Európska únia plánuje schváliť nový, 21. balík sankcií EÚ proti Rusku, ešte do 15. júla 2026, aby sa zabránilo zvýšeniu cenového stropu pre ruskú ropu. V súčasnosti sa cenový strop určuje na základe priemernej ceny ropy za posledných 6 mesiacov mínus 15 %. To by viedlo k cene ropy, ktorá by umožnila Ruskej federácii zvýšiť príjmy z ropy, ktoré by použila na predĺženie vojny na Ukrajine. Väčšina krajín by tak rada zmrazila cenový strop na ruskú ropu na súčasnej úrovni vo výške 44,1 eura za barel. Očakáva sa, že niektoré krajiny, ako Slovenská republika, ktorých vlády kolaborujú s Ruskou federáciou, budú proti takémuto rozhodnutiu, a preto EÚ hľadá nový kompromisný spôsob výpočtu cenového stropu pre ruskú ropu. Očakáva sa, že nový cenový strop pre ruskú ropu sa stanoví na úrovni okolo 60 dolárov za barel.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol pred senátnym výborom pre zahraničné vzťahy, že by USA radi čoskoro zrušili výnimky z ropných sankcií voči Rusku.
Maďarský premiér Peter Magyar na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Berlíne informoval, že medzi Maďarskom a Ukrajinou prebiehajú rokovania na technickej úrovni, týkajúce sa jazykových, kultúrnych a vzdelávacích práv maďarskej menšiny žijúcej na Ukrajine. Je pripravený stretnúť sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským začiatkom aktuálneho týždňa, ak sa podarí dosiahnuť dohodu v otázke základných práv maďarskej menšiny.
Portál Politico informoval, že EÚ by mohla 15. júna oficiálne otvoriť prvý klaster v prístupových rokovaniach s Ukrajinou a Moldavskom.
Streda 3. júna 2026 (1561. deň vojny)
Symbolický útok na Petrohrad
Ukrajinské ozbrojené sily symbolicky zaútočili na Petrohrad, kde sa začínalo Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum. Guvernér Petrohradskej oblasti Ruskej federácie Alexander Drozdenko informoval, že v oblasti útočili desiatky ukrajinských dronov, pričom zasiahli okrem iného rafinériu Petrohradský ropný terminál. Po ukrajinskom útoku tam vypukol rozsiahly požiar, ktorý zachvátil niektoré z ropných skladových nádrží terminálu. Ukrajinské drony podľa ruských sociálnych sietí zasiahli aj námornú základňu v Kronštate. Aj na námornej základni bol zaznamenaný rozsiahly požiar.
Na druhej strane ruské ozbrojené sily zaútočili na Ukrajinu 198 útočnými dronmi typu Shahed, ukrajinská protivzdušná obrana a prostriedky rádioelektronického boja zneškodnili 189 z nich. Zostávajúce drony zasiahli celkovo 7 cieľových lokalít.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas prejavu k účastníkom zasadnutia Rady Ukrajina-NATO v Kyjeve informoval partnerov, že Ruská federácia je schopná vyprodukovať 120 balistických rakiet mesačne.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte počas svojej návštevy Ukrajiny, kde sa konalo zasadnutie Rady Ukrajina-NATO, vyzval mladých Rusov, aby pri rozhodovaní o účasti vo vojne na Ukrajine vzali do úvahy, že ruské straty významne presahujú úroveň 30 000 mŕtvych a ranených mesačne. Teda, že je vysoká pravdepodobnosť, že na ukrajinskom bojisku zomrú. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na tlačovej konferencii s Markom Ruttem informoval, že Ukrajina poskytne pomoc Lotyšsku, Litve a Estónsku, ako aj Rumunsku pri riešení problémov s ukrajinskými dronmi, ktoré pre zásahy ruských systémov rádioelektronického boja narušia vzdušný priestor spojencov. Rovnako tak pomôžu aj s ruskými dronmi, ktoré narúšajú vzdušný priestor NATO.
