Čo ak Putin nechce poraziť NATO? Ukrajinská rozviedka odhaľuje, aké plány môže mať Kremeľ

Rusko sa nechystá zaútočiť na Európu, tvrdí Vladimir Putin. Ukrajinská zahraničná rozviedka však upozorňuje, že Moskva počíta aj s možnosťou priameho vojenského konfliktu. Jej cieľom podľa služby nemusí byť vojenská porážka NATO, ale spochybnenie schopnosti Aliancie ochrániť svojich členov.  

„Nechystáme sa zaútočiť na Európu,“ vyhlásil podľa ukrajinskej zahraničnej spravodajskej služby SZRU ruský prezident na zasadnutí Valdajského klubu. Zároveň podľa nej varoval, že v prípade „útoku na Rusko“ môže Moskva použiť „všetky dostupné zbrane“ vrátane jadrových.

SZRU vo svojom hodnotení ruskej hrozby pre Európu označuje takéto vyjadrenia za súčasť systematického zastrašovania európskych vlád a verejnosti. Ich účelom má byť oslabenie vojenskej podpory Ukrajiny, zníženie ochoty európskych krajín posilňovať obranu a vyvolávanie strachu z priameho konfliktu.

Moskva má skúšať hranice

Hlavným cieľom Ruska je podľa rozviedky podkopať európsku podporu Ukrajiny pri čo najnižšom riziku pre Moskvu. Na jeho dosiahnutie môže využívať sabotáže, kybernetické útoky, ovplyvňovacie operácie, dezinformácie, drony či špionáž.

V Európe podľa SZRU pôsobí takmer 400 príslušníkov ruských spravodajských služieb. Ich činnosť má Moskve umožňovať skúšať, kam až môže zájsť bez vyvolania spoločnej reakcie NATO.

Pred možnosťou závažnejších ruských operácií varoval aj riaditeľ českej Bezpečnostnej informačnej služby Michal Koudelka. Spomenul možné sabotáže proti objektom pomáhajúcim Ukrajine, útoky na sklady zbraní či obmedzenú vojenskú akciu proti členskému štátu NATO. Zdôraznil však, že nejde o bezprostrednú hrozbu a nie je dôvod podliehať hystérii.

V hre je aj priamy konflikt

Ukrajinská rozviedka tvrdí, že Rusko nevylúčilo ani priamy vojenský konflikt s Európou. S touto možnosťou má počítať pri plánovaní vojenských konfliktov do roku 2045. Šesť scenárov sa podľa SZRU týka severnej Európy, pričom Moskva rozpracúva aj scenáre súvisiace s Poľskom a pobaltskými krajinami.

Rok 2045 označuje horizont plánovania, nie stanovený termín útoku. SZRU nezverejnila podkladové ruské dokumenty, ktoré by umožnili jej tvrdenia nezávisle overiť.

Jedným z možných nástrojov Moskvy by podľa služby mohla byť kontrolovaná regionálna kríza na východnom krídle NATO. Aliancia by v takej situácii musela rozhodovať pod časovým tlakom a v podmienkach neistoty.

„Cieľom nie je poraziť NATO vo vojenskom zmysle, ale demonštrovať jeho údajnú neschopnosť pohotovo reagovať a kolektívne chrániť svojich členov,“ uvádza SZRU.

Kde by Rusko mohlo skúšať odhodlanie NATO

Možné scenáre ruského postupu rozobral aj Richard D. Hooker Jr. v analýze Atlantic Council. Venoval sa Svalbardu, Ålandským ostrovom, východnému Estónsku, Gotlandu a možnosti vytvorenia pozemného koridoru do Kaliningradu.

Autor skúma situácie, v ktorých by Moskva mohla skúšať odhodlanie NATO a usilovať sa o územné alebo strategické zisky. Ide však o analytické scenáre, nie o potvrdené ruské operačné plány.

Samotná Aliancia v deklarácii zo summitu v Ankare označila Rusko za dlhodobú hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu. Členské štáty zároveň opätovne potvrdili záväzok kolektívnej obrany podľa článku 5 Washingtonskej zmluvy.

Témy:
vojna na Ukrajine
Vladimir Putin
Rusko

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.