Zima 2026/2027 na Slovensku: Meteorológovia naznačili, či nás čakajú mrazy, sneh alebo nezvyčajné teplo

Nadchádzajúca zima môže byť v Európe teplejšia, než sme navyknutí, no zároveň bohatá na zrážky. Najnovšie meteorologické modely naznačujú, že miernejšie počasie by sa nemalo vyhnúť ani Slovensku. Kto však očakáva poriadnu snehovú nádielku, môže zostať sklamaný. Do vývoja počasia navyše vstupuje mimoriadne silný klimatický jav El Niño a prekvapenie môže pripraviť aj polárny vír.  

Zima 2026/2027 sa začína čoraz jasnejšie črtať na meteorologických mapách. Hoci do jej začiatku zostáva ešte niekoľko týždňov, prvé sezónne prognózy už naznačujú, akým smerom by sa mohlo počasie na európskom kontinente vyvíjať. A zatiaľ to vyzerá, že namiesto dlhotrvajúcich mrazov a rozsiahlej snehovej pokrývky bude na mnohých miestach prevládať skôr miernejšie a vlhké počasie.

Podľa októbrového sezónneho výhľadu Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) existuje zvýšená pravdepodobnosť nadpriemerných teplôt na značnej časti kontinentu. Teplotne priaznivejšie podmienky sa očakávajú najmä v západnej a južnej Európe, no teplejší charakter zimy môže zasiahnuť aj jej strednú časť vrátane Slovenska.

Podobné závery priniesla aj analýza meteorologického portálu Severe Weather Europe, ktorú zverejnil meteorologický analytik Andrej Flis. Októbrové aktualizácie modelov posilnili signál miernejšieho zimného počasia v Európe, pričom naznačujú aj možné zmeny v rozložení tlakových útvarov nad Atlantikom.

Zrážok môže byť viac, snehu však menej

Jedným z najzaujímavejších výsledkov aktuálnych modelových výpočtov je očakávaný vývoj zrážok. Zatiaľ čo teploty by mali na veľkej časti kontinentu prekračovať dlhodobý priemer, viaceré oblasti môžu zároveň zaznamenať vyššie úhrny dažďa a sneženia.

Podľa analýzy Severe Weather Europe sa výraznejší zrážkový signál objavuje najmä v západnej, strednej a juhovýchodnej Európe. Dôvodom môže byť častejší prísun vlhkého vzduchu z Atlantického oceánu.

O tom, či budú z oblohy padať snehové vločky alebo dažďové kvapky, rozhodne predovšetkým teplota vzduchu. Ak sa bude počas zimných mesiacov častejšie pohybovať nad bodom mrazu, najmä v nížinách a kotlinách môže namiesto sneženia prevládať dážď.

Pre Slovensko by takýto scenár znamenal, že v mestách a nižšie položených oblastiach môže byť súvislá snehová pokrývka menej trvácna. Sneh by sa mohol objavovať najmä počas krátkodobých vpádov studeného vzduchu, no pri následnom oteplení by sa rýchlo topil.

Odlišná situácia môže nastať vo vysokohorských oblastiach. Ak sa vlhké atlantické prúdenie spojí s dostatočne nízkymi teplotami, hory môžu získať výraznejšie snehové prírastky.

Analýza Severe Weather Europe však upozorňuje, že celkový výhľad snehových zrážok nie je pre väčšinu Európy mimoriadne priaznivý. Výnimkou môžu byť severné oblasti kontinentu a najvyššie polohy Álp, predovšetkým nad približne 1 800 až 2 000 metrov nad morom. Ani horské strediská preto zatiaľ nemajú istotu bohatej zimnej sezóny.

Atlantik môže priniesť miernejší charakter zimy

Za očakávaným vývojom stojí aj možné rozloženie tlakových útvarov nad severnou pologuľou. Modely naznačujú vytváranie oblastí nízkeho tlaku vzduchu nad Atlantickým oceánom a severnou Európou. V centrálnych a južných častiach kontinentu sa naopak môže výraznejšie presadzovať vyšší tlak vzduchu.

