Zima ešte neprišla, no plynový účet už rastie. Slovensko je na chvoste EÚ a ceny sú rekordné

Slovensko má na začiatku septembra najprázdnejšie plynové zásobníky minimálne za posledné desaťročie. V čase, keď sa u nás formálne začína vykurovacie obdobie, sú naplnené len približne na polovicu. Dobre na tom nie je ani zvyšok Európy.  

Únia má v zásobníkoch citeľne menej plynu ako minulý a trh navyše zažíva paradox. Plyn na dnes je drahší než ten na zimu. Obchodníci sa preto s plnením zásob príliš neponáhľajú.

Slovenské zásoby s kľúčovou komoditou, na ktorej je závislých vyše 60 percent domácností, boli 1. septembra (stav zásobníkov sa mierne mení každý deň) naplnené na 50,54 percenta. V porovnaní s rovnakým dátumom minulého roka (71,02 percenta) ide o prudký pokles. Viac uskladneného plynu, takmer 80 percent, ako teraz sme mali dokonca aj v krízovom 2022, kedy Rusko napadlo Ukrajinu, čo malo výrazný vplyv aj na celú energetiku.

V rámci Európskej únie (EÚ) sme v tomto smere dokonca štvrtou najhoršou krajinou. Menej plynu v zásobníkoch už majú iba Holanďania (46,85 percenta), Lotyši (45,03 percenta) a Švédi (50,35 percenta). Európskou jednotkou v plynových rezervách sú pritom naši susedia z Poľska (93,50 percenta).

Čas ešte máme

Čas na doplnenie zásob však ešte máme. Európske pravidlá hovoria, že zásobníky majú byť pred zimou naplnené na 90 percent, po minuloročnej zmene však už neplatí pevný termín 1. novembra. Krajiny môžu cieľ dosiahnuť hocikedy medzi 1. októbrom a 1. decembrom. Brusel navyše povolil pri zlých podmienkach ústup až o desať percentuálnych bodov. Dôvod je jednoduchý – ak by štáty museli za každú cenu nakupovať drahý plyn, mohli by jeho cenu ešte viac vyhnať nahor. Už na jar európska plynová koordinačná skupina konštatovala, že približne 80-percentná naplnenosť na konci leta by na zvládnutie zimy mala stačiť.

Nie všade však veria, že stihnú naplniť zásobníky podľa vlastných plánov. Napríklad holandská štátna energetická infraštruktúrna spoločnosť Gasunie koncom augusta otvorene priznala, že tamojší cieľ 115 terawatthodín (TWh) už krajina nedosiahne.

Slovensko má vďaka veľkým zásobníkom oproti vlastnej spotrebe osobitný režim. Európske pravidlá mu umožňujú namiesto 90 percent držať objem zodpovedajúci 35 percentám priemernej ročnej spotreby. Vláda preto prikázala SPP, aby mal k 1. septembru uskladnených najmenej 13 TWh plynu a aspoň jeden deň v spomínanom kľúčovom období medzi októbrom a decembrom 17,517 TWh. Prvý jesenný míľnik pritom podnik splnil už počas augusta. SPP tvrdí, že na bežnú prevádzku by mu stačilo približne osem TWh plynu, štátna poistka je teda viac než dvojnásobná.

Dôležitosť štátnej poistky zdôrazňuje aj výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský. Podľa neho sa k podobným zásahom môžu postupne uchýliť aj ďalšie krajiny. „Ako príklad možno uviesť Nemecko (krajina mala na začiatku septembra zásoby plné na 53,28 percenta, pozn. red.), keďže zákon vyžaduje naplnenie zásobníkov pred zimou aspoň na 70 percent ich kapacity,“ hovorí. Nemecký minister hospodárstva pritom tvrdí, že na zvládnutie bežnej zimy by malo stačiť 60 až 70 percent. V Bavorsku však už zaznievajú obavy, že to nemusí byť dosť, a tamojšia vláda tlačí na Berlín, aby v prípade potreby zasiahol.

Ceny stále rastú

Klub 500, ktorý združuje najväčších slovenských zamestnávateľov, upozorňuje, že štátna poistka nemusí byť zadarmo. Obáva sa, že nákupy plynu do zásobníkov v čase vysokých burzových cien sa napokon môžu preniesť aj na firmy. „Vo všeobecnosti platí, že ak štát alebo štátom poverený subjekt nakupuje plyn do zásobníkov za vysoké ceny, vzniknuté náklady bude musieť niekto v konečnom dôsledku znášať. Preto existuje oprávnená obava, aby sa prostredníctvom cien, taríf alebo iných poplatkov nepreniesli aj na priemyselných odberateľov,“ upozornil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Zároveň dodal, že bezpečnosť dodávok je dôležitá, no podľa neho nemôže nahrádzať komerčné riadenie nákupu energie jednotlivými podnikmi.

