
Vláda zrušila sedem veterných zón, „čierny Peter” zostal Zemplínu. Veterné parky patria na Slovensku dlhodobo k najvýbušnejším témam a po najnovšom rozhodnutí sa celý spor presunul na východ krajiny.
Maďarský premiér navštívil ťažko skúšanú jadrovú elektráreň Paks – Reuters
Zdroj:
Reuters
Pri Michalovciach zostala jediná oblasť, kde sa má najviac 43 turbín povoľovať zrýchlene. Kritici sa preto pýtajú, prečo má byť pokusným územím práve táto oblasť a taktiež žiadajú, aby posledné slovo dostali obyvatelia v referende.
Najhlasnejšie volá po plebiscite Monika Jankovičová z občianskeho združenia Energetický ombudsman, ktoré sa venuje ochrane spotrebiteľov v energetike, právnemu poradenstvu a prevencii energetickej chudoby. „Zemplín by nemal byť ‚pilotným pokusom‘ bez priameho súhlasu jeho občanov,“ upozorňuje expertka.
Vláda hovorí, že bez súhlasu dotknutých obcí sa na ich území nebude môcť postaviť ani jedna turbína. Slovenská inšpekcia životného prostredia (SŽIP) sa totiž pri povoľovaní musí riadiť stanoviskom samosprávy. Jankovičová to však vidí inak. „Samospráva sama osebe nemusí byť dostatočnou poistkou. Navyše nemožno ignorovať fakt, že aj mechanizmy samosprávneho rozhodovania môžu zlyhať,“ tvrdí.
Ostrý rozpor priniesli vyjadrenia vládnych politikov po rokovaní kabinetu. „My ako vláda nemáme záujem stavať ani jeden veterný park,“ vyhlásil vicepremiér a minister školstva Tomáš Drucker (Hlas). Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) bol ešte konkrétnejší. „Ľudia na Zemplíne si môžu byť istí, že do výstavby sa tam nepôjde. Bude jasne konštatované, že mestá a obce majú nad tým plnú kontrolu,“ odkázal obyvateľom regiónu.
Výhrady však prichádzajú aj z iných strán. Organizácia Via Iuris a Klimatická koalícia spochybňujú, či kabinet takýmto riešením skutočne splnil svoj záväzok z plánu obnovy. Slovensko sa totiž zaviazalo pripraviť dve pilotné oblasti pre veterné elektrárne s celkovým potenciálnym výkonom najmenej 300 megawattov (MW). „Vláda namiesto toho, aby urobila naozaj konkrétne kroky na rozvoj obnoviteľných zdrojov, sa snaží zdrapom papiera zalepiť oči Európskej komisii a tvári sa, že míľnik splnila. Je to čistý populizmus, ktorý je vyvrcholením ťaženia vlády proti veternej energii,“ kritizuje Ivana Figuli z Via Iuris.
Dana Mareková z Klimatickej koalície upozorňuje, že vláda jedinú zostávajúcu zónu rozdelila na časti Východ 1 a Východ 2, aby aspoň formálne naplnila európsku požiadavku. Zároveň ju vyhlásil za významnú investíciu, hoci štát sľubuje, že výstavbu ani prevádzku veterných parkov nebude financovať. „Ohrozená tak môže byť až miliarda eur z plánu obnovy,“ varuje Mareková.
Prečo zostal iba Zemplín?
Slovenská agentúra životného prostredia pôvodne vytipovala 35 možných oblastí, ktoré prichádzali do úvahy ako akceleračné zóny pre veterné elektrárne. Z mapy ale postupne vyradila chránené územia, lesy, strmé svahy, ochranné pásma vodných zdrojov, okolie letísk aj plochy vzdialené menej ako kilometer od obydlí. Každá zóna zároveň musela byť dostatočne veľká aspoň pre 14 turbín s výkonom približne 100 MW.
Rezort hospodárstva potom zoznam zúžil na osem lokalít. Rozhodovať pritom mala sila vetra, možnosť pripojenia do elektrizačnej sústavy, územné plány, ale napríklad aj požiadavky armády. Po posúdení vplyvov na životné prostredie však rezort životného prostredia žiadal sedem z nich vyradiť. „Ministerstvo hospodárstva akceptovalo požiadavku Ministerstva životného prostredia na vypustenie AZ-1 až AZ-7 z finálneho návrhu strategického dokumentu,“ píše sa v materiáli, ktorý ešte uprostred minulého týždňa schválila vláda.
