
Prekáža vám, že si v obchodoch musíte nákup naskenovať sami? Fenómen samoobslužných pokladní budí neustále vášne. V poslednom čase pritom zažívajú tieto kasy zvláštny obrat. Viaceré reťazce ich v západnej Európe či USA začali rušiť. Na Slovensku ich však pribúda a obchodníci v nich vidia budúcnosť.
Ako fungujú samoobslužné pokladne, ktoré vedia čo kupujete, aj keď nič neskenujete?
Pokladne bez obluhy sú u nás čoraz väčším hitom. Ako ale riešiť ich prípadné technické nedokonalosti?
Zdroj:
TV Pravda
Robert Hüttner
Začiatkom tohto roka vznikla na Slovensku masová vlna odporu voči samoobslužným pokladniam. Hnacou silou boli sociálne siete, na ktorých pribúdali videá o tom, ako nahnevaní zákazníci kričia na zamestnancov obchodov, aby otvorili bežné kasy.
Taktiež sa na nich objavovali videá o tom, ako namosúrení ľudia nechávajú v pokladničných zónach celý svoj nákup v preplnených vozíkoch. To všetko s hlasným a často aj vulgárnym nesúhlasom.
Heslom tejto iniciatívy sa stala veta „Nie som na brigáde, som zákazník“. Ľudí hnevalo a stále hnevá to, že si nákup musia naskenovať sami, pričom najmä starší ľudia nemajú ani len tušenie, ako narábať s dotykovou obrazovkou.
Nájsť niektoré z položiek je však občas poriadnou výzvou aj pre mladších. Nehovoriac o haprujúcich váhach, ktoré nie vždy odvážia tovar správne. V konečnom dôsledku aj tak musíte počkať na pokladníka, ktorý je často sám a v čase návalu jednoducho nestíha.
Dnes už táto vlna hnevu opadla a sila iniciatívy sa vyparila. Ľudia si na tento typ nakupovania zvykli. Možno aj preto, že pri menšom počte položiek podobné pulty skutočne šetria čas. Posledné správy však naznačujú, že by sa o tejto téme opäť mohlo začať diskutovať. Zmena trendu tentoraz prichádza zo Západu.
Giganti radia spiatočku
Viaceré veľké značky v Európe, ale aj v USA, otočili a zo svojich obchodov samoobslužné pokladne odstraňujú. Napríklad americký diskontný reťazec Dollar General sa ich rozhodol odstrániť až z 12-tisíc svojich predajní. Rovnako sa rozhodol aj britský prémiový supermarket Booths, ktorý tak urobil po neustálych sťažnostiach zákazníkov.
Podobne sa v niektorých štátoch rozhodol aj americký maloobchodný gigant Walmart. Navyše začal testovať limit na maximálne 15 položiek. Rovnako ako diskontná značka Target, ktorá dovolí takýto nákup len ľuďom s 10 položkami. K zaujímavému kroku pristúpilo aj asi 200-tisícové belgické mesto Liège. Od začiatku tohto roka uvalilo na každú samoobslužnú kasu novú daň vo výške 519 eur ročne. Tamojšia radnica ju odôvodnila ochranou pracovných miest, ale tiež väčšou podporou menších predajcov.
Video
ANKETA: Samoobslužné pokladne. Ako ich vnímajú ľudia?
Príčiny, prečo niektorí obchodníci radia spiatočku, sú dva. Tým prvým je nespokojnosť zákazníkov. Tým druhým, a zrejme kľúčovejším, sú finančné straty. Ľudia niektoré položky ukradnú, iné úmyselne nenaskenujú alebo naskenujú tie lacnejšie. Okrem toho môžu na niektoré zabudnúť, a tak ich vezmú neúmyselne.
Napriek tomu experti o kroku vedľa v tejto súvislosti hovoriť nechcú a poukazujú na to, že v týchto prípadoch o plošný pokles počtu nejde. „Ide skôr o ich optimalizáciu, ktorá mohla súvisieť s príliš rýchlym rozmachom a s tým, že prekonal samotný dopyt. Rovnako tak to môže súvisieť s odlišnosťami v bezpečnosti niektorých regiónov alebo častí väčších európskych miest,“ uviedol Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) združujúcej veľké obchodné reťazce.
Za absurdné tiež označil spomínané zdaňovanie, ktoré môžeme pozorovať v Belgicku. „Predstavuje to škodlivý krok, pretože znižuje ekonomickú aktivitu a efektívnosť firiem. Namiesto úspor viaceré krajiny neustále navyšujú výdavky a tie kryjú nezmyselným zdaňovaním práce či firiem,“ dodal Krajčovič.
Na Slovensku sú stále hitom
Zatiaľ čo globálni retailoví giganti radia spiatočku, slovenské obchody šliapu na plynový pedál. Domáci trh totiž zažíva presne opačný vývoj. Napriek januárovej vlne hnevu a virálnym videám na sociálnych sieťach na Slovensku počty takýchto terminálov neustále rastú. A priamo úmerne k tomu rastie aj objem či podiel vykonaných transakcií.
„Tieto pokladnice predstavujú pre našich zákazníkov plnohodnotnú a vyhľadávanú alternatívu k tradičným pokladniciam. Využíva ich približne polovica našich zákazníkov,“ odpísalo nám tlačové oddelenie Kauflandu.
„V záujme neustáleho zvyšovania komfortu a plynulosti nákupného procesu tieto zóny priebežne modernizujeme po stránke hardvéru aj softvéru, postupne rozširujeme ich celkové počty a nahrádzame ich technologicky najnovšími modelmi,“ zaznelo ďalej v ich odpovedi.