Obavy prichádzajú v čase, keď plyn na burze prudko zdražuje. Kľúčový európsky kontrakt TTF, ktorý slúži ako hlavná cenová referencia pre plyn v Európe, sa v stredu pohyboval na úrovni okolo 74 eur za megawatthodinu (MWh) a počas obchodovania sa dostal aj nad hranicu 75 eur za MWh. Taký drahý bol naposledy na prelome rokov 2022 a 2023. Ešte začiatkom leta pritom stál približne polovicu a nad hranicou 50 eur za MWh sa drží od polovice júla.

Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda upozorňuje, že drahší plyn nemusí zostať iba problémom energetiky. „Drahý plyn zvyšuje inflačné riziko. Nejde len o účty domácností. Plyn zdražuje výrobu elektriny, vykurovanie aj produkciu energeticky náročného priemyslu a postupne sa môže premietnuť do cien širokého spektra tovarov a služieb,“ vysvetľuje. Vyššie ceny energií podľa neho zároveň zvyšujú tlak na to, aby centrálne banky držali úrokové sadzby vyššie dlhší čas.

Za prudkým rastom cien tejto strategickej suroviny je najmä eskalácia konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom. Preprava LNG cez Hormuzský prieliv sa prakticky zastavila, čo výrazne obmedzilo dodávky z Perzského zálivu. Práve tadiaľ pritom pred konfliktom smerovala približne pätina svetového obchodu so skvapalneným plynom.

Európa tak do zimy vstupuje s podpriemerne naplnenými zásobníkmi a zároveň musí o chýbajúce LNG súperiť s ďalšími odberateľmi. Ak by výpadok dodávok trval dlhšie a prišla chladná zima, menšia plynová rezerva môže starý kontinent spraviť oveľa citlivejším na ďalšie cenové výkyvy.

Paradox na trhu

Za pomalším plnením zásobníkov však nie je iba nedostatok plynu. Výkonný Kvasňovský z plynárenského zväzu upozorňuje, že obchodníkov brzdí aj samotné nastavenie cien. „Takzvaný negatívny spread, keď sú ceny plynu v lete vyššie ako ceny plynu v zime, znamená, že pre mnohých obchodníkov nie je ekonomicky výhodné plyn do zásobníkov vtláčať, čo môže viesť k nižšej naplnenosti zásobníkov v niektorých európskych krajinách pred zimou 2026/2027,“ vysvetľuje.

Za normálnych okolností funguje biznis so zásobníkmi funguje tak, že obchodník kúpi plyn v teplejších mesiacoch lacnejšie, odloží ho a v zime, keď spotreba stúpne, ho predá drahšie. Rozdiel v cenách mu musí pokryť skladovanie, financovanie aj ďalšie náklady. Teraz je však cenová krivka obrátená. Odborne sa tento stav označuje ako backwardation – teda plyn s bližším termínom dodania stojí viac ako ten, ktorý má prísť počas zimy.

S&P Global v polovici augusta vypočítal cenu mesačného kontraktu TTF na 60,68 eura za MWh. Bol o 1,65 eura drahší ako kontrakt na celú nadchádzajúcu zimu. Ešte pred započítaním poplatkov za samotné skladovanie tak bol nákup pre obchodníka nevýhodný. Podľa S&P Global práve obrátená cenová krivka počas leta oslabovala ekonomickú motiváciu európskych firiem zásoby dopĺňať.

Že cenový rozdiel zohráva veľkú úlohu, ukázalo koncom augusta aj Nemecko. Agentúra Reutersuters informovala, že tempo vtláčania plynu do tamojších zásobníkov výrazne zrýchlilo práve v čase, keď sa pomer medzi cenami na zimu a na kratšie obdobie stal pre obchodníkov výhodnejší. K lepšiemu výsledku pomohol aj slabší dopyt po LNG v Ázii. Inými slovami, keď sa skladovanie začalo viac oplácať, do zásobníkov začalo prúdiť viac plynu. Agentúra už začiatkom augusta upozornila, že práve tento stav môže bez zmeny cien alebo zásahu štátov brzdiť ďalšie plnenie zásobníkov.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
plyn
zásobníky s plynom
ceny plynu

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.