Bratríčku, dávaj si pozor! Akého revolucionára a živú fakľu ukazuje Matúš Maťátko v Ostrave?

Vždy, keď niektorý náš umelec vystavuje v zahraničí, paradoxne prinesie nové správy o danom teritóriu aj domov. Výtvarník Matúš Maťátko práve vystavuje svoju výnimočnú tvorbu – s odkazmi na históriu – v Ostrave a podujatie tiež zaujímavo rezonuje.  

Výstava má naliehavý názov Bratríčku, drž sa! – boli sme teda zvedaví, či nášmu umelcovi u susedov porozumeli. Však pre nás je Ostrava predovšetkým priemyselné centrum a Maťátkova tvorba je dosť špecifická. Ako ju prijali?

Foto:
Roman Polášek
Maťátkova výstava v Ostrave trvá do 23. augusta.

„Ostrava je síce priemyselné mesto, ale kultúra tu má hlboké korene,“ povedal nám výtvarník. „Dom umenia GVUO (Galéria výtvarného umenia v Ostrave), v ktorom vystavujem, je, mimochodom, starší ako Slovenská národná galéria! GVUO dnes oslavuje sto rokov od založenia. U nás v tom čase vznikala napríklad bratislavská Umelka. Priemysel prinášal do Ostravy nemalé peniaze, ktoré šli aj do jej zveľadenia. Odtiaľ pramení tá monumentálnosť budov, sochárska výzdoba takmer storočnej Novej radnice a množstva ďalších budov či realizácií vo verejnom priestore ešte z 30. rokov minulého st. Ostrava teda nebola spätá len s hutníctvom, ale aj s tým, že oslavu práce viedla cestou umenia.“

Foto:
Roman Polášek
Matúš Maťátko: Tanec smrti

Dcéra bola aj v divadle

Publikum si teda výstava našla, a to nielen v samotnom meste, ale v celom regióne: prichádzajú napríklad študenti Ostravskej univerzity či návštevníci festivalu Colours of Ostrava. Prijali ju pozitívne a so zvedavosťou, keďže je to aj ich história. Skrátka, Ostrava si stále viac získava povesť kultúrneho centra – je tu populárne divadlo Mír, pôsobí tu herec – komik Štěpán Kozub a Maťátkove diela pôsobia tiež trocha teatrálne.

Opýtali sme sa, či má rád divadlo a humor. Spoznal divadelnú Ostravu? „Divadlo Mír aj Štěpána Kozuba poznám z médií, viem, že je populárny. Divadiel je v Ostrave pomere dosť a dramatické umenie tu má široké zastúpenie. Funguje tu aj fakulta výtvarných a dramatických umení. Sám mám k divadlu blízko, dcéra dokonca v Ostrave navštívila i Divadlo Loutek. A áno, určitú dramatickosť možno nájsť aj v mojich veciach,“ rozpráva Maťátko.

Najlepším príkladom toho je inštalácia Revolucionár, kde ide o súbor objektov rúk postavených ako scéna. Cez gestá a symboly ako autor vyjadruje nálady davu. Divák do inštalácie priamo vchádza a prechádza pomedzi jednotlivé objekty. V tomto zmysle a týmto spôsobom je v jeho tvorbe divadelnosť prítomná.

Foto:
Roman Polášek
Pohľad do výstavy Matúša Maťátka Bratříčku, drž sa v Ostrave

Výmena pocitov

Maťátkova výstava sa volá Bratříčku, drž sa! Názov pripomína všeličo, aj Krylovu pieseň. V tomto prípade poukazuje práve na prepojenie Česka a Slovenska v nedávnej histórii a vlastne aj v súčasnosti, hoci už každý národ kráča sám, dostáva sa do podobných situácií. O to zaujímavejšie je vymeniť si informácie o tom, ako rozmýšľame a s akými pocitmi vnímame svet, dejiny i súčasnosť. Znie to povzbudzujúco.

„Je to skôr angažovaná história,“ pripomína umelec. „Celý projekt je prehľadom kľúčových udalostí z dejín Čechov a Slovákov, národov, ktoré kedysi tvorili spoločný štát. Začína od národného obrodenia až po súčasnosť, a je to taká obrazáreň hrdinov aj antihrdinov, udalostí, na ktoré môžeme byť hrdí, ale aj takých, na ktoré nesmieme zabudnúť – ako hovorí v kurátorskom texte Vladimír Beskid. Názov teda nie je ani tak povzbudivý, skôr ho treba čítať so zdvihnutým prstom. Bratskému českému národu ten názov hovorí „drž sa”, pamätaj na situáciu, akú dnes žijeme na Slovensku – aj v oblasti kultúry – aby k nej u vás nedošlo.“

Inšpiráciou k názvu výstavy bola naozaj pieseň Karla Kryla, len v tomto prípade ako varovanie, aby sme neprišli o už dosiahnuté hodnoty. Na výstave sú diela ako Bratříčku, to nejsou bubáci (okupácia 1968), Živá fakľa (spomienka na Jana Palacha, 1968-1969), Spojenými silami (vznik Československa, 1918), Tanec smrti, Memento ako dymiaca menora, ale pozornosť dostali aj oslavné a heroické udalosti – dielo Sľúbili sme si lásku (k novembru ’89), alebo Na horách horí vatra (SNP, 1944).

Foto:
Roman Polášek
Pohľad do ostravskej výstavy Matúša Maťátka Batříčku, drž sa

Spoločný príbeh

Výstava je vlastne dialógom: Matúš Maťátko dáva svoje diela do súvisu s dielami zo zbierkového fondu ostravskej galérie. „Moje diela dopĺňajú zbierku diel z Galérie výtvarného umenia v Ostrave a tvoria spoločný príbeh aktuálnej výstavy. Keďže ide o oslavu storočnice Domu umenia, vyberal som z jeho zbierok napríklad aj diela slovenských autorov ako Ľudovít Fulla, Vincent Hložník, Martin Benka či Cyprián Majerník, ale aj českých a regionálnych tvorcov ako sú Karel Pokorný, Augustin Handzel, Antonín Ivanský, Josef Václav Myslbek či Franta Úprka, mnohé s hutníckou a priemyselnou tematikou. K tomu som priradil aj sochárov, ktorí formovali československý národný mýtus.“

Výstava potrvá do 23. augusta, kurátorom je Vladimír Beskid a je to neopakovateľný zážitok.

Témy:
ostrava
Vladimír Beskid
Karel Kryl
Československo
Matúš Maťátko
výstava

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.