Portál Politico informoval, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastní koncom júna summitu G7 v Evian-les-Bains vo Francúzsku.
Maďarský premiér Peter Magyar vyhlásil, že jeho krajina dosiahla s Ukrajinou komplexnú dohodu ohľadom postavenia maďarskej národnostnej menšiny na Ukrajine.
Štvrtok 4. júna 2026 (1562. deň vojny)
Rusko je schopné použiť 100 balistických rakiet mesačne
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj urobil veľké gesto a v čase, keď na bojisku ukrajinská strana stále viac preberá iniciatívu, vykonáva stále rozsiahlejšie útoky do vnútra Ruskej federácie, ktoré významne postihujú ruskú ekonomiku, a ruská strana trpí stále väčšie straty, zverejnil otvorený list ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Vyhlásil v ňom, že Rusku sa nepodarilo poraziť Ukrajinu, pričom vyzval ruského prezidenta na mierové rokovania, ktoré pomôžu zachrániť veľké množstvo ruských a ukrajinských ľudských životov. Volodymyr Zelenskyj zároveň zdôraznil, že pokračujúcu vojnu bude znášať ruský ľud stále ťažšie, čo podľa Zelenského povedie k priamemu ohrozeniu postavenia Vladimira Putina. Ukrajinský prezident zároveň vyhlásil, že pre mierové rokovania by sa mala ako štartovacia čiara považovať súčasná línia kontaktu. Zároveň navrhol niekoľko štátov, v ktorých by mohlo prebiehať také rokovanie.
Ruské sily pri každodennom útoku na veľkú vzdialenosť zaútočili na Ukrajinu jednou balistickou raketou Iskander‑M/S‑400 a až 293 dronmi typu Shahed. Ukrajinské sily protivzdušnej obrany zostrelili alebo inak potlačili 264 z nich, zostávajúce drony a raketa zasiahli 11 cieľových lokalít. Na druhej strane ruské úrady po ukrajinských útokoch na okupovaný Krym opätovne uzavreli prevádzku Krymského mosta.
Satelitné snímky zdokumentovali rozsah poškodenia ruskej fregaty Bojkij triedy Projekt 20380, ktorá bola zasiahnutá pri stredajšom dronovom útoku ukrajinských síl v suchom doku prístavu Kronštadt. Ukrajinský útok spôsobil významné štrukturálne škody a rozsiahly požiar, ktorý zasiahol väčšinu lode. Loď možno považovať za úplne zničenú.
Vrchný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny Oleksandr Syrskyj uviedol, že ukrajinské stíhacie drony v máji zničili viac ako 3 500 ruských dronov. Ukrajinské vojenské letectvo v tom istom období zostrelilo 440 ruských dronov. Podľa Syrského ruské ozbrojené sily plánujú zvýšiť podiel prúdových dronov na ruských útokoch na 50 %.
Hlavné spravodajské riaditeľstvo Ukrajinských ozbrojených síl predpokladá, že Rusko je schopné použiť mesačne až 100 balistických rakiet a zároveň si udržať konštantnú úroveň svojich zásob. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že disponuje spravodajskými správami, ktoré naznačujú, že Ruská federácia sa pripravuje na pokračovanie vojny v rokoch 2027 a 2028.
Agentúra Reuters publikovala vyjadrenie amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, že USA v blízkej dobe poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc v objeme 400 miliónov dolárov, ktorú v minulosti odhlasoval Kongres USA. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Spojené štáty nevystupujú ako sprostredkovateľ v rusko‑ukrajinskej vojne, ale ako krajina, ktorá podporuje Ukrajinu.
Švédsky minister pre migráciu Johan Forsell vo štvrtok vyzval Európsku komisiu, aby sprísnila pravidlá pre vydávanie turistických víz Rusom.
Agentúra Bloomberg informovala, že Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo v spolupráci s Ukrajinou pripravujú stratégiu na zapojenie Ruska do rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine, pričom predpokladajú, že meniaca sa dynamika v prospech Ukrajiny by mohla prinútiť Rusko ustúpiť z jeho maximalistických požiadaviek.
