Najväčším problémom Rusov je, že uverili vlastnej propagande a teraz zažívajú šok z reality, tvrdí odborník na Rusko

Rusko sa preto pokúša dovážať benzín z Indie, paradoxne vyrobený z ruskej surovej ropy, ktorú tam predtým vyviezli. Lenže tu narážajú na logistický problém: Ukrajinci im systematicky likvidujú prekladacie ropné terminály. Minulý týždeň zaútočili na terminály vo Vyborgu a v Petrohrade, vyradené je Tuapse, Novorossijsk funguje na obmedzenú kapacitu. Voziť pohonné hmoty cez Čierne more je riskantné, je to bojová zóna. Pred pár dňami Ukrajinci zničili osem ruských tankerov, ktoré sa pokúšali dodať palivo na okupovaný Krym.

Na videosnímke z platformy Telegram miestneho gubernátora Krasnodarského kraja, hustý čierny dym stúpa k oblohe po dronovom útoku na ropnú rafinériu v Tuapse v Rusku.
Zdroj: TASR/AP

Na sociálnych sieťach vidieť zábery nekonečných kolón na ruských čerpacích staniciach. S akými obmedzeniami sa stretávajú bežní Rusi?

Okrem Čukotky hlásia problémy a limity na tankovanie takmer všetky regióny Ruskej federácie. Na petrohradskej burze, kde nakupujú nezávislí predajcovia pohonných hmôt, ktorí zabezpečovali 40 percent ruského trhu, vyskočila cena benzínu za prvý polrok o 35 percent. Mnohé čerpacie stanice radšej úplne zatvorili. Na pumpách vertikálne integrovaných gigantov (ako Rosnefť či Lukoil, ktorí ropu ťažia i spracúvajú) sa tvoria niekoľkokilometrové rady. Cena 95-oktánového benzínu, ktorá bola na jar na úrovni 78 rubľov, dnes prudko atakuje hranicu 90 až 100 rubľov a viac.

Distribúcia kolabuje, železnica je preťažená armádou, dramaticky zdraželi taxíky a preprava tovarov. Je len otázkou času, kedy sa tento palivový kolaps naplno prenesie do drastického zdražovania potravín a bežných produktov. Úplne najhoršia situácia je na okupovanom Kryme, kde už niekoľko týždňov platí absolútny zákaz predaja benzínu civilným osobám. Palivo dostávajú len štátne zložky a armáda.

Obyvatelia v Rusku čelia nedostatku paliva. Na čerpacích staniciach platia obmedzenia, mnohé sú zatvorené, alebo sa pri nich tvoria kolóny.
Zdroj: reuters

Anonymné prieskumy: Putinova podpora padla pod 30 percent

Vplýva táto palivová kríza na dôveru Rusov v schopnosť štátu fungovať? Existuje nejaká hranica, kedy spoločnosť povie „dosť“?

Určite áno. Musíme však rozlišovať medzi neanonymnými a anonymnými prieskumami. Oficiálna štátna agentúra VCIOM robí neanonymné prieskumy, kde sa respondent musí identifikovať. Tam sa dôvera Putinovi stále pohybuje na úrovni okolo 66 percent, hoci aj tam vidno prepad z pôvodných 80 percent za posledných pár mesiacov.

Keď však tá istá agentúra na prelome apríla a mája urobila anonymný prieskum, výsledky šokovali. Putinova reálna podpora klesla pod 30 percent. Režim preto okamžite zakázal realizovať a publikovať akékoľvek anonymné prieskumy verejnej mienky.

V Rusku vládne tvrdý policajný štát. Ľudia sa boja vyjadriť verejne, no nespokojnosť v nich vrie. Táto palivová kríza bezprostredne zasiahla ich každodenný komfort, čo má obrovský psychologický dopad. Každý Rus s autom sa dnes pýta: Kto je za toto zodpovedný? Veď tá špeciálna vojenská operácia sa nás nemala dotknúť.

Zaregistrovali ste signály rastúceho napätia aj medzi ruskými elitami alebo v armáde?

Rozhodne áno. Na pôde Štátnej dumy vystúpil líder komunistov Gennadij Zjuganov, ktorý otvorene vyhlásil, že ak sa „špeciálna vojenská operácia“ neskončí do októbra, Rusku hrozí nová októbrová revolúcia. Na ekonomickom fóre v Petrohrade, ktoré bolo kedysi „Davosom východu“ a dnes tam chodia už len zástupcovia krajín ako Laos, všetci otvorene kritizovali centrálnu banku za likvidačné úrokové sadzby.

