Donald Trump zistil, prečo sa nedarí mier: Putin a Zelenskyj sa nenávidia (235. týždeň vojny)

Americkí emisári narážajú v Kyjeve na chladné prijatie a podozrenia z tlaku na nevýhodný mier. V tieni rakiet a dronov sa otvára boj o podmienky rokovaní.  

Pondelok 7. septembra 2026 (1657. deň vojny)

Vlažné výsledky amerických vyjednávačov

Po spoločnom rokovaní osobitných vyslancov amerického prezidenta Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve sa uskutočnila spoločná tlačová konferencia, počas ktorej musel Steve Witkoff čeliť nepríjemným otázkam o uprednostňovaní Ruskej federácie pri rokovaniach, ako aj jeho pocitoch pri rokovaniach s „vojnovým zločincom“ Vladimirom Putinom. Tieto novinárske otázky podčiarkli veľmi chladné prijatie amerických vyjednávačov ukrajinskou verejnosťou, ktorá je presvedčená, že rokovania s Ruskou federáciou nateraz nepovedú k spravodlivému mierovému riešeniu. Skôr znova oživujú ukrajinské obavy, že USA bude tlačiť Ukrajinu do nevýhodného mierového riešenia.

Steve Witkoff následne po návšteve Moskvy a Kyjeva opätovne vyhlásil, že sa dosiahol významný pokrok pri plánovaní ďalších rokovaní. Opätovne ale nešpecifikoval, v čom mal nastať deklarovaný pokrok.

Prezident Volodymyr Zelenskyj informoval o príprave spoločného rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom a USA, hoci jeho termín zatiaľ nebol dohodnutý. Ukrajinský prezident vyhlásil, že chce využiť september a október na obnovenie diplomatického procesu a ako možný priestor rokovaní uviedol Valné zhromaždenie OSN v New Yorku.

Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil, že Ruská federácia nevylučuje možnosť obnovenia mierových rozhovorov v trojstrannom formáte medzi Ruskom, Ukrajinou a Spojenými štátmi.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Budanov informoval, že do Kyjeva okrem Witkoffa a Kushnera pricestovali aj zástupcovia Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka, ktorí sa zúčastnili paralelných koordinačných rokovaní. Podľa Európskej pravdy, ktorá sa odvolávala na svoje zdroje z Elyzejského paláca, sa očakáva, že ruská strana bude viac pripravená na obnovenie rokovaní až po ruských parlamentných voľbách (budú 18. až 20. septembra).

Francúzsko počíta s tým, že európske štáty by mohli byť určitým spôsobom zapojené do ďalšieho mierového procesu.

Ruský vzdušný útok: 92 útočných bezpilotných lietadiel typu Shahed vrátane prúdových variantov a striel S8000 Banderol.

Zásahy: na 12 miestach, pričom na ďalšom mieste dopadli trosky zostreleného dronu. Ruské dronové útoky pokračovali aj počas dňa a večer. Pričom boli zaznamenané viaceré dronové útoky na Kyjev – a to napriek vyhláseniu ruského prezidenta Vladimira Putina o neútočení na ukrajinské hlavné mesto.

Diaľkové údery Ukrajiny proti objektom podporujúcim ruské vojenské kapacity a ruskú ropnú infraštruktúru: prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že zasiahli rafinérie v Riazanskej oblasti, v Permskom oblasti a Tatarstane.

Hlavné riaditeľstvo rozviedky Ministerstva obrany Ukrajiny informovalo na sociálnej sieti, že jej špeciálne sily počas noci zničili ruské lietadlo Su-24 na okupovanom Kryme.

Línia kontaktu: ukrajinský generálny štáb zaznamenal za predchádzajúcich 24 hodín 237 bojových stretov. Najvyššia intenzita bojov bola opätovne v Pokrovskom smere, kde ukrajinské jednotky odrazili 43 ruských útokov. Ďalších 12 útokov bolo v Kostiantynivskom smere, 10 v Južnoslobodanskom a po 7 v Kupianskom, Lymanskom a Huljajpoľskom smere. V Slovianskom smere bolo päť ruských útokov a v Kramatorskom jeden. V Orichivskom a Dniprovskom smere bola situácia stabilná a pokojná.

Ukrajinský generálny štáb zároveň deklaroval, že za ostatný deň bolo z bojov vyradených ďalších 1 540 ruských vojakov, 1 delostrelecký systém, 7 raketometov, 4 systémy PVO, 1 473 operačno-taktických dronov a 591 kusov automobilovej techniky. Celkové deklarované ruské straty vojakov od začiatku invázie tak podľa ukrajinského generálneho štábu prekročili číslo 1,497 milióna.