Takéto usporiadanie môže podporovať západné až juhozápadné prúdenie. Do európskeho vnútrozemia by sa potom častejšie dostával vzduch, ktorý je v porovnaní s kontinentálnymi či arktickými vzduchovými hmotami teplejší a obsahuje viac vlhkosti.

Pre strednú Európu by to znamenalo častejšie striedanie zamračených a daždivých období s prechodným ochladením.

Do hry vstupuje mimoriadne silné El Niño

Tohtoročnú zimu môže výrazne ovplyvniť aj klimatický jav, ktorého pôvod treba hľadať tisíce kilometrov od Európy. El Niño vzniká pri neobvyklom oteplení povrchových vôd v rovníkovej oblasti stredného a východného Tichého oceánu. Hoci ide o proces odohrávajúci sa ďaleko od nášho kontinentu, dokáže ovplyvniť atmosférickú cirkuláciu, rozloženie zrážok aj teplotné pomery v rôznych častiach sveta.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) upozornila, že El Niño naďalej silnie a jeho vrchol sa očakáva v decembri. Teplota povrchových vôd v príslušnej časti Tichého oceánu môže dosiahnuť rekordné hodnoty. Podľa agentúry Reuters môže ísť o jednu z najsilnejších epizód El Niña od začiatku systematických porovnateľných pozorovaní v polovici minulého storočia. Takýto vývoj môže zvýšiť pravdepodobnosť teplotných extrémov a výrazných zmien v rozložení zrážok po celom svete.

Polárny vír môže všetko zamiešať

Hoci aktuálne modely uprednostňujú miernejší scenár, meteorológovia upozorňujú na ďalší faktor, ktorý môže priebeh zimy výrazne zmeniť. Je ním polárny vír. Ide o rozsiahly systém atmosférického prúdenia okolo polárnych oblastí, ktorý je výrazný najmä počas zimných mesiacov. Jeho stav ovplyvňuje aj to, ako ľahko sa môže veľmi studený vzduch dostať z Arktídy do nižších zemepisných šírok.

Ak je polárny vír stabilný a silný, studený vzduch má väčšiu tendenciu zostávať vo vysokých zemepisných šírkach. Pri jeho oslabení alebo narušení sa však môžu vytvoriť podmienky na výraznejšie vpády chladu aj do Európy.

Jedným z mechanizmov takéhoto narušenia je náhle stratosférické oteplenie. Počas neho môže dôjsť k oslabeniu alebo dokonca zmene smeru prúdenia vo vyšších vrstvách atmosféry.

Severe Weather Europe upozorňuje, že niektoré modelové signály naznačujú možnosť narušenia polárneho víru približne v polovici zimy. Historické analýzy zároveň poukazujú na možné prepojenie silných epizód El Niña s procesmi, ktoré ovplyvňujú jeho stabilitu.

Ak by sa vhodné podmienky spojili, aj počas prevažne teplej zimy by Slovensko mohlo zažiť niekoľkodňové obdobie silných mrazov a intenzívne sneženie.

Čo to znamená pre Slovensko?

Pre Slovensko sú zatiaľ najdôležitejšie dva signály: zvýšená pravdepodobnosť nadpriemerných teplôt a možnosť vlhkejšieho zimného počasia. Ak sa tieto predpoklady naplnia, rozdiely medzi jednotlivými nadmorskými výškami môžu byť výrazné. Zatiaľ čo juhozápadné Slovensko a ďalšie nížinné oblasti by mohli častejšie zažívať dážď a teploty nad nulou, horské regióny môžu mať priaznivejšie podmienky na sneženie.

Ani v Tatrách, na Orave či v ďalších severných oblastiach krajiny však nie je možné niekoľko mesiacov vopred spoľahlivo určiť množstvo snehu. Dôležité bude tiež to, či sa počas zimy presadia dlhšie obdobia západného prúdenia, alebo ich narušia vpády chladnejšieho vzduchu zo severu a severovýchodu.

Témy:
počasie
zima
polárny vír
polárny vortex
El Niño
super El Niňo

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.