Keby nastala spomínaná októbrová revolúcia, myslíte si, že by dokázala byť úspešná? Mohla by zmena prísť z vyšších, elitných vrstiev, keďže zdola to zrejme nepríde?

Súhlasím s vami, že tá zmena musí prísť z Putinovho okolia, od niekoho, kto povie: „Stačilo, cieľom tejto operácie nebolo zničiť Rusko.“ Spodné vrstvy sú paralyzované strachom, no pnutie vnútri ozbrojených zložiek narastá. Boli sme svedkami pokusu Prigožina, ktorý s Wagnerovcami prešiel takmer až k Moskve, no dnes je už na druhom svete.

Teraz sme však svedkami novej podobnej kauzy. Ruský vojak Alexander Lunin zverejnil video, kde žiada o stretnutie s Putinom. Otvorene opísal korupčné pomery v armáde, kde velitelia doslova ošklbávajú svojich vojakov o žoldy a v prípade odporu ich posielajú na istú smrť. Lunin vyhlásil, že ak ho Putin neprijme a spolu nevystúpia v televízii, armáda sa postaví proti nemu. Vojaka okamžite zadržali, rovnako ako predtým nacionalistu Girkina, ktorý kritizoval vedenie vojny zo strany Šojgua a Gerasimova. O osude Prigožina sme už hovorili.

Ukazuje to však, že pnutie v ozbrojených zložkách eskaluje. Kremeľ bol zvyknutý mesačne verbovať cez 30-tisíc ľudí, dnes kvôli rozpočtovým problémom, ale i klesajúcemu záujmu, regrutujú zhruba 20-tisíc, pričom ich mesačné straty na fronte presahujú 30-tisíc vojakov.

Alexander Lunin vo videu pre Putina
Zdroj: Reuters/via REUTERS

Rozpočtová priepasť a čínske pasce na majetok

Vládne výdavky na vojnu sú extrémne. V akom stave je momentálne ruský štátny rozpočet?

V katastrofálnom. Deficit ruského federálneho rozpočtu za prvý polrok 2026 dosiahol 8 biliónov rubľov, pričom plánovaný deficit na celý rok bol stanovený na 3,7 bilióna (44 miliárd eur). Výdavky na obranu prekročili plány o 30 percent, zatiaľ čo reálne príjmy štátu medziročne klesli zhruba o 40 percent. Rusi si pritom nemôžu požičať na medzinárodných trhoch. Čínsky finančný regulátor dokonca zakázal domácim subjektom nakupovať ruské štátne dlhopisy, pretože sú príliš rizikové.

Putin sa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom dohodol na špecifickom modeli. Čína vydáva takzvané „panda dlhopisy“, ale len pre najväčšie ruské energetické korporácie, akou je napríklad krachujúci Gazprom, ktorý prišiel o európsky trh. Je to presne ten neokoloniálny model, aký Čína aplikovala v Afrike alebo pri preberaní prístavu Pireus v Grécku a inde vo svete. Tieto dlhopisy znamenajú, že ak dlžník stratí schopnosť splácať, čínsky veriteľ automaticky preberá jeho kľúčové aktíva, teda reálny majetok firmy.

Celý ruský finančný systém je momentálne obrovská, neudržateľná bublina. Ruské ministerstvo hospodárstva muselo priznať, že reálny rast ekonomiky za prvý polrok dosiahol úbohé 0,2 percenta, čo znamená čistú stagnáciu.

Ako vlastne vplýva tento prepad a nedostatok pracovnej sily na radového ruského obyvateľa niekde na Urale? Čo to znamená pre obyčajného človeka, okrem spomínaného problému s benzínom?

Závisí to od toho, kde ten človek pracuje. V Rusku bolo vždy najvýhodnejšie pracovať v štátnej správe, pretože máte garantovaný príjem a hlavne prístup k úplatkom. Ruská spoločnosť je hlboko prelezená systémovou korupciou. Keď som v roku 2018 prednášal na univerzite vo Veľkom Novgorode študentom z 18 ruských univerzít a pýtal som sa ich, čím chcú byť, všetci odpovedali: štátna správa. Dôvodom sú úplatky. Ak chcete v Rusku podnikať ako malá či stredná firma, musíte neustále platiť hygienikov, požiarnikov, daňový úrad, čo enormne dvíha náklady na prežitie.

