Môže však exhumácia až po toľkých desaťročiach priniesť nejaké zásadné nové informácie? „Experti môžu využiť moderné technológie. Určite vznikne príležitosť priblížiť sa k tomu, čo sa 10. marca 1948 skutočne mohlo stať,” povedala Jandečková v telefonickom rozhovore pre Pravdu. Konkretizovala, že by malo ísť o kompletné vyšetrenie prostredníctvom niekoľkých zobrazovacích metód, o antropologické či genetické vyšetrenie a samozrejme, že aj o toxikologické vyšetrenie.

Jandečková nevylúčila možnosť, že tí, čo túto stredu uskutočnili exhumáciu, mohli zostať prekvapení. Prečo? „Vyplýva to zo svedectva jedného kriminalistu, ktoré som poskytla polícii. Bol to človek, ktorý sa ráno 10. marca 1948 nachádzal na mieste činu pri vyšetrovaní smrti Masaryka. Tvrdil, že súkromne potom zistil, že telo exhumovali, spálili v krematóriu a do hrobu sa vrátila teda už len urna s popolom,” objasnila Jandečková.

Pripomeňme, že niečo podobné sa udialo približne o dve desaťročia neskôr, ale súviselo to s inými okolnosťami. Komunistickí pohlavári v roku 1973 nariadili exhumovať Jana Palacha, ktorý sa v januári 1969 upálil v Prahe na protest proti sovietske okupácii Československa. Pozostatky spálili v krematóriu. Predstaviteľom totalitného režimu prekážalo, že pri mieste posledného odpočinku Palacha sa stretávali odporcovia okupácie. Komunisti preto jeho hrob na Olšanských cintorínoch po kremácii odstránili.

Nateraz nie je známe, čo sa pri exhumácii v Lánoch našlo. „Aj v prípade, že by v hrobe boli kosti, bude potrebné overiť, či naozaj patria Masarykovi,” upozornila Jandečková. Pokračovala, že ak budú kosti naozaj jeho, odborníci sa môžu venovať skúmaniu zranení, ktoré pri páde z okna utrpel. A prípadne nielen zraneniam po dopade na nádvorie. Veď čo ak ho predtým niekto zranil v byte?

Po exhumácii bude istotne zaujímavé čakať, čo forenzní experti zistia o lebke. „Existovali indície o zranení Masaryka v oblasti ucha,” zdôraznila Jandečková. O čo išlo? Na pohrebe niekto položil Masarykovi k hlave kytičku snežienok. Nachádzala sa za pravým uchom. Bolo to gesto piety alebo, naopak, snaha zakryť stopy po prípadnej guľke zo strelnej zbrane?

Jandečková poukázala aj na zranenie na pravom spánku Masaryka. Zaznamenali ho fotografi počas poslednej rozlúčky. Nemenej dôležitá by mala byť analýza dolných končatín Masaryka. „Otázne je, či zranenia chodidiel utrpel až po dopade na nádvorie Černínskeho paláca alebo išlo predtým o údery s použitím nejakého tupého predmetu. Napríklad s kladivom,” konštatovala Jandečková.

Dodajme, že jednou z teórií je to, že Masaryk sa zúfalo snažil ujsť pred niekým alebo pred viacerými osobami po vpáde do jeho bytu. V takom prípade by sa dalo hovoriť o smrti, ku ktorej bol donútený. Alebo tí, čo by boli prenikli do jeho bytu, urobili maximum, aby ho síce nezranili, ale prinútili vypadnúť z okna na nádvorie Černínskeho paláca.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Jan Masaryk

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.