Ministerstvo obrany Ukrajiny s odvolaním sa na údaje z bojového systému DELTA informovalo, že v auguste sa uskutočnilo 25 143 logistických a evakuačných misií na frontovej línii, pri ktorých využili pozemné robotické systémy. Podľa ukrajinského ministerstva obrany mali ešte v januári len 7511 logistických a evakuačných misií pozemných robotických systémov – to znamená, že od začiatku roka došlo k viac ako strojnásobeniu používania pozemných robotických systémov.

Ukrajina odovzdala Severoatlantickej aliancii pred zasadnutím Ramsteinskej skupiny pre podporu Ukrajiny zoznam naliehavých potrieb v oblasti protivzdušnej a protiraketovej obrany. Kyjev požiadal spojencov, aby prešli od toho, čo je iba politicky možné, k tomu, čo je operačne potrebné. Prioritou je urýchlené dodanie ďalších prostriedkov protivzdušnej a protiraketovej obrany. Nasledujúce zasadnutie Ramstein-36 sa malo uskutočniť (vo videokonferenčnom formáte) nasledujúci deň a malo byť vedené Britániou a Nemeckom, aj za účasti generálneho tajomníka NATO a predstaviteľa amerického ministerstva obrany.

Náčelník Hlavného riaditeľstva rozviedky Ministerstva obrany Ukrajiny generál Oleg Ivaščenko v rozhovore pre tlačovú agentúru Ukrinform vyhlásil, že Rusko bude mať dostatok zdrojov na vedenie vojny proti Ukrajine aj počas rokov 2027 a 2028.

Utorok 8. septembra 2026 (1658. deň vojny)

Británia dá Ukrajincom rakety do Patriotov

Ruský kombinovaný vzdušný útok: 166 úderných bezpilotných lietadiel typu Shahed, pričom viac než polovica z nich mala byť prúdových, strely Oniks, balistické strely Iskander-M/KN-23 a S-400 a 32 leteckých striel s plochou dráhou letu Ch-101.

Hlavné ciele útoku: Kyjevská a Odeská oblasť. Zničené a potlačené: 175 cieľov, z toho dve balistické rakety, 31 striel s plochou dráhou letu a 142 bezpilotných lietadiel. Zásahy: 29 cieľových lokalít. Jeden z ruských dronov narušil vzdušný priestor Moldavska a následne explodoval pri obci Stari Mykhailiani.

V Kyjevskej oblasti útočiace rakety a drony poškodili viaceré obytné budovy a ďalšiu infraštruktúru. Počet obetí v hlavnom meste počas dňa vzrástol na päť. V dôsledku poškodenia energetických zariadení bol výpadok elektriny v Mykolajive a Chersonskej oblasti.

Boje na línii kontaktu: vysoká intenzita, 244 bojových stretov. Najťažšia situácia bola v Pokrovskom smere, kde ruské jednotky uskutočnili 39 útokov. Nasledoval Južnoslobodanský smer s 13 útokmi, Kostiantynivský s 12 a Lymanský a Huljajpoľský smer s deviatimi útokmi. V Kupianskom smere boli zaznamenané štyri útoky, v Slovianskom dva a v Kramatorskom jeden.

Ruské straty (podľa Ukrajiny): 1 410 vojakov (celkové ruské personálne straty sa blížia k číslu 1,5 milióna), 30 delostreleckých systémov, 3 prostriedky PVO, 1 592 operačno-taktických bezpilotných lietadiel a 452 kusov automobilovej techniky.

Na poľskej výstave MSPO ukrajinská spoločnosť Ukrspecsystems prvýkrát verejne predstavila úderný dron RAM-2X, určený podľa výrobcu na ničenie hodnotných cieľov do vzdialenosti 180 kilometrov. Môže pracovať viac ako dve hodiny a niesť bojovú hlavicu s hmotnosťou 2,7 alebo 3,5 kg. Systém dronu môže využívať viacero rádiových pásiem Starlink a spolupracovať s prieskumným dronom SHARK-M, ktorý zabezpečuje prieskum a navedenie dronu. Výrobca uvádza, že drony radu RAM už zasiahli viac ako 450 cieľov, vrátane ruských prostriedkov PVO.

Ďalším významným produktom vývoja je ukrajinská protilietadlová strela RK-2PZ, ktorú vyvinulo KB Luč na báze protitankovej strely komplexu Bariér. Je určená pre systém Desna alebo modernizované sovietske komplexy Strela-10. Strela má hmotnosť 29 kilogramov a nesie 6,1 kilogramov vážiacu fragmentačno-trhavú bojovú hlavicu. Využíva laserové navádzanie a bezkontaktný snímač iniciácie bojovej hlavice, pričom podľa dostupných údajov je určená najmä proti pomalším vzdušným cieľom vrátane dronov.