Dnes je v Rusku oficiálna nezamestnanosť na úrovni 2 percent. Je to dané tým, že všetci nezamestnaní chlapi z chudobných regiónov odišli zarobiť na vojnu. Lenže kvôli tomu dnes ruskému priemyslu chýba kvalifikovaná pracovná sila. Nemôžete postaviť novú továreň na drony, pretože nemáte koho zamestnať. Putin sa ocitol v slepej uličke a nevie dať ľuďom perspektívu. A Rusi to začínajú chápať až teraz, keď stoja 5 hodín v rade na benzínke. Známy výrok, že Rusko je len benzínová pumpa s jadrovými zbraňami, dostal nový rozmer: dnes je to benzínová pumpa, kde na benzín čakáte päť hodín.

Obyvatelia v Rusku čelia nedostatku paliva. Na čerpacích staniciach platia obmedzenia, mnohé sú zatvorené, alebo sa pri nich tvoria kolóny.
Zdroj: reuters

Digitálna vojna

Keď hovoríme o závislosti na Číne alebo dovoze z Indie, čo to pre nich znamená v globálnom meradle? Nestáva sa z bývalej veľmoci de facto vazalský štát?

Rusko bolo reálne ekonomickým trpaslíkom aj pred vojnou, s výnimkou armády, ropy a plynu. No ukázalo sa, že tá armáda nie je taká efektívna, ako si mysleli. Kremeľ bol presvedčený, že za pár dní obsadí Kyjev, preto tomu hovorili „špeciálna vojenská operácia“. Hovorca Peskov však pred pár dňami priznal, že je to regulárna vojna.

Ukrajinci ukázali, že sa Ruska neboja, a navyše získali obrovský technologický náskok v manažmente vojny a digitalizácii bojiska cez modely umelej inteligencie. To, čo sa stalo s dronmi za štyri roky vojny, je neskutočné. Začalo to v roku 2022, keď ukrajinský veliteľ s prezývkou Maďar (Robert Brovdi) použil civilný dron s kamerou, ktorý pôvodne kúpil deťom, a zistil, že sa naň dá zavesiť aj granát. Dnes majú na Ukrajine cez 200 firiem, ktoré chrlia inovácie dronov a ak sa osvedčia štát financuje ich výrobu. Čas, ktorý potrebujú na zavedenie inovácie do výroby sú v priemere tri týždne.

Ich modely umelej inteligencie majú dokonale prečítaný ruský spôsob vedenia vojny a štruktúru ich protivzdušnej obrany. Rusi útočia na Ukrajinu emočne, ako teraz, keď balistická raketa zničila štyri poschodia obytného domu v Kyjeve. Ukrajinci na to idú metodicky a chladnokrvne. Načo by púšťali tisíc dronov na Moskvu, keď môžu systematicky likvidovať jednu rafinériu za druhou? Má to zdrvujúci ekonomický aj psychologický dopad na ruskú verejnosť, ktorá zrazu vidí, že ich slávna armáda nedokáže ochrániť domáce územie. Je to ako v boxe: aj menší a ľahší súper dokáže systematickými údermi na slabé miesto zložiť obrovského obra.

Ukrajinský vojak s dronom.
Zdroj: TASR/AP

Takže Ukrajina paralelne útočí nielen na rafinérie, ale v ruskom tyle systematicky likviduje aj celú logistickú a železničnú infraštruktúru?

Musíme rozlišovať dve veci: drony dlhého dosahu ničia ciele hlboko v tyle Ruska (rafinérie, sklady, prístavy, ropné terminály). Potom sú tu drony stredného dosahu, ktoré operujú hlboko poza frontovú líniu (do 200 a viac km) a prostredníctvom nich Ukrajinci už takmer úplne izolovali Krym. Rusi na tieto drony stredného dosahu momentálne nemajú žiadnu efektívnu vojenskú odpoveď.