Väčšina zákazníkov si takúto možnosť úhrady nákupu obľúbila aj v Tescu. „Podľa našich interných prieskumov túto službu oceňujú najmä mladší ľudia či zákazníci s menšími nákupmi. Prostredníctvom samoobslužných pokladní sa už dnes vykonáva viac ako 60 percent všetkých transakcií,“ poznamenala hovorkyňa siete Mária Zerzanová.
„V takom prípade sa naši kolegovia a kolegyne na prevádzkach venujú iným činnostiam, ako sú príprava a kontrola produktov a tovaru, upratovanie, príprava online nákupov a podobne,“ ozrejmila výhody, ktoré takto získavajú obchodníci.
Už viac ako polovica všetkých nákupov prebieha takýmto spôsobom taktiež v Bille. „Väčšina zákazníctva si na ne rýchlo zvykla a dnes ich uprednostňujú práve pre ich rýchlosť. Jednu klasickú pokladňu tak nahradilo niekoľko samoobslužných a za rovnaký čas je tak obslúžených oveľa viac zákazníkov,“ vyjadril sa hovorca Billy Marek Kravjar.
Zástupca nemeckej značky okrem toho poukázal aj na ďalší prínos pultov, na ktorých si ľudia blokujú nákup sami. Riešia nedostatok kvalitnej pracovnej sily v maloobchode, a to predovšetkým vo veľkých mestách, kde je pracovných pozícií ďaleko viac.
„Stále však platí, že vo všetkých predajniach majú ľudia možnosť rozhodnúť sa, či využijú klasickú pokladňu alebo samoobslužnú, pri ktorej je vždy k dispozícii obchodná pracovníčka alebo pracovník, ktorí im dokážu pomôcť,“ pokračoval.
Rovnako polovica tržieb takýmto spôsobom natečie aj nášmu najväčšiemu maloobchodnému hráčovi – Lidlu. „Uvedomujeme si, že vyhľadávanie niektorých položiek môže zákazníkov zdržať, a preto sa neustále snažíme tento proces zjednodušovať. Kontinuálne tiež optimalizujeme počet zamestnancov priamo v pokladničnej zóne,“ odkázalo nám tlačové oddelenie reťazca. „Zároveň neustále testujeme nové riešenia, aby bol nákupný zážitok pre našich zákazníkov ešte komfortnejší,“ stálo ďalej v reakcii.
Slováci sú hladní po inováciách
Krajčovič preto neočakáva, že sa ich počty budú v nasledujúcich mesiacoch či rokoch znižovať. „Momentálne nevidíme takýto trend, práve naopak. Keďže samoobslužné pokladne sú väčšinou v obchodoch s potravinami a iba výnimočne v nepotravinárskom obchode, vidíme skôr priestor na ich rast,“ ponúkol predikciu budúceho vývoja Krajčovič. Svoju úlohu zohrá podľa neho aj to, že sú Slováci hladní po inováciách.
Dlhodobo nastavenú víziu reťazce neprehodnotili ani v čase, keď sa v minulom období na Slovensku rozmnožili krádeže. Veľký problém v tejto súvislosti nastal v našich obchodoch po lete 2024, keď parlament schválil novelu Trestného zákona, po ktorej sa hranica škody, od ktorej išlo o trestný čin krádeže, zvýšila z 266 na 700 eur a zároveň z neho vypadol takzvaný horalkový paragraf.
Obchody kvôli týmto zmenám hlásili prudký nárast krádeží a škôd, ktoré páchali nielen sociálne slabší ľudia či bezdomovci, ale aj bežná časť populácie. Problémové boli práve zóny samoobslužných pokladní, ktoré nie sú tak veľmi kontrolované. Vláda tak pod tlakom prepisovala zákon opäť, vďaka čomu sa horalkový paragraf vrátil nazad. Po novom sa zaviedol princíp recidívy.
Ak niekto spácha drobnú krádež, pokojne aj v hodnote jednej Horalky, trikrát v priebehu 12 mesiacov, pričom ho vždy prichytia, tretí skutok sa už neposudzuje ako priestupok, ale automaticky ako trestný čin, za ktorý hrozí páchateľovi maximálne dva roky natvrdo.
Šéf SAMO pripomenul, že legislatíva pomáha len v tom, aby štát dokázal zvládať takéto situácie, a to vďaka odstrašujúcemu efektu a následne vďaka represii.
„Pokiaľ sa však nevrátime na cestu rastu, pokiaľ naďalej bude prevládať zlá sociálna situácia a ak sa naďalej budeme prepadávať v konkurencieschopnosti krajiny či v kúpyschopnosti obyvateľov, tak nám množstvo krádeží klesať nebude,“ podotkol.
Napriek tomu je budúcnosť samoobslužných pokladní na Slovensku pomerne jednoznačne narysovaná. Ich počty s najväčšou pravdepodobnosťou začnú rásť a už onedlho by sme sa ich mohli dočkať aj v iných obchodoch ako len v tých s potravinami. „Napriek všetkým inováciám sme však presvedčení, že človek, či už spotrebiteľ alebo zamestnanec obchodu, zostane stredobodom obchodu aj naďalej a bude jeho neoddeliteľnou súčasťou,“ načrtol Krajčovič.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Slovensko
samoobslužné pokladne
Krajčovič
SAMO
Walmart
bojkot
maloobchod
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.