Piatok 5. júna 2026 (1563. deň vojny)
V rumunskom prístave Konstanca explodoval ukrajinský námorný dron
Ruský prezident Vladimir Putin počas Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade vyhlásil, že si prečítal otvorený list ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a nevidí zmysel v organizovaní stretnutia s ukrajinským prezidentom, pričom podľa ruského prezidenta má list prvky hrubosti, ktoré bránia spoločnému stretnutiu. V reakcii na odmietnutie ponuky zo strany ruského prezidenta ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že ruská strana si opäť volí vojnu.
Slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár navštívil Ukrajinu, kde sa stretol s rezortným kolegom Andrijom Sybihom. Na úvod spoločného rokovania si spoločne uctili pamiatku ukrajinských vojakov, ktorí padli pri obrane proti ruskej agresii, a následne na spoločnej tlačovej konferencii minister Blanár vyhlásil, že je presvedčený, že vojna na Ukrajine by sa mala skončiť čo najskôr a v súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN bez narušenia územnej celistvosti Ukrajiny. Minister Blanár počas návštevy odovzdal osobne Ukrajine humanitárnu pomoc a pri rokovaní s ukrajinským ministrom zahraničia zdôraznil, že tento konflikt nemá vojenské riešenie a že ho treba vyriešiť diplomaticky, pričom Slovensko podporuje akékoľvek kroky, ktoré vedú k mierovému riešeniu.
V rumunskom prístave Konstanca explodoval ukrajinský námorný dron. Rumunské úrady prístav pred explóziou evakuovali. Ukrajinské námorné sily pred explóziou informovali rumunské úrady, že počas plnenia úloh v operačnej zóne Čierneho mora štyri z bezpilotných námorných člnov námorníctva pod vplyvom nepriateľských prostriedkov elektronického boja stratili kontakt s operátormi a následne dva explodovali na otvorenom mori, jeden na pobreží Rumunska a jeden skončil v prístave Konstanca. Ukrajinské námorníctvo sa podieľalo na riešení krízovej situácie v Rumunsku a poskytlo rumunskému námorníctvu potrebné informácie, aby sa predišlo civilným obetiam.
Ruské ozbrojené sily zaútočili počas noci na Ukrajinu 216 útočnými dronmi typu Shahed a dvomi leteckými protizemnými strelami Ch‑59/69. Ukrajinská protivzdušná obrana a prostriedky rádioelektronického boja zostrelili alebo inak potlačili 198 dronov, zostávajúce drony zasiahli celkovo 13 cieľových lokalít.
Ukrajinské drony zaútočili na nákladné lode Natra a Zirkon v Taganrogskom zálive Azovského mora. Tlačový tajomník azerbajdžanského ministerstva zahraničných vecí informoval, že pri útoku dronu na nákladné lode v Azovskom mori zahynulo päť občanov krajiny a traja ďalší boli zranení. To naznačuje, že rozsah škôd na plavidlách je rozsiahly.
Ukrajina a Rusko vykonali ďalšiu výmenu vojnových zajatcov, pričom obe strany získali 185 zajatých vojakov a jedného civilistu.
Snemovňa reprezentantov USA schválila návrh zákona o poskytnutí vojenskej pomoci Ukrajine, podpore obnovy a zavedení nových sankcií voči Rusku. Návrh zákona podporilo 226 kongresmanov, pričom proti bolo 195 kongresmanov. O návrhu zákona sa hlasovalo prostredníctvom postupu pre udelenie absolutória, ktorý umožní obísť rokovanie vo výboroch, pričom sa k zástupcom demokratickej strany pridalo aj 18 republikánov a jeden nezávislý kongresman Kevin Kaley, ktorého hlas umožnil spustenie celého procesu. Aby zákon nadobudol platnosť, musí ešte prejsť jeho schválením v Senáte, pričom je vysoko nepravdepodobné, že by Senát ovládaný senátormi republikánskej strany podporujúcimi Donalda Trumpa podporil tento návrh zákona. Hlasovanie však dokumentuje, že súčasný postoj USA k ruskej plnoformátovej invázii na Ukrajinu je len dočasný a neustále narastá opozícia voči tejto politike.
