Zonáciu Tatier vláda už schválila. Prečo teraz vznikajú špeciálne rozvojové podzóny?
obchodnyregister
2026.07.25.
Po rokoch diskusií a odkladov dostal Tatranský národný park (TANAP) novú zonáciu.
VYSOKÉ TATRY: Rok 2026 prináša pre Tatranský národný park (TANAP) historický míľnik. Nová zonácia, ktorá platí od 15. júla 2026, prináša do hôr jasné pravidlá hry. Viac ako šesťdesiat percent územia Tatier dostalo najprísnejšiu bezzásahovú ochranu.
Naopak, v malých, presne vymedzených územiach o rozlohe 0,64 percenta celej výmery národného parku prebehne proces posudzovania, ktorý určí, kde a za ako prísnych podmienok bude možný ďalší rozvoj ľudských aktivít.
Plán územného rozvoja TANAP-u
Vláda 1. júla 2026 schválila dlho očakávanú zonáciu Tatranského národného parku, ktorá jasne vymedzuje hranice a pravidlá ochrany prírody v najstaršom národnom parku na Slovensku. Všetky schválené zonácie národných parkov aktuálne posudzuje Európska komisia, ktorá napokon povie, či sú v súlade s plánom obnovy.
Prijatím zonácie sa však celý proces zďaleka nekončí. Paralelne sa totiž rozbieha ďalší dôležitý krok – príprava takzvaného “Plánu územného rozvoja pre vybrané dotknuté územia v TANAP-e”, ktorý stanoví pravidlá pre budúcu (väčšinou lyžiarsku) infraštruktúru v TANAP-e.
Prečítajte si tiež:
Čo presne rozhodnutie vlády, ktorá ministerstvu životného prostredia a správe národného parku zadala domácu úlohu, znamená pre Tatry, ako bude vyzerať ochrana prírody a čo sa bude diať v najbližších mesiacoch?
Envirorezort v blízkej budúcnosti predloží do procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie plán územného rozvoja TANAP-u zameraného na zóny s možnými novými zjazdovkami a súvisiacou lyžiarskou či turistickou infraštruktúrou.
Väčšina územia v najprísnejšom režime
Hlavným cieľom novej zonácie je zvýšenie ochrany prírody a stabilizácia vzácnych ekosystémov. Celková výmera národného parku je 74 606 hektárov a TANAP sa po novom rozdelí do štyroch základných zón podľa stupňa ochrany:
- Zóna A (5. stupeň ochrany / bezzásahová): Tvorí až 61,88 percenta výmery národného parku (vyše 46-tisíc hektárov). V týchto územiach platí najprísnejší režim, kde je prvoradá príroda bez zásahov človeka. Napokon sa do tejto kategórie všetky staré lesy v Tatrách nedostali.
- Zóna B (4. stupeň ochrany): Pokrýva 14,33 percent územia (10 695 hektárov).
- Zóna C (3. stupeň ochrany): Tvorí 22,80 percent územia (17 011 hektárov).
- Zóna D (2. stupeň ochrany): Pokrýva len necelé 1 percento (735 hektárov) územia v zastavaných územiach obcí či v ich blízkosti.
Čo sú špeciálne podzóny a prečo vznikajú?
Súčasťou schválenej zonácie je aj vyčlenenie osobitných podzón označených ako A2, B3 a C2. Tieto lokality majú celkovú rozlohu približne 474 hektárov, čo predstavuje 0,64 percenta z celkovej výmery TANAP-u. Ide o plochy, ktoré sa mali objaviť už v prijatej zonácii, ale Európska komisia s takým postupom nesúhlasila, pretože nové plochy najprv musia prejsť posúdením vplyvov na životné prostredie – takzvaným procesom EIA.
(Článok pokračuje pod obrázkom)
Kriváň.
Zdroj: TASR
Vo zverejnenom dokumente sa píše, že jeho úlohou je preveriť možnosti zníženia alebo zachovania stupňa ochrany v podzónach A2, B3 a C2 v rámci schválenej zonácie Tatranského národného parku a zároveň posúdiť predpoklad možného sústredenia potenciálnych rozvojových aktivít do týchto území.
V prípade podzón A2, B3 a C2 ide o plochy, ktoré by sa pričlenili k súčasným 100 hektárom, kde sa už v súčasnosti nachádza športová, turistická či mestská infraštruktúra. Vyčlenené podzóny tak zahŕňajú nové lokality, kde sa predpokladá budúci rozvoj v podobe zástavby.
Prečo štát a Správa TANAP-u tieto podzóny vyčlenili? Hlavným zámerom je takzvaný efekt koncentrácie rozvojových aktivít. Namiesto toho, aby sa ľudské aktivity a výstavba živelne nerozširovali po celom národnom parku, štát ich chce “usmerniť” a “uzamknúť“ výhradne do týchto presne vyhradených lokalít. Tým sa má predísť tlaku na najcennejšie jadrové územia národného parku.
Čo sa bude diať ďalej?
Schválením zonácie vláda poverila ministerstvo životného prostredia vypracovaním plánu územného rozvoja pre spomínané podzóny, ktorý prejde procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie.
(Článok pokračuje pod obrázkom)
Člnkovanie na Štrbskom plese v benátskych maskách.
Zdroj: TASR
Harmonogram postupu:
- Leto 2026 (júl – august): Prebieha určenie rozsahu hodnotenia a príprava správy o vplyvoch plánovaného rozvoja na prírodu. Dôraz sa kladie na posúdenie vplyvu na územia európskeho významu a chránené vtáčie územia (sústava Natura 2000).
- Jeseň 2026 (september – október): Vypracuje sa finálny návrh Plánu územného rozvoja a uskutoční sa jeho verejné prerokovanie. Verejnosť, samosprávy aj ochranárske organizácie tak budú mať možnosť vyjadriť sa a predložiť pripomienky.
- Koniec roka 2026 (november – december): Po vypracovaní odborných posudkov a záverečného stanoviska z posudzovania SEA bude finálny dokument predložený na definitívne schválenie vláde.
Ak z posúdenia vplyvov na životné prostredie vyplynie, že rozvoj v niektorej z vybraných lokalít by výrazne ohrozí prírodu, vláda má stupne ochrany v danej podzóne sprísniť.