Zdraží kúrenie, elektrina aj potraviny. Nová energetická kríza by Slovensko zasiahla päťnásobne tvrdšie ako západ Európy

Slovensko je na plynový šok jednou z najzraniteľnejších krajín Európy. Vyplýva to zo simulácie európskeho výskumného programu ESPON, podľa ktorej by inflácia u nás vyskočila až o deväť percent, na západe kontinentu nanajvýš o dve.  

Stalo by sa tak v prípade, že by Európa nakupovala plyn od rovnakého okruhu dodávateľov ako doteraz a jeho zdraženie by sa naplno prenieslo do cien elektriny. Plyn je pritom už dnes dvakrát drahší ako vlani a z Čiech sa ozýva, že sa začala ďalšia energetická kríza.

Aktuálna analýza je súčasťou projektu STARTER, ktorý pre program ESPON (ten sleduje územný rozvoj a súdržnosť regiónov) koordinuje viedenský inštitút CESAR. Výskumníci v ňom modelovali, čo by sa stalo, keby svetová ponuka zemného plynu klesla o pätinu. Bez reakcie ťažobných krajín by globálna cena plynu vyskočila o 124 percent, pri zvýšení ťažby o 52 percent.

Model počíta so 297 regiónmi Európskej únie (EÚ) a výsledok je vo všetkých štyroch scenároch rovnaký, a to výrazný rozdiel medzi východom a západom. Najhoršie by dopadli Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko a Pobaltie, najlepšie Francúzsko, Španielsko, Portugalsko a Taliansko.

Cena plynu na burze TTF pritom už v polovici septembra vyskočila na 82,56 eura za megawatthodinu (MWh), čo bolo najviac od konca roka 2022. Odvtedy klesla k 73 eurám, no oproti januáru tohto roka je stále o takmer dve tretiny vyššie. Český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček už hovorí, že jeho krajina už spadla do krízy. Dôvodom sú podľa neho ozbrojené konflikty od Ukrajiny cez Blízky východ až po Jemen. „Toto všetko nás začne dobiehať o niekoľko mesiacov,” upozornil pre denník MF DNES s tým, že drahý plyn sa cez takzvaný záverný zdroj preklápa do vysokej ceny elektriny.

Európa zároveň vstupuje do vykurovacej sezóny so zásobníkmi naplnenými približne na 70 percent, zatiaľ čo päťročný priemer pre toto obdobie je 85 percent. Dodávky skvapalneného plynu z Perzského zálivu obmedzuje konflikt okolo Hormuzského prielivu a časť kapacít v Nórsku je odstavená pre údržbu. Práve podobný súbeh udalostí je podľa spomínaného modelu jedným zo spúšťačov, ktorý dokáže cenu vyhnať nahor.

Dva údery na rodinný rozpočet

Do rodinných rozpočtov by sa energetický šok dostal dvoma cestami. Tou prvou je účet za samotný plyn. V prípade najhoršieho scenára by komodita pre priemysel podľa modelu zdražela o 150 percent a pre domácnosti o 105 percent. Pri širšom okruhu dodávateľov by rast bol polovičný, teda 75 percent pre firmy a 52,5 percenta pre domácnosti.

Druhou cestou je potom elektrina. Plynové elektrárne, ktoré sú drahšie, sa zapínajú vtedy, keď iné zdroje nestačia, a práve vtedy určujú cenu pre celý trh. „Z plynových zdrojov sa síce vyrába iba relatívne menšia časť elektriny v EÚ i na Slovensku, ale ide o kritické dodávky v okamihoch, keď iné typy elektrární dostatočnú výrobu nevedia zabezpečiť a plyn si určuje cenu,” vysvetľuje pre Pravdu energetický analytik Radovan Potočár z portálu energie-portal.sk.

V krízovom scenári by ceny elektriny v celej EÚ vzrástli takmer o polovicu, konkrétne o 49,6 percenta, pri lepšej diverzifikácii len o necelých 21 percent. Slovensko pritom patrí medzi krajiny s najsilnejším prenosom cien plynu do elektriny, podobne ako Poľsko či Nemecko. V Španielsku je naopak minimálny.

Odborník na energetiku Andrej Hanzel upozorňuje, že pri dlhodobom výpadku by bolo treba zasiahnuť do samotného spôsobu, akým sa cena tvorí. „Bola by potrebná zásadná zmena v tvorbe ceny elektriny, a to napríklad tak, že by sa obchodovanie rozdelilo na dva segmenty, elektrinu z plynových elektrární a elektrinu z ostatných zdrojov,” hovorí.