Sobota 6. júna 2026 (1564. deň vojny)
Rusko rozmiestňuje protilietadlové raketové systémy na obytné budovy Moskvy
Ruské ozbrojené sily zaútočili počas noci na Ukrajinu 272 útočnými dronmi typu Shahed. Ukrajinská protivzdušná obrana a prostriedky rádioelektronického boja zostrelili alebo inak potlačili 249 z nich, zostávajúce drony zasiahli celkovo 11 cieľových lokalít.
Hovorca Štátnej pohraničnej stráže Ukrajiny Andrij Demčenko informoval, že Rusko zvýšilo počet útokov úderných dronov na Ukrajinu z územia Bieloruska.
Ruské sociálne siete informovali počas dňa o ukrajinských útokoch vo viacerých regiónoch Ruska a na okupovanom území Ukrajiny. Ukrajinské drony opäť zasiahli vojenský prístav v Kronštadte a prístav v okupovanom Mariupole. V oboch prístavoch boli zaznamenané rozsiahle požiare. Ukrajinské drony ďalej zasiahli ropný sklad v Usť-Labinsku v Krasnodarskom kraji a ropný sklad v Zugrese v okupovanej Doneckej oblasti. Opäť boli na miestach zaznamenané rozsiahle požiare.
Rusko pokračuje v rozmiestňovaní protilietadlových raketových systémov Pancir Pantsir‑SMD‑E na obytné budovy Moskvy. Ruské sociálne siete zaznamenali umiestnenie ďalšieho systému Pancir na obytný dom neďaleko stanice metra Sokolniky.
Rybárske plavidlo Duru 67, plaviace sa pod tureckou vlajkou, bolo napadnuté a potopené pri severnom pobreží Čierneho mora, pričom jeden námorník zahynul a dvaja ďalší boli zranení. Vzhľadom na fakt, že zranenia rybárov boli spôsobené šrapnelmi trieštivej explózie, je možné predpokladať, že loď potopil zásah dronu. Útok sa udial západne od Sevastopoľa, kde operujú drony oboch strán vojnového konfliktu na Ukrajine. Nateraz nie je možné určiť, ktorá strana zaútočila na turecké rybárske plavidlo. Minister pre rozvoj vidieka Oleksiy Kuleba uviedol, že Rusko zaútočilo na dva člny Námornej pátracej a záchrannej služby, pričom na plavidlách boli zaznamenané aj obete. Nie je možné vylúčiť, že incident so zničeným tureckým rybárskym plavidlom a tieto incidenty súvisia, keďže sa odohrali západne od okupovaného Krymu.
Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Georgij Tychyj sa ospravedlnil Grécku za incident s námorným dronom, ktorý bol v máji objavený v gréckych teritoriálnych vodách neďaleko ostrova Lefkada v Iónskom mori. Rumunský prezident Nicos Dan informoval, že sa uskutoční pracovné stretnutie, na ktorom sa prediskutujú návrhy opatrení na posilnenie bezpečnosti na rumunskom pobreží Čierneho mora, ako aj opatrenia na posilnenie bezpečnosti na rumunskom pobreží po incidente, pri ktorom v rumunskom prístave Konstanca explodoval ukrajinský námorný dron.
Agentúra Reuters informovala, že švédsky súd rozhodol o vydaní ruskej nákladnej lode Caffa na Ukrajinu. Loď je podozrivá z nelegálneho vývozu ukrajinských výrobkov z dočasne okupovaného územia a ktorá bola zadržaná švédskymi úradmi vo štvrtok v Baltskom mori. Ide o prvý prípad, keď na žiadosť ukrajinskej prokuratúry o medzinárodnú právnu pomoc zahraničný súd schválil zadržanie plavidla, ktoré mohlo byť zapojené do nelegálneho vývozu ukrajinských výrobkov z dočasne okupovaného územia.
