Zatknutie Madura bol len začiatok. Prečo v Latinskej Amerike zrazu vyhrávajú klony Donalda Trumpa?
obchodnyregister
2026.07.03.
Trumpov štýl dobýja Latinskú Ameriku. Noví pravicoví lídri útočia na elity, migrantov aj gangy a stavajú na digitálnej mašinérii a influencerov.
Kým ešte pred niekoľkými rokmi sa veľká časť Latinskej Ameriky spájala s nástupom ľavicových vlád, dnes v čoraz väčšom počte krajín získavajú podporu pravicoví a konzervatívni politici. Viacerí z nich pritom otvorene preberajú rétoriku či politický štýl amerického prezidenta Donalda Trumpa a svoje kampane stavajú najmä na boji s kriminalitou, migráciou či tradičnými politickými elitami.
Najnovším príkladom je Kolumbia. Len pred necelými dvoma týždňami tam prezidentské voľby vyhral Donaldom Trumpom podporovaný Abelardo de la Espriella, ktorý po štyroch rokoch vystrieda prvého ľavicového prezidenta krajiny Gustava Petra. Konzervatívna kandidátka Keiko Fujimori uspela aj v Peru a pravica zaznamenala úspechy aj v ďalších štátoch regiónu.
„Nebál by som sa hovoriť o pravicovej vlne a posune celého regiónu doprava. Je to podľa mňa podobné ako pri niekdajšej ružovej vlne ľavicových vlád,“ hovorí pre Aktuality.sk politológ Jaroslav Bílek z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.
Trend potvrdili aj voľby v Kolumbii
Kolumbijské prezidentské voľby neboli len súbojom dvoch kandidátov. Pre veľkú časť voličov predstavovali predovšetkým referendum o bezpečnosti, ktorá patrí medzi najväčšie problémy krajiny.
Abelardo de la Espriella, ktorý pred vstupom do politiky pôsobil ako advokát a podnikateľ, postavil svoju kampaň na tvrdom postupe proti drogovým kartelom, ozbrojeným skupinám a organizovanému zločinu. Sľuboval ukončiť rokovania s guerillami, posilniť úlohu armády a obnoviť poriadok v krajine. Sám seba označil počas kampane za „Tigra”.
Jeho rétorika, dôraz na zákon a poriadok či otvorený obdiv k Donaldovi Trumpovi mnohým pripomínali amerického prezidenta. Trump navyše de la Espriellu verejne podporil ešte pred druhým kolom volieb a po jeho víťazstve na svojej sociálnej sieti stručne odkázal: „Vyhral. Vo veľkom.“
Víťazstvo de la Espriellu zároveň znamenalo koniec štyroch rokov vlády prvého ľavicového prezidenta v dejinách Kolumbie Gustava Petra. Vzťahy medzi Petrom a Trumpom neboli jednoduché. Obaja prezidenti sa opakovane dostali do sporov pre migračnú politiku, clá či americký prístup k Latinskej Amerike. Tento rok sa napätie vystupňovalo po tom, ako Petro odmietol časť krokov Washingtonu počas migračnej krízy a Trump následne pohrozil Kolumbii sankciami a clami.
Novozvolený prezident Kolumbie Abelardo de la Espriella.
Zdroj: Reuters
Digitálna mašinéria a štart v Argentíne
Podľa Jaroslava Bílka sa začiatok súčasnej pravicovej vlny datuje do konca roka 2023, kedy bol za argentínskeho prezidenta zvolený libertarián Javier Milei. Práve on sa stal akýmsi predskokanom nového politického štýlu v regióne. Analýzy mnohých médií, vrátane týždenníka The Economist, však ukazujú, že úspech politikov typu Mileiho či kolumbijského de la Espriellu nie je len spontánnou reakciou voličov, ale výsledkom premyslenej digitálnej mašinérie.
Tá vedome kopíruje Trumpovu internetovú stratégiu a prepája konzervatívnych lídrov naprieč kontinentom. V Latinskej Amerike dnes sociálne siete predstavujú hlavný zdroj informácií pre viac ako 40 percent populácie, čo je dvakrát viac než v Európe. Noví pravicoví populisti tento fakt dokonale využívajú – tradičnú ľavicu vytesňujú úderným, agresívnym a neraz humorným online obsahom, ktorý rýchlo oslovuje najmä mladú generáciu.