Ak ju v najbližších týždňoch nenájdu, majú obrovský problém, pretože Ukrajinci im kompletne paralyzujú logistiku zásobovania frontu. Ruská armáda má na fronte v Ukrajine okolo 720 až 750-tisíc vojakov. Ak títo ľudia nemajú plynulý prísun munície, paliva, potravín a vody, nedokážu útočiť a v perspektíve ani udržať pozície. Na Kryme dochádza benzín aj potraviny, nefunguje elektrina a kvôli tomu nejdú ani čerpadlá na hlboké studne s vodou. Krymský kanál je suchý, pretože Rusi sami v roku 2023 vyhodili do vzduchu Kachovskú priehradu, ktorá ho zásobovala úžitkovou vodou. Ukrajinci model paralyzovania logistiky úspešne otestovali pri oslobodzovaní Chersonu, kde štyri mesiace likvidovali logistiku cez Dnepr, až kým odtiaľ 25-tisícová ruská armáda musela potupne utiecť, lebo nemala zdroje. Teraz tento model uplatňujú na Krym a ďalšie okupované územia.

Zaplavený Cherson po pretrhnutí Kachovskej priehrady
Zdroj: Reuters/Inna Varenytsia

Je táto stratégia pre Ukrajincov dlhodobo udržateľná? Môžu v nej pokračovať aj napriek tomu, že Rusi na niektorých úsekoch frontu pomaly postupujú?

Ruský postup sa de facto zastavil. To, čo Putin dvakrát vyhlásil v televízii, že dobyli Konstantinovku, nezodpovedá realite. Satelitné snímky jasne ukazujú, že ju nekontrolujú. Rusi nevedia masívne postupovať proti rojom ukrajinských dronov. Pomer strát živej sily je v tejto chvíli 1 ku 8 až 1 ku 10 v neprospech Ruska. Kým minulý rok Rusi získavali okolo 200 kilometrov štvorcových územia mesačne, dnes sú to úbohé drobné územné zisky (okolo 15 km štvorcových za mesiac) pri Pokrovsku, ktorý sa zúfalo snažia obkľúčiť. Naopak, Ukrajincom sa na Záporoží podarilo oslobodiť 200 kilometrov štvorcových. Územné zisky už nie sú v prospech Ruska, a to je priamy dôsledok ochromenej logistiky. Bez nej nedokážete rotovať unavených vojakov ani navážať materiál.

Aký je váš celkový odhad vývoja do konca roka 2026? Kam trendy reálne smerujú?

Odhady sa robia ťažko, no v prvej polovici roka sa dynamika jasne otočila a Ukrajina získala strategickú iniciatívu. Jedinou ruskou výhodou zostáva balistická raketa Iskander-M, na ktorú Ukrajinci nemajú dostatok protivzdušnej obrany. Rusi ich dokážu mesačne vyrobiť okolo 50 kusov. Počas posledných dvoch masívnych útokov ich vypálili cez dvadsať a tie prešli, pretože Ukrajine chýbajú rakety do systémov Patriot. Výrobu týchto rakiet však Rusi nedokážu zvýšiť, nemajú na to ľudí a dochádzajú im i peniaze.

Na druhej strane, technologická prevaha Ukrajiny v dronovom priemysle rastie. Prezident Zelenskyj avizoval, že čoskoro budú schopní posielať na Moskvu tisíc dronov za noc, dnes ich púšťajú okolo 300 až 400 denne. Na prebiehajúcom samite NATO sa navyše schvaľuje balík v objeme 40 miliárd eur do výroby interceptorov, vojenská podpora Ukrajiny zo strany NATO tento i budúci rok by mala dosiahnuť 70 miliárd dolárov . V záveroch samitu sa prvýkrát otvorene hovorí o Ukrajine ako o „prispievateľovi do európskej bezpečnosti“ (contributor to European security), nie ako o niekom, kto len pasívne čaká na pomoc. Vzniká tu unikátny európsko-ukrajinský priemyselný komplex.

Strela Iskander-M je odpaľovaná z mobilnej platformy a je schopná vykonávať úhybné manévre.
Zdroj: Vitaly V. Kuzmin

Čo je dnes najväčším problémom Ruska?

Najväčším problémom Rusov je, že uverili vlastnej propagande a pripísali si schopnosti, ktorými reálne nedisponujú. Štátna propaganda im desaťročia vymývala mozgy, no teraz zažívajú šok z reality. Keď musí minister energetiky Novak po týždňoch zatĺkania konečne verejne priznať, že krajina má vážny problém s benzínom, ilúzia o neporaziteľnom Rusku sa rúca. Tá nespokojnosť sa už nedá skryť, prenikla do každodenného života obyčajných ľudí a tie ekonomické ukazovatele, nulový rast, šialený deficit, rastúca inflácia, vysoké úrokové miery a palivová kríza, sú pre Kremeľ dlhodobo neudržateľné.