Vedúci kancelárie prezidenta Ukrajiny Kyrylo Budanov sa stretol v Poľsku s poľským ministrom obrany Wladyslawom Kosiniak‑Kamyszom. Hlavnou témou rokovania bolo pobúrenie Poľska z udelenia čestného názvu Hrdinovia Ukrajinskej povstaleckej armády Samostatnému centru špeciálnych operácií Sever. Wladyslaw Kosiniak‑Kamysz podľa jeho slov po stretnutí jasne pomenoval očakávania Poľska týkajúce sa rozhodnutia udeliť tento čestný názov, pričom poľskí predstavitelia už skôr uviedli, že očakávajú zrušenie tohto rozhodnutia.
Nedeľa 7. júna 2026 (1565. deň vojny)
Obmedzený ruský útok
Počas obmedzeného vzdušného útoku na veľkú vzdialenosť ruské ozbrojené sily nasadili 236 útočných dronov typu Shahed. Ukrajinská protivzdušná obrana a prostriedky rádioelektronického boja zostrelili alebo inak potlačili 215 z nich, zostávajúce drony zasiahli 13 cieľových lokalít.
Zhrnutie
Ruské straty tento týždeň vzrástli oproti predchádzajúcemu týždňu približne o 20 % a podľa ukrajinských zdrojov prekročil počet mŕtvych a ťažko ranených ruských vojakov číslo 9500. Ukrajinská strana dokumentuje každú ruskú stratu video záznamom. Ide teda o jedny z najvyšších strát tohto vojnového konfliktu. Vzhľadom na to, že oproti predchádzajúcim fázam vojny v poslednej dobe vzrástol percentuálny podiel zabitých ruských vojakov a poklesol podiel ťažko ranených je pravdepodobné, že v tomto mesiaci bude zabitý rekordný počet ruských vojakov. Je veľmi pravdepodobné, že na ukrajinskom bojisku sa počet mŕtvych ruských vojakov v súčasnosti blíži k tomu, že denne je zabitých 1000 ruských vojakov a počas niektorých dní sa táto hodnota dokonca prekonáva.
To dokumentuje, že ukrajinská stratégia dotlačiť Ruskú federáciu do rokovacích konaní zvýšením strát ruských vojakov nad hranicu, ktorá je pre Rusko akceptovateľná, sa môže naplniť. Sekundárnym efektom dramatického nárastu strát ruských vojakov je oslabenie ruských pozícií na línii kontaktu a vzrast príležitostí pre ďalší ukrajinský postup.
Tento trend zároveň dokumentujú stále intenzívnejšie hlasy odborníkov v Ruskej federácii o rozpade ekonomiky Moskvy. No a potom je tu pomalá, ale neustále rastúca kritika súčasného stavu a upozorňovanie na to, že Ruská federácia nedokáže dlhodobo znášať náklady na pokračovanie vojny na Ukrajine. Naopak, na druhej strane NATO pripravuje nový 70‑miliardový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorý by mohol byť predstavený už na júlovom samite Aliancie v Turecku. Tento mechanizmus by zabezpečil financovanie vojnových potrieb Ukrajiny minimálne do konca roka 2028. Ruská federácia tak nemôže očakávať, že sa situácia v strednodobom horizonte zmení k lepšiemu a dostáva sa tak do stále horšej situácie.
Ukrajinský prezident vo svojom otvorenom liste úprimne a otvorene opísal situáciu, ktorej čelí Ruská federácia, a strategickú dilemu, ktorú musí riešiť. Dilemu, v ktorej sa Vladimir Putin musí rozhodnúť medzi priznaním zlyhania a ďalším prehĺbením problémov Ruska. Čím neskôr Vladimir Putin týmto problémom čelí, tým to bude pre Rusko aj pre neho osobne horšie, a v tomto mal Volodymyr Zelenskyj vo svojom otvorenom liste pravdu. Je len na Vladimirovi Putinovi, ktorú z dvoch ciest si vyberie.