V regióne tak vznikla koordinovaná sieť influencerov, politických stratégov a alternatívnych médií. Príkladom je vplyvný pravicový portál La Derecha Diario či činnosť digitálnych stratégov, akým je Argentínčan Fernando Cerimedo. Ten v minulosti riadil internetovú kampaň Javiera Mileia a udržiava úzke kontakty s bývalým manažérom Trumpovej kampane Bradom Parscalom.
Trump pomáha aj škodí
Podpora Donalda Trumpa však podľa Bílka nemusí automaticky znamenať výhodu: „Pre niektorých voličov určite zohráva úlohu. Paradoxne však mobilizuje aj tých, ktorí daného kandidáta voliť nechcú. Spojené štáty nemajú v celom regióne dobrú povesť a mnohí ľudia sú citliví na to, keď im Washington naznačuje, koho by mali voliť,“ vysvetľuje.
Ako príklad uvádza tohtoročné voľby v Hondurase. Trump tam podporil pravicového kandidáta Nasryho Asfuru, no podľa časti tamojších analytikov práve americká podpora motivovala časť nerozhodnutých voličov podporiť jeho súpera. Asfura síce napokon zvíťazil, rozdiel bol však výrazne menší, než predpokladali viaceré prieskumy.
Podľa odborníkov je však oveľa dôležitejšie to, že viacerí pravicoví politici v regióne začali preberať Trumpove témy. Dominantnými sa stali boj proti kriminalite, migrácii, kritika politických elít či dôraz na národnú identitu. Práve bezpečnosť dnes patrí medzi hlavné volebné témy vo viacerých krajinách Latinskej Ameriky.
Prečítajte si tiež:
Nie Maduro, ale Bukele
Pri vysvetľovaní pravicového obratu sa často spomína Venezuela. Hospodársky kolaps, autoritársky režim Nicolása Madura aj odchod miliónov Venezuelčanov ovplyvnili politickú debatu vo viacerých krajinách regiónu. Situácia vyvrcholila Trumpovým zásahom, kedy počas operácie odniesli venezuelského lídra Madura do USA, ktorý tam dnes čaká na rozsudok.
Bílek však upozorňuje, že ešte väčším symbolom sa stal Salvador: „Migrácia z Venezuely pravdepodobne pre niektorých voličov zohrala úlohu. Veľa sa o tom hovorilo napríklad v Čile, kde si časť verejnosti migrantov spája s rastom kriminality. Skôr než Venezuela ako symbol však dnes v regióne funguje Salvador a jeho prezident Nayib Bukele,“ hovorí.
Bukele sa stal jedným z najbližších spojencov Donalda Trumpa v Latinskej Amerike. Tvrdým zásahom proti gangom výrazne znížil počet násilných trestných činov, zároveň však čelí kritike za obmedzovanie ľudských práv, slobody médií a oslabovanie demokratických inštitúcií.
Práve jeho model dnes viacerí pravicoví politici označujú za inšpiráciu pri riešení rastúcej kriminality. Časť voličov mohla ovplyvniť aj politika USA voči Venezuele. Januárová eskalácia USA vo Venezuele ukázala, že otvorený konflikt s Donaldom Trumpom môže pre krajiny regiónu znamenať väčšie napätie, zatiaľ čo jeho spojenci sľubujú užšiu spoluprácu s USA.
Donald Trump a Nicolás Maduro
Zdroj: Aktuality.sk/Reuters, Donald Trump
Rozhodujúci test príde v Brazílii
To, či ide o dlhodobý posun Latinskej Ameriky doprava, ukážu podľa Bílka najmä októbrové prezidentské voľby v Brazílii. V nich sa o ďalšie funkčné obdobie uchádza ľavicový prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorému bude čeliť senátor Flávio Bolsonaro, syn bývalého prezidenta Jaira Bolsonara. Ten je po odsúdení za pokus o prevrat z prezidentských volieb vyradený, no svojho syna otvorene podporuje.
Luiz Inácio Lula da Silva
Zdroj: REUTERS/Mike Segar
„Veľa bude závisieť od toho, ako sa do politiky krajín Latinskej Ameriky premietnu ekonomické dôsledky krízy v Hormuzskom prielive a či pravicovým prezidentom podarí zlepšiť život ich voličov. Ak nie, táto vlna môže mať pomerne krátke trvanie bez ohľadu na to, kto práve sedí v Bielom dome,“ uzatvára politológ.