Rýchlosť dopadu na ceny by sa líšila podľa toho, kto platí trhovú cenu. „Prvý efekt by sme videli prakticky okamžite na veľkoobchodnom trhu s plynom a následne aj s elektrinou,” hovorí Potočár. Domácnosti by to podľa neho nepocítili zo dňa na deň, keďže ceny pre ne sú regulované a približne 90 percent z nich tento rok čerpá štátnu energopomoc. „Rýchlejšie by drahý plyn pocítili podniky, ktoré nakupujú energiu za trhové ceny alebo im končia staršie kontrakty,” dodáva.

Zhoduje sa s ním aj analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida. Podľa neho majú ceny plynu pre firmy, najmä tie, ktoré nakupujú na spotových trhoch, okamžitý efekt, ktorý sa isto premietne do cien tovarov, ako napríklad hnojív.

Odtiaľ sa zdražovanie šíri ďalej. Najcitlivejšie sú podľa Potočára odvetvia s vysokou spotrebou plynu a elektriny, teda chemický priemysel, výroba hnojív, skla, keramiky, kovov či časť potravinárstva. Vyššie výrobné náklady sa potom premietnu do potravín a služieb, spravidla s odstupom niekoľkých mesiacov. Model ESPON to potvrdzuje aj číslami. V najhoršom scenári by produkcia rafinérií klesla o 1,67 percenta, chémie o 1,09 percenta a hutníctva o 1,17 percenta.

Rozdiel medzi najhorším a najlepším variantom je pritom zásadný. Kým bez diverzifikácie a s plným prenosom do elektriny by inflácia v strednej a východnej Európe vyskočila o 5,37 až 9,08 percenta, pri širšom okruhu dodávateľov a tlmenom prenose by šlo len o 0,14 až 2,84 percenta. Východo-západný rozdiel by však zostal aj v tom lepšom prípade a najhoršie by z neho vyšlo Česko.

Účet nezmizne

Prečo by sa dnešné ceny na burze do faktúr domácností nepreliali hneď, vysvetľuje mechanizmus cenovej regulácie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) už vypočítal referenčnú cenu komodity na rok 2027, a to z cien takzvaných futures – teda kontraktov s dopredu dohodnutou cenou za budúcu dodávku – v období od októbra 2025 do konca júna 2026. Vyšla na 33,272 eura za MWh, teda menej než polovicu dnešnej burzovej ceny. „Ak by teda prudký šok prišiel až teraz, automaticky by sa celý nepremietol do regulovanej komoditnej ceny domácností na rok 2027,” konštatuje Potočár.

Podobne to vidí aj Badida. „Pri faktúrach domácností za dodávku plynu a tepla sa dopady trhových cien prejavujú len postupne a ešte ich môže pokryť vláda energopomocou,” pripomína. Šok by sa však len presunul. Ako dodáva Potočár, časť nákladov by niesli firmy, dodávatelia alebo pri pokračovaní energopomoci verejné financie.

Práve pri energopomoci je podľa Hanzela najväčší priestor na zmenu. Pri takomto šoku by bolo treba podľa neho riešiť pomoc s účtami výrazne adresnejšie ako doteraz. „Nie tak, ako dnes, že napríklad poslanci parlamentu s vysoko nadpriemerným príjmom alebo majitelia veľkých domov v najlukratívnejších častiach miest dostávajú energopomoc, a to spôsobom, čím väčší dom, tým viac pomocných financií,” zdôrazňuje.

Hanzel je pritom k samotnému krízovému scenáru z európskej štúdie zdržanlivejší . Dvadsaťpercentný pokles svetovej ponuky by podľa neho Slovensko zvládlo. „Zvýšená cena by automaticky znížila spotrebu. Obmedzili by sa veľkí odberatelia,” hovorí.

Napríklad samotné Duslo Šaľa pritom spotrebuje približne desatinu celého slovenského objemu. Krajina má s takýmto obmedzením skúsenosť z januára 2009, keď Rusko zastavilo tok plynu cez Bratstvo a Slovensko vyhlásilo regulačné stupne. Na dlhodobý život bez plynu podľa Hanzela pripravení nie sme. „Ak sa budeme k stavbe jadrových elektrární stavať negatívne, tak sa závislosti na plyne nezbavíme,” uzatvára.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
plyn
energetika

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.