Každú z oblastí odstavili iné problémy. Ako uvádza vládny dokument s názvom Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike, na Záhorí išlo najmä o chránené vtáky a netopiere, krajinu Bielych Karpát či ložiská lignitu a ropy. Zóna pri Vrakuni a Dolnom Štále ležala v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Na juhu krajiny narazili plány na chránené vtáčie územia, kvalitnú ornú pôdu, biokoridory aj zdroje geotermálnej vody.
Najväčší zásah hrozil pri Podhájskej a Dvoroch nad Žitavou. Počítalo sa tam až so 46 veternými elektrárňami v blízkosti chráneného vtáčieho územia Dolné Považie. „Masívna koncentrácia 46 turbín vytvára obrovskú fyzickú a vizuálnu bariéru v krajine,“ konštatuje dokument. Proti viacerým navrhovaným zónam sa postavili aj dotknuté obce.
Zemplínska zóna prešla po zmenšení hraníc. Štát z nej vyňal časť zasahujúcu do biokoridoru Laborec a obmedzil prekryv s ložiskom kamennej soli pri Zbudzi. Aj tu materiál upozorňuje na možné kolízie vtákov a netopierov, záber pôdy či zásah do vzhľadu krajiny.
Schválený materiál tak uvádza, prečo spomínaných sedem lokalít vypadlo. Priame porovnanie, ktoré by ukázalo, prečo má všetky uvedené riziká lepšie zvládnuť práve východ krajiny, však neobsahuje. „Ak odborné a environmentálne dôvody hovoria proti výstavbe veterných elektrární v siedmich lokalitách, je namieste si položiť otázku, prečo má byť výnimkou práve Zemplín,“ dodáva Jankovičová.
„Na ťahu je teraz Európska komisia, ktorá má posúdiť, či tento pofidérny výsledok je alebo nie je splnením míľnika. Ohrozená tak môže byť až miliarda eur z plánu obnovy,“ dodala v tejto súvislosti Mareková z Klimatickej koalície.
Ako sa bude rozhodovať o turbínach?
Vybrané územie tvoria štyri oddelené časti s celkovou rozlohou 5,41 štvorcového kilometra. Vládny materiál povoľuje turbíny vysoké až 220 metrov a pri plnom využití zóny odhaduje ročnú výrobu na 490 až 620 gigawatthodín elektriny. Pre lepšiu predstavu – znamenalo by to približne štvrtinu priemernej ročnej výroby vodného diela Gabčíkovo.
Presné miesta jednotlivých stožiarov zatiaľ určené nie sú. „Skutočný počet, technické parametre, presné umiestnenie a priestorové usporiadanie veterných turbín budú stanovené v ďalších stupňoch prípravy projektov v rámci AZ-8, najmä na základe výsledkov procesu EIA,“ uvádza vládny dokument.
Po podaní žiadosti bude mať inšpekcia najviac 12 mesiacov na vydanie rozhodnutia. Ako špecializovaný stavebný úrad bude zároveň kontrolovať, či investor dodržal priestorové limity a opatrenia určené v záverečnom stanovisku z procesu EIA.
Do príprav vstúpi aj správca zóny, ktorého vymenuje vláda. Ten má koordinovať prvé procesy vrátane posudzovania celej oblasti a jednotlivým investorom zmluvne uložiť technické a environmentálne podmienky. Investori budú musieť sledovať vplyvy turbín na vtáky a netopiere, viesť evidenciu porúch a zabezpečovať merania hluku či vibrácií pred výstavbou aj počas prevádzky.
Energetický ombudsman chce pravidlá zmeniť aj do budúcnosti. Povinné miestne alebo regionálne referendum pri strategických projektoch navrhuje zakotviť priamo v ústave. „Ak má ísť o rozhodnutie s potenciálne mnohoročným dopadom na územie, mali by mať občania možnosť rozhodnúť o ňom priamo,“ uzatvára Jankovičová.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
veterný park
elektrina
veterná elektráreň
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.


